PP-ckari a podobni:-)

Mam na vas otazku som zufala ....Tiez mam PP......ale nic neberiem..aj vy mavate take myslienky,ze sa bojite,ze sa prestanete ovladat,ze niekomu alebo sebe(aj ked by ste to v zivote neurobili-ja urcite nie,mam sa rada) ublizite,ze vam proste sibne a spravite nieco svojim blizkym?ja to mam a poviem vam,fakt sa hrozne bojim aj ked ich nadovsetko milujem....ale ten co sa zblazni sa zblazni bez toho aby o tom vedel nie???....prosim pomozte.

ahojte,ja som tu uz rozoberala svoje problemy vo fore uzkost,tak to len rychlo zrekapitulujem. Ja som nikdy ziadne problemy nemala,az kratko pred statnicami,ked som mala stres v podobe diplomovky,ucenia sa a neustale hadky s priatelom,som zacala pocitovat,ze mi akosi nechuti jest.po promociach sme spolu s priatelom odisli do zahranicia a na letisku (letela som po 1.krat)ma naplo na zvracanie a pocitovala som neuveritelnu nervozitu.samozrejme ze prvy polrok v zahranici je plny problemov a plus hadky s priatelom neprestavali,naopak bolo to stale horsie a horsie.zacala som mat problem s jedenim,bola som uplne vychudnuta a ked sme isli na svoju prvy dovolenku,kde sa autobus pokazil na polceste a ja som sa zrazu ocitla v situacii,ze som riesila ubytovanie pre 40ludi a moj priatel zase do mna len hucal,nezvladla som to a zacala som sa cela triast a vracat.takto to vsetko zacalo...chodila som ku psychologovi,ktory mi diagnostikoval 'somatizaciu stresu',s priatelom som sa rozisla a po prestrasnom polroku,kedy som si myslela,ze uz nikdy nebudem normalna som sa ako tak spamatala a odisla naspat do zahranicia,kde sa zazrakom vsetko vytratilo az pokial som si nenasla noveho priatela a jedneho dna sa zobudila na to,ze sa mi chce opat vracat,nemozem jest a mam ten strasny pocit uzkosti v zaludku.a takto to so mnou ide uz stvry rok.mam obdobie kedy neviem,ze uzkost existuje a potom to na mna zrazu pride uplne necakane ako tento rok v januari a trva to aj niekolko mesiacov,kedy si myslim,ze sa zblaznim a ze takto zit nevladzem a potom to zase odide.nebrala som ziadne lieky,tiez to skusam vsetkymi moznymi inymi sposobmi.okrem psychologa som skusila aj regresnu terapiu,aj hypnoterapiu aj homeopatiu,ale vzdy ked si myslim,ze uz je to za mnou sa to objavi.velmi mi to obmedzuje zivot a absolutne nechapem PRECO sa mi to deje.ak mate niekto podobne skusenosti,bola by som velmi rada keby ste sa o ne podelili a ako sa s tym vyrovnavate.prajem inak krasny vecer!

ahoj Klara:-)
zajtra sa prihlasim na azet, najdem si ta a napisem ti, dobre?:-) lebo dnes mi ide dost pomaly internet, strasne dlho trva kym sa mi nacitaju stranky, tak nechcem to este viac spomalovat..
zatial kludne napisem sem co ta trapi, pomozeme si:-) ake myslienky ta napadaju? a ako sa citis?

AHOJ USMEV.PREPAC ZE SOM SA NEOZVALA,NO UPLNE MI TO VYHUCALO Z HLAVY.NAPIS MI NA SUN1994,TAM POPISEME....INAK BABY,V POSLEDNEJ DOBE MAM DOST DIVNE MYSLIENKY,AKO S NIMI BOJUJETE?

