zdravim vsetkych, ktorych sa tato tema tyka/tykala:-)
pred niekolkymi rokmi som nezvladla napor stresu a da sa povedat, ze som sa zosypala.. mala som hnusne obdobie, absolutnu nechut do zivota, bola zo mna troska fyzicky i psychicky.. potom sa vo mne nieco zlomilo, zabojovala som a vyslo aj u mna slniecko:-) samozrejme, ze nieco taketo cloveka poznaci.. mavala som strach byt sama doma, mala som strach niekam ist, ze sa mi zopakuju take stavy, ake som mala vtedy, ked som na tom bola tak zle.. jednoducho, akoby to vyustilo do mensej formy PP = panickej poruchy, uzkosti..
potom som sa opat zatala, snazila si uvedomovat vei, ovplyvnovat myslienky, pomahat psychike, az nastalo naozaj lepsie obdobie:-)
potom bolo dlho fajn, az na leto - mala som z jedneho "problemu" strasne stresy, zle som kvoli tomu spavala a podobne.. teraz si uvedomujem, ze to bola uplna banalita, absolutne nic vazne, no vtedy ma to uplne "znicilo", az sa u mna zacali objavovat ataky.. chvilku dobre, chvilku horsie.. nemusim ich asi opisovat, kazdy kto vie o com hovorim, ma pochopi.. opat som zatala zuby a snazila som sa menit veci, seba, vsetko na co som mala silu.. od leta az po dnesny den musim silno, silno zaklopat o drevo.. neda sa porovnat obdobie vtedy a teraz:-) je to lepsie.. nerada byvam sama, ale ked je treba, som aj sama a nerobim cirkus:-) nerada chodim niekam do daleka, lebo sa bojim, ze by sa mohlo nieco stat, no uz aj to sa snazim prekonavat.. absolvovala som par ciest a zvladla som ich:-) jedine co mi ostalo je dost velky strach o zdravie..
momentalne som vsak vdacna za kazdy novy den, kazde nove rano.. tesia ma aj tie najmensie veci okolo mna, aj to, co ostatni povazuju za samozrejme.. milujem zit! aj cez vsetky problemy, kotre sa pritrafia som vdacna za svoj zivot..
a teraz to, kvoli comu sem pisem:-) odkedy skoncilo to silnoatakovske obdobie, necitim sa fyzicky uplne ok.. stale mam este v sebe akysi blok, ktory kontroluje cele moje telo a ma o neho strach.. ja sa mu ani nedivim, ked si predstavim akym stavom som svoje telo muselo vystavovat (v tom obdobi bolo vsetko zle - maximalne oslabena imunita, neustale nejaka choroba, bolesti hlavy, silne busenie srdca, bolesi hrdunika a podobne..) no teraz by som chcela byt aj psychicky, aj fyzicky maximalne v poriadku:-) lenze: obcas mavam take zvlastne pocity na srdci.. ked mam nejake tie stresy, prejavi sa mi to busenim srdca.. snazim sa ale uz viac relaxovat.. no obcas mam pocit akoby slabosti na hrudniku.. neviem ci to spravne opisujem, ale nieco take, akoby ste citili, ze vam slabo bije srdce.. ani ho necitite bit, respektive len tak slabunko, aj tep je tazke nahmatat.. potom sa prelaknem, tak zacitim, ze uz je to ok:-) a ta slabost navyse prechadza do ruk, mam ich take slabe, nehovorim, ze by som nimi nemohla hybat, len su take slabe..sem-tam mavam este tlak na hrudniku, obcas pride nejake to tazke dychanie, ale skutocne sa to neda porovnat s tym co bolo.. dost citlivo reagujem na zmeny - aj teraz toto nahle ochladenie, alebo ked vstupim do horucej vody, mam taky zvlastny pocit.. taktiez sa mi stava, ze ked idem spat, tak citim akoby mi zvlastne bilo srdce, tak potom sa mi aj tazko zaspava.. myslite si, ze toto vsetko je dosledok toho obdobia, ktore som mala a dufam, ze uz je z velkej casti za mnou? obcas mam sice take pocity, kedy sa bojim, ci do toho opat nepadnem, no snazim sa spamatat sa a zit pre krajsie veci:-)
bola by som rada, ak by ste sa vyjadrili.. taktiez by som bola velmi rada, ak by sa vyjadrili ti, ktori maju podobne obdobie za sebou a ako sa maju momentalne fyzicky.. poznacilo vas to? nemate strach o svoje zdravie? nemavate este take zvlastne pocity, ktore sa tykaju prevazne srdca? napiste prosim:-)
dakujem za vsetky nazory a odpovede, prajem vam vsetkym krasny den a hlavne vela zdravia a usmevu do zivota:-)
PP-ckari a podobni:-)
