zdravim vsetkych, ktorych sa tato tema tyka/tykala:-)
pred niekolkymi rokmi som nezvladla napor stresu a da sa povedat, ze som sa zosypala.. mala som hnusne obdobie, absolutnu nechut do zivota, bola zo mna troska fyzicky i psychicky.. potom sa vo mne nieco zlomilo, zabojovala som a vyslo aj u mna slniecko:-) samozrejme, ze nieco taketo cloveka poznaci.. mavala som strach byt sama doma, mala som strach niekam ist, ze sa mi zopakuju take stavy, ake som mala vtedy, ked som na tom bola tak zle.. jednoducho, akoby to vyustilo do mensej formy PP = panickej poruchy, uzkosti..
potom som sa opat zatala, snazila si uvedomovat vei, ovplyvnovat myslienky, pomahat psychike, az nastalo naozaj lepsie obdobie:-)
potom bolo dlho fajn, az na leto - mala som z jedneho "problemu" strasne stresy, zle som kvoli tomu spavala a podobne.. teraz si uvedomujem, ze to bola uplna banalita, absolutne nic vazne, no vtedy ma to uplne "znicilo", az sa u mna zacali objavovat ataky.. chvilku dobre, chvilku horsie.. nemusim ich asi opisovat, kazdy kto vie o com hovorim, ma pochopi.. opat som zatala zuby a snazila som sa menit veci, seba, vsetko na co som mala silu.. od leta az po dnesny den musim silno, silno zaklopat o drevo.. neda sa porovnat obdobie vtedy a teraz:-) je to lepsie.. nerada byvam sama, ale ked je treba, som aj sama a nerobim cirkus:-) nerada chodim niekam do daleka, lebo sa bojim, ze by sa mohlo nieco stat, no uz aj to sa snazim prekonavat.. absolvovala som par ciest a zvladla som ich:-) jedine co mi ostalo je dost velky strach o zdravie..
momentalne som vsak vdacna za kazdy novy den, kazde nove rano.. tesia ma aj tie najmensie veci okolo mna, aj to, co ostatni povazuju za samozrejme.. milujem zit! aj cez vsetky problemy, kotre sa pritrafia som vdacna za svoj zivot..
a teraz to, kvoli comu sem pisem:-) odkedy skoncilo to silnoatakovske obdobie, necitim sa fyzicky uplne ok.. stale mam este v sebe akysi blok, ktory kontroluje cele moje telo a ma o neho strach.. ja sa mu ani nedivim, ked si predstavim akym stavom som svoje telo muselo vystavovat (v tom obdobi bolo vsetko zle - maximalne oslabena imunita, neustale nejaka choroba, bolesti hlavy, silne busenie srdca, bolesi hrdunika a podobne..) no teraz by som chcela byt aj psychicky, aj fyzicky maximalne v poriadku:-) lenze: obcas mavam take zvlastne pocity na srdci.. ked mam nejake tie stresy, prejavi sa mi to busenim srdca.. snazim sa ale uz viac relaxovat.. no obcas mam pocit akoby slabosti na hrudniku.. neviem ci to spravne opisujem, ale nieco take, akoby ste citili, ze vam slabo bije srdce.. ani ho necitite bit, respektive len tak slabunko, aj tep je tazke nahmatat.. potom sa prelaknem, tak zacitim, ze uz je to ok:-) a ta slabost navyse prechadza do ruk, mam ich take slabe, nehovorim, ze by som nimi nemohla hybat, len su take slabe..sem-tam mavam este tlak na hrudniku, obcas pride nejake to tazke dychanie, ale skutocne sa to neda porovnat s tym co bolo.. dost citlivo reagujem na zmeny - aj teraz toto nahle ochladenie, alebo ked vstupim do horucej vody, mam taky zvlastny pocit.. taktiez sa mi stava, ze ked idem spat, tak citim akoby mi zvlastne bilo srdce, tak potom sa mi aj tazko zaspava.. myslite si, ze toto vsetko je dosledok toho obdobia, ktore som mala a dufam, ze uz je z velkej casti za mnou? obcas mam sice take pocity, kedy sa bojim, ci do toho opat nepadnem, no snazim sa spamatat sa a zit pre krajsie veci:-)
bola by som rada, ak by ste sa vyjadrili.. taktiez by som bola velmi rada, ak by sa vyjadrili ti, ktori maju podobne obdobie za sebou a ako sa maju momentalne fyzicky.. poznacilo vas to? nemate strach o svoje zdravie? nemavate este take zvlastne pocity, ktore sa tykaju prevazne srdca? napiste prosim:-)
dakujem za vsetky nazory a odpovede, prajem vam vsetkym krasny den a hlavne vela zdravia a usmevu do zivota:-)
PP-ckari a podobni:-)
Mimka, sorry, asi nemas negativne myslienky, fakt uz mi to nepali, majte sa, ozvem sa zajtra.