ahoj vlocka:)
som rada, ze aspon ty sa ozyvas a podavas spravy o sebe:-)
vidim, ze opat mame rovnake priznaky, mna ani nenapadlo, ze by to mohlo byt z pocasia, aj ked je to dost realne.. ja som na tom tiez tak, ze na kazdu zmenu pocasie, teplotne vykyvy a podobne, reagujem dost citlivo.. ja som to momentalne busenie srdca adresovala mojmu naozaj unavno-vycerpavajucemu minulemu tyzdnu:-)
tak ale dufam, ze obom nam to cochvilka prejde:-) ja musim zaklopat, dnes je lepsie ako bolo vcera a dni pred tym:-) tak nech sa to udrzi co najdlhsie.. este tento tyzden a potom pride oddych:-)
a k tomu psychologovi - ja som k nemu isla, ked sa to u mna akoby prvykrat prejavilo, vtedy, ked z nahromadeneho naporu stresu som akoby skolabovala a ocitla sa na samom dne.. nemala som fyzicku silu ist dalej a psychika bola na bode nula.. nevedela som sa odrazit, ja som sa citila ako jedna troska, ktora uz nic nezmoze, ktorej sa cely svet obratil chrbtom.. velmi zle obdobie.. vtedy som skutocne nevedela ako dalej, bola som na pokraji svojim zbytnych sil, tak som sa rozhodla pre navstevu psychologa.. ten ma nasledne odporucil aj k psychiatrovi.. ako som pisala, bol mi predpisany Neurol.. brala som ho par tyzdnov, no vobec mi nerobil dobre.. zle som sa po nom citila a to som myslela, ze mozno len zo zaciatku to tak bude.. no ked aj po tych tyzdnoch brania som sa mala rovnako zle, dokonca som citila, ze sa u mna prejavili aj nejake tie vedlajsie ucinky, prestala som ho brat.. s psychologickou som si vtedy celkom fajn pokecala, bolo mi lepsie, no aj tak vsetko bolo na mne.. bolo na mne ako sa teraz postavim k zivotu, k sebe.. ako sa odrazim z dna a budem pokracovat.. moji Anjelickovia vtedy stali pri mne, dodali mi strasne vela sily, ktoru som stratila, chut zit, volu menit veci:-) a potom postupne som citila, ze sa veci hybu dopredu a ze je to lepsie.. nebolo to take ako predtym, ale musim byt vdacna za kazdu pozitivnu zmenu:-)
teraz uz nenavstevujem psychologicku, ani neberiem ziadne lieky.. beriem iba zmen vitaminov a mineralov, plus magnezium.. je fajn, ked ta niekto vypocuje, pripadne ta troska nasmeruje, no pochopila som, ze vsetko je aj tak na mne, iba mojou zasluhou sa daju veci do pohybu:-) treba pozbierat silu, snazit sa najst svoj strateny zmysel zivota, zmenit uhol pohladu na veci, na samotny zivot.. nevzlykat nad tym co bolo, co sa zmenilo a ze uz nic nie je take.. ale naopak, tesit sa, ze vobec nieco sa zlepsilo a vediet, ze svojim pricinenim sa toho da este velmi vela dokazat;-)
je velmi dolezite, ak mas pri sebe niekoho, kto ta dokaze pochopit, poradit ti, pripadne len nemo pocuvat:-) ja mam nastastie moju rodinu, ktora vzdy stala pri mne a ktora ma velakrat tahala z tych neprijemnych chvil stravenych v zlom case.. snazila sa mi prinavratit chut do zivota, ukazat mi, ze na svete je naozaj krasne a ze kazdy clovek ma v sebe tu moc, aby niektore veci menil:-) nejde to zo dna na den, no pomalymi krokmi sa da docielit aj to, co by sme si mysleli, ze my nikdy nedokazeme:-)
skutocne treba zit aj pre tie najmensie radosti zivota:-) ci uz je to to, ze svieti slnko, alebo naopak, ze mozeme zazit kazde nove rano, ze mozeme absolvovat cestu do skoly, do roboty, ze mozeme byt medzi ludmi, ze sme v podstate zdravi, mame strechu nad hlavou, mame co jest, mame ten dar milovat, citit, chapat, mysliet.. naslo by sa vela dovodov preco sa tesit:-)
a vediet, ze v zivote nikdy nemozeme byt len hore.. a prave preto, aj ked pride obdobie, kedy sa opat citime zle a bojime sa vstat, treba si uvedomit, ze prave po padoch prichadaju vzostupy:-) a ze urcite pride obdobie, kedy aj my budeme stastni, tak nech si pred tym nezakryjeme oci a nech ten pocit stastie mozeme pocitit;-)
hlavne sa treba vzdy podporovat v dobrej nalade a najst si vzdy nejaky ten dovod preco byt stastny:-) ja som rada, ked si tu popiseme a viem, ze su ludia, ktori ma vedia pochopit uplne do bodky:-) hned je cloveku lahsie na dusi:-)
dobre baby, idem ja opat do ucenia, strasne moc vam drzim palce v zivote a pevne dufam, ze tato tema nezapadne prachom:-)