Usmev, ciasocne ti na tvoje otazky adresovane mne, odpovedal Karioll, ano je to paradox a je to tak, aj v case kludu a pohody sa obycajne objavuju tieto problemy. Ty si tu uz raz pisala, ze si bola stastna a zrazu prisli na teba zle stavy. Moj nazor je, ze pre citliveho az precitliveneho cloveka aj pocit stastia moze byt stresujuci. Nevyrovnany clovek asi vnima aj stastie aj nestastie intenzivnejsie, alebo skor jeho organizmus. Pred par dnami som ti pisala, ze by si mala vyhladat odbornu pomoc psychologa. Som rada, ze v tomto je so mnou zajedno aj niekto iny / vdaka Pamela/, lebo, zial, nevidim v tvojom pripade inu cestu, sama si nedokazes pomoct. Ja by som v tvojom pripade typovala, nie panicku poruchu, ale generalizovanu uzkostnu poruchu, Typujem preto, ze nie som lekar, ale rada by som ti pomohla.a-z-kupele.slovenske.info. Mala by si sa viac uvolnit a neprezivat vsetko tak tragicky. Prepac, strasne prehanas. Tvoje slova Zuzka, prosim ta, potrebujem sa ta opytat - ty asi doverne poznas taketo ataky a je nieco uzasne, ze si sa ich uz navzdy zbavila.. vo mne vyvolavaju smutny usmev. Ja sa neodvazujem tvrdit, ze som sa toho uz navzdy zbavila, nemozem vediet, co sa stane v buducnosti, len sa snazim a dari sa mi. Nemysli si, ze mne sa nikdy nerozbucha srdce ako splasene, ale dnes uz len v realne ohrozujucich situaciach / naposledy pred styrmi mesiacmi, ked nas napadol na prechadzke s mojim steniatkom pes bojoveho plemena, uz som videla seba aj mojho yorka roztrhaneho na kusy, nastastie, ten druhy pes bol tiez osemmesacne stena a nesiel po mne, ale po mojom psovi, mozno som vo svojom strachu tiez poriadne prehanala, lenze ja sa tym uz dnes nestresujem, viem, ze nezvladam taketo situacie ako bezny clovek, ale beriem to ako fakt./ Karioll pise, ze stres treba riesit pohybom. Ja suhlasim a pridam este svoju slusenost. Ked som bola velmi rozrusena, alebo po ataku, velmi sa mi osvedcilo. lahnut si na chrbat, zavriet oci a pravidelne do brucha dzchat / nie zhlboka, ale do brucha so zadrziavanim dychu napriklad 6-3-6-3 . Dokonca raz sa mi paradne upravil stav po velkom ataku, ked som si lahla a povedala som si, kaslem na vsetko, je mi to jedno, nech teraz umriem a budem mat konecne pokoj. Dala som si casovy limit, asi 30-45 minut, a povedala som si, ze ak dovtedy nezomriem, tak vstanem a idem dalej. Nic sa nestalo, vstala som a na cas som mala pokoj. Lenze ja som vtedy nevedela co mam za chorobu, tak to bola nahoda, ze ma to takto napadlo a zafungovalo to teda skvele. Potom sa ataky opakovali, ale ja som viac oddychovala, tak to nebolo az take zle, ale neskôr som aj tak nastupila na liecbu, s liekmi aj psychoterapiou. Teraz mi to vsetko pekne do seba zapada , aj to vtedajsie odovzdanie sa "do pazurov smrti" a nasledne ukludnenie stavu. Dnes neriesim ziadne busenie srdca, aj ked aj ja to niekedy mam a tiez ma niekedy napadaju hluposti, ze co vsetko sa moze stat, ci mne, alebo mojim blizkym, dolezite je asi nezlaknut sa a nezivit tieto myslienky dalej. Uz ta vidim, ako sa teraz pytas: AKO? Toto som ti chcela napisat v maily, uvedom si, ze kazdy z nas je smrtelny, to je fakt, s ktorym ti ziadny lekar nepomoze, nik ta z toho nevylieci.Najlepsie na tom je, ze nik z nas nevie dokedy tu budeme. Mozno dlhe roky, mozno par dni, ktovie, ale urcite ten koniec raz pride. Ak mam zit niekolko dni, tak to chcem vyuzit a zit co najkrajsie. Naco si mama kazit dnesny den myslienkami, ze mi nieco je, ze mozem zomriet, ked zomriem tak ci tak urcite, nebudem minat svoju energiu na strach, nebudem sa stresovat DNES. Aj ked ma stretne nieco zle, obycajne po case sa aj tak ukaze, ze to nebolo az take hrozne, poviem si, asi to tak malo byt. Nechcela som toto rozoberat takto verejne, ale nakoniec preco nie, mozno to pomoze aj niekomu inemu a tym, co sa toto bude zdat nejake divne odkazujem, mne to pomaha a ak sa vam to nepaci, nie je to moj problem. Usmev, prajem ti nech sa ti dari aj vam ostatnym.