sorry za chyby
Usmev, teoria hovori, ze by si sa nemala spravat vyhybavo, nemala by si tie filmy prepinat. Neboj sa aj to casom prejde, tie neprijemne pocity a skoroataky pri pozerani tychto filmov, chce to cas a popracovat na tom. Na dnes uz koncim, zajtra pozriem aj tvoj mail, som zvedava a mam tiez nieco, co by som ti chcela napisat, ale nie tu. Zatial sa tu majte a pekny vecer zelam.
nemam negativne myslienky len som napisala ako to s tym problemom je usmev mozem vediet ako sa u teba prejavuju tie ataky vies myslim ze este u teba neudreli v plnej sile take som maval aj ja v tvojom veky tak pred 3 rokmi teraz su to krce pocit na odpadnutie na umretie nechcem to tu znovu rozpisovat pisala som to do temy uzkost a ty si tu tiez pisala o strachu byt sama dom aako si na ten fakt reagovala co to s tebou robilo ja sa uz snazim zostat pokojna zamestnat sa niecim na ten cas neviem preco sa to deje moznno je to pretu silu ktorou teraz na mna ta panika udrela
Moj prispevok 22:12 bol re na mimku.
Netreba klamat a uz vobec nie vlastnu hlavu. Jednoducho si to povedz. A ze je to tazke, to je pravda, ale nie je to nemozne, to si zapamataj. Hovoris negativne, mas negat, myslienky...hovor pozitivne, budes mat pozitivne myslienky. Je to jednoduche a genialne, len treba zistit, ako na to. Tie najjednoduchsie veci sa zdaju byt najtazsie. ...a este, treba tomu uprimne verit.
jej, Zuzka, som rada, ze si sa ozvala:-) mas pravdu, minule som si tiez opakovala, ze nie musim, ale chcem a bolo to lepsie:-) ja uz som presvedcena, ze casom to zmizne.. navyse som vo veku, kedy sa mi buria hormony, dospievam, tak sa deju zmeny aj v mojom tele, v mojom vnutri:-) mozno aj preto mavam tieto stavy.. teraz si z vasich skusenosti vezmem vsetky rady, ktore sa budem snazit aplikovat vzdy, ked to bude nutne.. som velmi rada, ze vies pochopit aj to s tym zvonenim mobilu a co mozem dodat - presne ako pises, aj mne robia problemy filmy, serialy s lekarskou tematikou:-) ale uplne.. tiez to vsetko strasne prezivam a hned si vsetko osvojujem, teraz ich vzdy prepnem:-) a takych filmom by sa dalo vymenovat viac.. aj take, ktore sa deju v lietadle vo mne vyvolavaju miernu uzkost a minule to bol jeden thriller, ktory vo mne vyvolaval take uzkostne pocity, ze som sa jednoducho na to nemohla pozerat:-) ale odteraz to bude BLBOST a velka a uz by sa to mohlo zlepsit:-)
Zuzi, prosim ta, ked tu este si.. tebe sa uz teraz nestava, ze na teba pride nieco z priznakov? napriklad ja som mala toto obdobie dlho pauzu.. a teraz neviem ci je to tym, ze som sem zacala pisat a vracat sa k tomu hnusnemu obdobiu a k dokonca som opisovala ataky, ktore som mala, dnes akoby jeden chcel prist.. z nicoho nic! neviem ako si to mam vysvetlit.. spokojne som si pozerala TV a zrazu citim, ze sa mi zacina tazko dychat, rychlo som vstala, snazila sa prejst a spokojne dychat, no uz som citila ako mi aj srdce zacalo busit, rychlo som sa napila a hovorim si, vsetko je dobre.. nevyustilo to az do takeho nieco silneho, no troska ma to vyplasilo, lebo atatky som (klo-klop) naozaj dlho nezazila, vzdy to bolo len to busenie srdca.. trosku som z toho taka sklamana, ale hadam to bola jednorazovka a opat len nejake hormony v tele a uz bude dobre:-) inak, napisala som ti este aj jeden mail, ak budes mat cas, mrkni sa na neho:-) dakujem:-)
mimka, mas pravdu, je to tazke.. ale pozri, niektori ludia su jasnym dokazom toho, ze sa to da zvladnut, a preto som si ista, ze to zvladneme aj my:-)
ono je to ale velmi tazke clovek sa snazi zachovat si chladnu hlavu a stale dookola si to opakuje ale aj tak je to tazky boj je tazke oklamat vlastnu hlavu teda oklamat naopak ona sa pokusa oklamazt nas a my sa musime snazit presvedcit ju o opaku ja mam strach byt sama doma sanzim sa to pomalickypostupne zvladat ale opatrne aby som nebola sama doma dlhy cas nechcem si znova privolat atak a sama odchadzat dalej z domu autom je mi to neprijemne a co jee dost cudne tie pocity prisli az mesiac pop tom prvom silmnom ataku no ale asppon som tie myslienky zvladla dufam a viac o nich pisat nebudem aby som to nezakrikla neprivolala to je na tej pliage to najhorsie ze si pride kedysa jej zachce vy taketo pocity nemate
Usmev, v poslenom odstavci tvojho prispevku , napisane velkymi pismenami je nieco na co chcem reagovat. Zacni tym, ze vymenis slovicko MUSIM za slovicko chcem a po case sa ozaj zacnes citit lepsie, zacnes mysliet pozitivne, pojde to. Aj ked si myslim, ze ty si v tejto problematike velmi dobre zorientovana, nezaskodi trochu si pripomenut aspon nejake drobnosti, ktore ti unikaju, uvidis, ze ked si to budes casto pripominat, zmeni sa vsetko uz len k lepsiemu. K tomu tvojmu pozorovaniu sa sa ani nejdem vyjadrovat... Tiez som bola taka a prezivala som to iste aj pri zvoneni telefonu aj pri sledovani filmov a serialov z lekarskou tematikou, ale preslo to. Len som si povedala, (casto), ze je to hovadina a pomohlo. Drzim palce, drzte sa vsetci.