ahoj usmev:)

neviem ako ostatne holky, ale ja navstevujem tuto stranku pravidelne. kazdy den, ked som v robote, tak tu nakukem, co kto napisal, ale kedze v robote nemam cas odpisovat, tak vzdy si poviem, ze vecer doma odpisem, ale ked pridem domov, tak som taka unavena, ze si poviem ze zajtra - no a takto ubehne tyzden:))).
ja mam tento tyzden dost zvlastny. urcite to bude tym pocasim.ale bol aj v praci dost narocny. tiez citim to busenie srdca uz pri najmensej namahe. bude to urcite tym pocasim. a este k tomu ma boli hlava z krcnej chrbtice, pretoze v praci presedim v kancelarii cely den. takze by som mala cvicit, ale nemozem sa k tomu prinutit. akosi ma nic nebavi, ani to, co by ma mohlo. tak cely den presedim pri telke.
ale zevraj od pondelka sa ma zlepsit pocasie, tak dufam, ze sa zmeni aj moja nalada...
usmev:), pises, ze neberies ziadne lieky a navstevujes psychologa. ja som na to tak isto. tak by som chcela vediet, ako dlho navstevujes psychologa a ako si s nim spokojna. a este ci si bola aj pri psychiatrovi.

klara778, uz ti je lepsie? dufam ze aspon trosku sa ti to polepsilo.

tak zatial sa majte a vsetkym Vam drzim palce. pekny zvysok vecera.

halo, baby, kde ste?:-)
uz nenavstevujete tuto stranku alebo nemate vela casu? rada by som s vami pokecala, vzdy dobre padne, ked o tom s niekym otvorene hovorite, vyzalujete sa, povzbudite navzajom, ide to potom lahsie:-)
ja sa mam tieto dni tak zvlastne.. mala som hrozne vycerpavajuci tyzden.. fakt toho bolo aj na mna vela.. som spavala par hodin denne, kazdy den som fungovala na 200%, ziadne volno.. ku koncu tyzdna som uz fungovala zo zotrvacnosti, spala by som hocikde, mala som z toho dost vyrazne busenie srdca.. navyse som aj ochorela, hrdlo ma boli, nadchu mam, cele telo ma boli, pocitujem kazdy uboleny sval na tele a vselico mozne.. stale mam busenie srdca, uz je to lepsie, no citim sa strasne slabo a staci co i len mensia namaha, uz aj citim ako busi moje srdce..
vy co mate nove? snad sa mate dobre a zdravotne problemy vas obchadzaju;-)
mna caka este tento tyzden taky stresujuci a narocny.. no po nom sa tesim na ten oddych a pokoj, ktory si doprajem:-) uz teraz sa na neho tesim:-)
ak mate cas, aspon sem mrknite a dajte o sebe nejake spravy.. klara, ty ako? uz je lepsie?
drzte sa!:-)

+bezmocna18, som rada, ze sa tu zisli ludia, ktori sa vedia pochopit:-)
je dobre sa sem chodit vykecavat, poradit, povzbudit:-)
dnes opat nic nestiham, len som prisla pozriet co nove, tak vsetkym drzim palce, vela sily!:-)

usmev:) ja som presne akoby tvoj obraz, presne akoby som to pisala ja ja mam presne to iste niekedy aj horsie... ja beriem neurol a cipralex koli PP... take stavy jak predtym uz nemavam ale to srdce a ta slabost a tak presne ja:((( ja tiez prosim od niekoho aby mi poradil:((( som zufala...