Usmev a mimka aj ja si myslim že karioll ma pravdu ja by som to už v tychto stavoch ako mas ty usmev uz riešila u psychiatra dajakou liecbou AD a anxiolitikami.Ja som tiez preživala to iste to že sa kontroluješ vyvolava u teba sustavny strach a ten ti dviha tep a tlak.Už to mam na sebe odskušane to ja som odhodila ten tlakomer bo mi z neho uz šiblo a naspat som sa musela vratit k liekom lebo som mala take stavy ako ty no v mojom pripade hned jak to na mna prislo tie ataky som si dala lexaurin ktory mam vždy po ruke a bolo fajn.Ja ked som prvy krat prišla k psychiatricke a povedala som jej co ma trapi tak mi ako prve povedala že som jej ako z učebnice opisala priznaky PP a že mam typicku PP t.j F41.0.Ja uz som druhy krat na liecbe AD a takto ako ty by som sa sama netrapila.Aj ja som bola taka hrdinka a hovorila som si že to prejde že to zvladnem sama ale ešte viac som sa do toho zamotavala.
mimka
ja som reagoval na usmev,nie na teba
betablokatory sa primarne pouzivaju na liecbu poruch rytmu a az sekundarne na hypertenziu.ked ti to dala,treba to brat,ale zvykne sa robit 24 hod.ekg holter,kvoli kontrole.
celym tymto som chcel povedat,ze ked na teba pridu nervy a vyskoci ti tep,nepomoze betaloc ale nejaky ukludnovak.dufam,ze uz sme sa pochopili
kariol tak teraz si ma vystrasi, preco by som sa nemala prebrat???ved to mam od kardiologa,tak ten hadam vie co mi moze dat a ked mam pulz 120-170 tak akoze to mam ako riesit???pred prichodom zachranky som uzila beteblokator mala som 170 a este aj oni mi injekcne podali dalsi lebo som mala pulz 130 plus na ukludnenie.to,ze sa nemusim zobudit pocujem prvy raz v zivote ani lekarka mi nic take nevravela,len to ze zniizuje tlak
splietas dokopy 2 diagnozy a 2 druhy liekov
ak mas ataky pp potrebujes skludnit vegetativny nervovy system anxiolitikami,antidepresivami a pod,ale nevyriesia tachykardiu
ak mas tachykardiu,beries od internistu po velmi podrobnom vysetreni,opakujem po velmi podrobnom,zvycajne betablokatory,ale mozu sa aj blokatory vapnikoveho kanala,ak mas napr.astmu.podrobne preto,aby ti vplyvom betablokatoru v spanku neklesol tep pod 40,uz by si sa nemusela zobudit.cize ked mas planovanu stresovu situaciu,das si na ukludnenie,nie na tep.chapeme sa?