pamela 25, ty si zdravotnicka?:-) a mozem sa ta opytat, kde konkretne pracujes, na akom oddeleni? tak to potom vies vela o zdravi, ze?:-) ja sa snazim vela zistovat z knih, casopisov, informacii z netu.. ale ak by som mohla, na par veci by som sa ta opytala:-) ja som sa zasa od malicka az velmi zaujimala o zdravie, o prejavoch chorob, o naslednej liecbe a podobne.. a toto asi nebolo spravne.. velakrat aj teraz, ked mam len nejaky drobny problem, hned sa mi vybavia vsetky choroby, ktore maju take iste priznaky a uz myslim na tie najhorsie.. ale aspon sa pomaly snazim mysliet na to, ze to take zle urcite nebude a ze to bude prejav jednej z tych lahsich chorob:-) a to ako pises s tym zvonenim mobilu a podobnych zalezitosti - ja som mala v lete presne take iste obdobie.. vtedy stacilo, ked mi naozaj ten mobil zvonil alebo stacilo, ked niekto zvonil pri dverach alebo hocikde, tak strasne sa mi rozbusilo srdce a zlakla som sa, ze to by clovek ani neveril.. nijako som to nevedela potlacit.. ked stal niekto pri dverach, vzdy mi prebehlo hlavou, ze sa nieco stalo a ze mi niekto prisiel oznamit nejaku zlu spravu.. sama neviem preco som takto negativne zmyslala.. a s tym mobilom sa to ani vysvetlit neda, tak ako ani s inymi tisicimi vecami.. to prislo automaticky, bez toho ci som chcela, ci nie.. nastastie uz taketo hrozne stavy ustupili:-) nehovorim, ze teraz, ked niekto zvoni som uplne kludna, ale ked porovnam co som robila v lete a teraz, je to obrovsky rozdiel.. tak hadam sa to uz nezhorsi:-)
inak, pamela 25, podla mna je aj celom vyhodou, ze si zdravotnicka:-) teda, ak som to spravne pochopila, si zdravotnou sestrou, ze? mas aspon kontakty v nemocnici a vies, ze ak by sa nahodou nieco stalo, mas sa na koho obratit.. minule som tak rozmyslala, ze ja by som bola ooovela viac kludnejsia, keby som poznala nejaku lekarku, pripadne nejaku sestricku alebo co viac - zachranarku, sanitarku.. bola by som naozaj pokojnejsia, uz len z toho dovodu, ze keby sa nieco nahodou stalo, viem komu zavolat a nebudem este viac vyplasana z toho, kto pride a co mi povie..
mimka, ano, velakrat ma pobolieva chrbat, obcas tak zle spim, ze cely den ho citim.. a vidim, ze asi nie som sama kto je taky vylakany a ma obrovsky respkt voci takym chorobam, taktiez sa ho to vsetko az prilis dotyka..
ja sa vam priznam este s jednou vecou, ktora ma momentalne trapi.. viem, ze uz vyzniem ako najvacsi hypochonder, no aspon to zo seba dostanem von..
totiz.. v poslednej dobe ma hrozne desi ta prasacia chripka.. to by nebolo az take zle, ale ja stale zijem v predstave, ze mam z tych stresov a vsetkeho toho zleho obdobia vyrazne znizenu imunitu, oslabene srdce a celkovo som z toho nejaka "poskodena".. preto sa tak strasne bojim, ze ak ju niekde chytim, velmi tazko s nou moje telo bude bojovat a ..............
MUSIM ZACAT MYSLIET POZITIVNE.. pritom viem, co vsetko sposobuje psychika a vsetky tieto nahovarania.. no i napriek tomu som strasny posero co sa tyka tychto zalezitosti.. ach jaj..
dobre baby, tak drzte sa:-) a uzite si krasny vikend:-)