ahojte dievky:-)
nehnevajte sa, ze odpisujem vzdy trocha neskor, nezabudam na to, len nie vzdy je tolko casu..
vločka:) - presne sa vieme pochopit.. z tvojho citania usudzujem, ze sme na tom skoro rovnako alebo aspon velmi podobne:-)
k tej skole - ja tohto roku koncim strednu.. takze ma caka maturita aj vsetky veci okolo nej.. viem ta pochopit ake tazke pre teba museli byt prednasky na VS a podobne.. mne je obcas aj v skole tazko.. snazim sa to vzdy nejako predychavat, aj ked nie vzdy je to lahke.. najhorsie su obcas tie pocity "co ak sa mi nieco stane".. nejake tie hrozostrasne predstavy, ktore by sa mohli stat, keby si odpadla a podobne.. aspon u mna sa to obcas tak dialo..
ja mam dost velky problem so stresom.. myslim si, ze prave on bol spustacom tychto problemov.. raz som ten velky napor nezvladla a uz sa to so mnou zacalo vozit..
teraz, kedze som v maturitnom rocniku, mam toho az az.. same ucenie, priprava, dlho byvam v skole, neskoro chodim domov, nestiham oddychovat, malo spavam.. potom sa u mna prejavia vsetky tie dosledky ako je busenie srdca, bolesti hlavy, tela, tazke dychanie, blbe pocity, slabosti pri srdci.. viem, ze to je z toho, no nie vzdy mi to ide potlacit.. ako to mam dokazat? v hlave mam milion povinnosti, ktore musim stihnut.. stale sa mi to kopi a a obcas je toho uz tak vela, ze som z toho cela nesvoja.. aj som si napisala zoznam vsetkeho co treba splnit, no stale sa mi to premieta hlavou ako vystrazne vykricniky, na ktore nesmiem zabudnut.. velmi by som sa to chcela naucit zvladat.. nejako dobre si zadelit cas, rychlejsie sa ucit.. aby som pocas dna mala cas aj na moje konicky, nie len na skolske veci.. no ja v poslednych dnoch nic okrem skolskych povinnosti skutocne nestiham..
k tomu volnemu casu:-) najlepsie je robit veci, ktore ta bavia.. napriklad ja, ked nemam vela povinnosti, som uplne stastna, nic mi nechyba:-) vtedy robim veci, z ktorych mam radost.. pustim si dobru musicu, tancujem si pri tom, surfujem po nete, robim nejake umelecke cinnosti - kreslim, dekorujem, robim rozne vytvory z roznych materialov:-) alebo si citam, idem von, varim, peciem:-) moznosti je dost:-)
inak je vyborny aj sport:-) je to dobre proti stresu a zaroven na dobitie energie:-) alebo skus sa ist len tak prevetrat von, do lesa, troska sa rozhybat a rozprudit telo, prevetrat hlavu:-)
dalsou mojou velkou vasnou je pisanie:-) pisem poviedky, basnicky.. to je moje velke hobby, ale bohuzial uz ani na to nie je tolko casu..
hlavne je dobre sa niecim zamestnat, aby si nahodou nerozmyslala nad niecim zbytocne neprijemnym a mala si z danej cinnosti radost:-) aspon mna to vie naladit..
ja sa viem citit dobre, no stale ma trapi srdce.. ako som uz viackrat pisala, ked mam vela stresu, pocitujem busenie srdca.. niekedy naopak, akoby slabosti pri srdci.. potom ma v hlave napadnu cudne myslienky, opat to "co ak" a uz zacinam vymyslat.. uz si predstavujem, ze co ak mam chore srdce, co ak raz z toho busenia moje srdce prestane pracovat, co ak.. toto je to, coho by som sa chcela zbavit:-)

klara, co sa deje? preco sa tak citis? napis mi tvoj azet nick, napisem ti:-)