k tej 2.casti,praveze paradoxne v case kludu su taketo problemy a stres treba riesit pohybom,inac tie stresove hormony sa nemaju ako z tela vyplavit.predsa je to genova vybava po predkoch,boj alebo utek
mimka, ano, viem o betablokatoroch.. ja ich zatial nemam predpisane.. ako som pisala, u kardiologa som uz bola davnejsie, takze mozno preto, ale rozmyslam, ze pojdem aj niekedy v blizkej dobe.. aspon pre lepsi pocit.. len neviem ci je najlepsie riesenie brat betablokatory.. v tak mladom veku ako som ja a byt uz na takych liekoch, obzvlast pre stresy.. toto je zalezitost psychicka, ktora by sa mala nejako vyriesit a potom ziadne lieky nebudu treba.. len to, ako dostat psychiku pod kontrolu je velmi tazke.. no a vies co, na tvoju otazku ti naozaj neviem odpovedat.. ja si tlak a pulz nemeriam.. niekde som sa docitala ako zena s podobnym osudom si prave pre tieto stavy musela merat tlak a pulz kazdych 10 minut.. uz bola z toho uplne na dne, toto jej prave ten stav zhorsovalo, lebo vzdy ho mala zvyseny, a tak bola vo vacsom a vacsom strese.. nakoniec vyhodila cely tlakomer a vraj je to podstatne lepsie.. ja to hovorim len tak odoka, len si prilozim ruku na tepnu na krku a ratam si to podla sekund..
a teraz k dnesnemu dnu..
tak baby, po vyse 3 mesiacoch dnes prisiel atak:-( som taka smutna.. neviem si to jednudocho vysvetlit preco, kde som zlyhala.. predtym, ked som sa aj nemala dobre, citila som busenie a vsetko toto, to este nebolo nic, to boli len take slabsie stavy.. no dnes to bolo teda podstatne silnejsie.. bola som u starkej, vsetko bolo v poriadku, od poobedia som sa tesila, mala som vybornu naladu, vtipkovali sme.. dokonca aj cesta dopadla na vybornu, ani najmensi problem.. bola som u nej, rozpravali sme, tak fajne som sa citila.. a zrazu - naozaj z nicoho nic - BUM - citim, ze sa mi straaaaaasne rozbuchalo srdce.. busenie srdca by oproti tomuto nebolo skoro nic.. na srdce som si iba prilozila ruku, no to bolo uplne silne busenie srdca, fakt strasne cosi.. nieco taketo som nemala vyse 3 mesiacoch a nieco taketo je to uplne najhorsie.. zrazu ma zalial pot, cela som sa roztrasila, prisla uplna zimnica, vysoky pulz, stazene dychanie.. nevedela som co robit, nechcela som ukazat starkej, ze nieco nie je v poriadku, aby sa zbytocne nevystrasila, stacilo, ze ja sama som bola vystrasena:-( zacala som sa prechadzat po dome, snazila som sa zhlboka dychat, opakovat si, vsetko je v pohode, no to srdce naozaj neslo uklunit, to trieskalo.. rozmyslala som ci zavolat zachranku alebo to zvladnem alebo co.. podla vas je vtedy nutne zavolat zachranku alebo ako postupovat? ja som myslela, ze v takejto forme sa mi uz nevratia, naozaj dnesnemu dnu nerozumiem:-( potom sme sli k jednej znamej este, aj tam som sa citila dost blbo, stale to strasne busenie, vysoky pulz, zima.. hrozne som sa bala, ze to je az hrozitansky napor na srdce, ci to zvladne, ci to ja prezijem.. cely minuly tyzden som bola vo velkych stresoch a od vcera vecera naaopak - maximalne oddychujem a teraz a mi toto prihodilo.. mam to chapat tak, ze sa mi to zasa na nejaky cas vracia? taka som bola rada, ze uz toto najhorsie prestalo, ze uz sa to ukazovalo len v takych zvladnutelnejsich formach a dnes toto.. nastastie potom uz bolo uplne dobre.. len ma strasne teraz boli lava ruka a oblast nad lavym prsnikom.. este som rozmyslala, ci to nebolo sposobene prave tym minulym tyzdnom, kedy som mala take stresy a teraz prislo take uvolnenie az sa mi nieco taketo prejavilo, lebo inak si to neviem vysvetlit.. normalne som sa dnes preto aj rozplakala:-( ale nastastie len tak slabunko.. zaujimava je aj to, ze hned potom som sa citila uplna uzasne, tak ako aj teraz.. teraz sa citim naozaj vyborne a takto by som sa chcela citit stale.. no stale mam v hlave to, ze sa to dnes z nicoho nic vratilo a ci nahodou nezacina opat taka etapa zivota, ktoru nechcem..
Zuzka, prosim ta, potrebujem sa ta opytat - ty asi doverne poznas taketo ataky a je nieco uzasne, ze si sa ich uz navzdy zbavila.. len mi, prosim ta, vysvetli: ako je mozne, ze ma dnes jeden postihol? ako si to mam vysvetlit, ked som bola od poobedia (rano som mala troska busenie, no potom uplne prestalo) taka spokojna, uplne v pohode, absolutne som nad nicim nerozmyslala a zrazu to prislo? potom ako sa ich mam zbavit, ked oni pridu aj v takychto chvilach? vies mi to vysvetlit? a este cosi - ako co najspravnejsie reagovat, ked vas to chyti? co robite? ja sa snazim zachovat pokoj, no to busenie srdca sa neda ovplyvnit! hoci sa snazim pomaly, zhlboka dychat, to srdce busi a troska sa zoslabi, az ked sa poriadne prestresujem.. cely hrudnik mi to zvieralo, opat tie myslienky o srdci, o tom, ze co ak teraz zomriem.. naozaj to bolo cosi strasne.. aspon, ze teraz sa tak fajn citim..
no usmev.nato sutie blokatory.aj ja ich mam.pises o hrozitansky zvysenom pulze uz si si ho aj namerala?aky vysoky pulz mas v tedy
tak, aby som este dodala.. vcera som mala taky naozaj stresovy den.. mala som vystupit pred asi 50 ludmi v sale s takym prihovorom.. hoci som strasne nechcela, bolo mi nakazane, ze MUSIM.. najskor som si povedala, ze sa skusim tomu vyhnut, no potom som si spomenula na Zuzkine slova, ze prave vyhybanie sa takymto situaciam stavy zhorsuju, prisla som:-) ale strasne som sa z toho vystresovala.. ono, ked som sa nad tym zamyslela, ja ani neviem kde je problem.. naucena som to bola, ani by mi nevadilo, ze by mi vypadol text, lebo ten som mala pri sebe a nebola by som jedina, ktora by pozrela sem-tam do papierov.. velakrat som uz prednasala pred viacerymi ludmi, vzdy mi to bolo neprijemne, no nikdy to nezaslo az do takych stavoch, kedy som myslela, ze to fakt nezvladnem.. taktiez mi nevadilo, ze by sa na mna ludia divali, myslim si, ze ani by sa nemali na com zabavat, mala by som taky klasicky prejav.. lenze to uz asi automaticky v mojom podvedomi drieme, aby prisli tie stavy, ktore aj naozaj prisli.. uz hodinu pred tym som bola cela rozklepana, no a najhorsich bolo asi 20 minut tesne pred tym.. tak hrozne sa mi rozbusilo srdce a zvysil tep, zacalo sa mi zle dychat, nevedela som ako v tomto stave mam vystupit pred tych ludi.. lebo ked mam tieto stavy, vtedy som strasne zadychana a to uz by bolo hned poznat.. plus si v tychto stavoch vzdy kontrolujem srdce (to uz je neuvedomely reflex).. a po tych hroznych 20 minutach mi prisli povedat, ze na dnes sa to rusi.. vyhnut sa tomu nevyhnem, len stale tozmyslam ako to prekonat.. ja sa snazim dychat, pomaly zhlboka, no to srdce fakt tak strasne busi, ze vtedy ani to dychanie nepomoze.. a sama neviem preco robim okolo toho taky cirkus.. pritom je to len nejaka rec, aj ked by sa mi to nevydarilo, no a co, ludia su omylni.. vsetko toto viem, vobec by som sa nemala bat a ani sa nebojim, len proste VZDY pride ten obrovsky tlkot srdce, nasledne zvyseny pulz a zavrsi sa to tazkym dychanim a toto uz ohrozuje prijemne vystupenie.. takze absolutne netusim, kde robim chybu, lebo strach sam o sebe nemam, len nijako si neviem vysvetlit, preco sa zjavi to busenie a hoci sa snazim mysliet na nieco ine, upokojovat, vzdy to pretrvava.. takze uz toto ma dost vycerpalo, no a nasledne som mala neprijemnosti este aj cestou domov.. akurat som bola v autobuse.. no nastastie som to horko-tazko ustrazila, ale bol to obrovsky strach.. davno som nemala takyto pocit.. potom, ked som prisla domov, bolo uz lepsie.. najhorsie je, ked sa vam strasne zvysi pulz, zacne byt srdce a do toho sa vam zacne tazkoa zle dychat.. je to tazke ustrazit.. a ked viete, ze si tym nevedome troska aj ublizujete, teda skor vasmu srdcu, tak je to o to tazsie.. nie je lahke ten pulz a tlkot srdca znizit spravnycm dychanim a podobnymi zalezitostami, to mi nikdy neslo.. snazim sa vtedy zhlboka dychat, hovorit si, nic sa nedeje, no prejde to az postupne.. a teraz ma to dokonca drzi, zas nie je to az take hrozne ako inokedy, zeby mi az strasne busilo srdce a mala som az hrozitansky vysoky pulz, no je mierne nad ramec.. keby vymysleli nejaku prirodnu tabletku, ktoru, ked to na vas pride, zjete a v momente sa vase telo ukludni, srdce sa utisi, pulz sa znizi, zacnete normalne dychat:-) to by bolo uzasne, co?:-)
este som sa chcela opytat - myslite si, ze vasim pricinemim, vasou silou, vami sa tohoto zbavit neda? bezpodmienecne musite chodit k psychologovi, aby sa toho dalo zbavit? lebo mne naozaj stacilo vtedy, ked som tam bola, uz viac by som ho viac nechcela navstivit.. tak co myslite?
majte sa teda zatial:-)
mimka, drzim palce, uvidis, ze bude vsetko v poriadku:-) mozes sa tesit z toho, ake si mala vysledky, ze mas vsetko toto v poriadku, a tak je to vsetko psychicke.. a uvidis, ze cim viac vysetreni ti urobia, tym mozes byt viac a viac spokojna, ze si vylucila kazdy jeden problem, ktore by toto mohlo sposobovat.. potom uz mozes byt plne sustredena len na soje vnutro, svoju psychiku, myslenie..
ja tiez rozmyslam, ze niekedy v blizkej buducnosti zbehnem na kardiologiu, aspon sa len uistit ci je naozaj vsetko v poriadku, nakolko som tam uz dlhu dobu nebola.. predtym bolo vsetko ok, len ci sa za ten cas (hlavne plny stresov) nieco nezmenilo.. no dufam, ze nie:-)
ako sa inak mate?:-)
ja som mala minuly tyzden taky skaredy, neviem co sa to so mnou stalo, ale uplne inak som fungovala ako vsetky tyzdne pred tym.. zo vsetkeho som si hned robila starosti, riesila som aj to co sa riesit neda, rozmyslala som uz aj nad uplnymi kravinami, potom som sa vzy tak rozrusila, ze som bola strasne nervozna, dokonca ani v noci sa mi nedarilo zaspat.. ale chcem sa podakovat za to, ze som mohla zazit pekny tyzden:-) odhliadnuc od mojich nalad, stavov, fyzickych ci psychickych problemov.. fakt som bola odporna, uplne som kricala na moju rodinu (a to ani nebol nejaky dovod), no z nicoho nic to na mna prislo, vo mne zacalo vriet a odniesli si to ti najblizsi.. uz som sa ospravedlnila, tak snad sa nabuduce stihnem uvedomit, aby to nezaslo tak daleko:-)
vcera som prisla domov, uplne vystavena, lebo cez minule tyzden som mala uz spominane problemy aj so spankom, tak som malo spavala, vela pracovala, tak som bola ozaj vytazena.. ked som vsak prisla domov, vsetko to zo mna padlo, neviem ci to poznate, taky pocit.. akurat, ze u mna sa to prejavi tak, ze mi strasne busi srdce a dost sa mi zvysi pulz.. to je taky nahly stav po tych strsovych dnoch.. vy to nemavate? je to vcelku neprijemne, lebo clovek si uz chce oddychnut aj od tychto stavov, no postupne to prejde:-) nepoznate nieco cim narazovo znizite vysoky pulz? lebo je dost neprijemne, ked na krku citim ako mi to tam pulzuje, hned som z toho taka vystrasena a neviem ako ho zrazit.. u mna to tak bolo vcera vecer, aj v noci som citila silne busenie, na ktore som sa budila, dnes rano som bola z toho take nesvoja, no teraz je uz lepsie:-) tak snad to pojde stale len k lepsiemu:-)
prajem vsetkym krasny vikend:-)
tak ja len na doplnenie...volala som na kardiologiu o tie vysledky tak su o.k.vsetko hormony,krvny obraz,stitna zlaza...v pondelok ale mam ist po listok posle ma na arytmioticku ambulanciu ci aku.to,ze sa zavedie taka hadicka cez usta a budu elektrikou skusat srdce ci neukaze daku chybu,aby sme mali istotu,ze to busenie neskryva daku skrytu vadu...joj tak sa bojim :-((neviem. sa ani len predstavit,ze mi daco bude do srdiecka rypat :-((