PP-ckari a podobni:-)

tak a mam to prave odo mna zachrank odisla.to bolo pulz 170.nenachadzam slov...viete co vam poviem serem nato,prepacte za vyraz,ale tak sa zit neda je to uz furt dokola a ten pulz je coraz vyssi...prave som sa objednala k psychiatrovi a uvidim co mi povie co mi da...nie je normalne aby ma to tu takto tocilo jak sa mu zachce z nicoho nic.to je des.kludne som si citala casopis a len z nicoho nic zle ta takto sa da zit???

Zuzi, ale ja sa takymto miestam nevyhybam.. dokonca ja ani nemam vyslovene nejake mieto, ktoreho by som sa bala v tom zmysle, ze by mi to sposobovalo stres.. teda, samozrejeme, ze NIEKEDY je to spominana skola, ale nie vzdy to tak je.. a zas, myslim si, ze velakrat je skola stresom pre mnohych studentov.. hlavne co sa tyka nejakych tych narocnych dni, aspon co viem aj podla mojich spoluziacok.. a toto sa stalo asi druhykrat za cely cas co chodim do skoly, ze som ostala doma len kvoli tomu, ze som nebola schopna sa naucit, bolelo ma cele telo a uplne ma potopil stres.. vzdy ked som nebola v skole, malo to iny dovod, bola to choroba, bolesti brucha, pripadne nejaky lekar a podobne.. ale urcite to nebolo len preto, ze by som mala strach prist, to naozaj nie.. ja dokonca nemozem povedat, ze by som mala vyslovene zo skoly strach.. ja tam rada chodim.. su tam fajn ludia, dokonca sa aj rada ucim, zazivam tam pekne chvilky.. len ako hovorim, niekedy je toho na mna naozaj vela (nie vzdy, ale byvju take tyzdne, kedy skoro cela moja trieda pada od unavy, no ja s mojou zodpovednostou 2krat viac).. ale aj tak sa to naucim, byvam dlho hore, ale snazim sa to dospavat cez vikendy..
a nie, psychoterapiu som neabsolvovala, dokonca mne ani priamo nebola diagnostikovana panicka porucha, akurat mi bolo povedane, ze mam k tomu blizko a tie priznaky su take ako pri nej, ale nie uplne.. u mna je to take chvilkove.. su tyzdne, kedy som taka stastna, absolutne nic ma netrapi, aj ked je toho v skole vela, mam to pod kontrolou, vsetko zvladan.. no potom sa obcas vo mne neico nalomi a vsetko je pre mna take neznesitelne, vsetko si prilis pripustam, hlavne ten stres, vali sa to na mna a ja zacinam panikarit.. potom aj v skole byvam nesvoja a pred nejakou pisomkou, odpovedou mam strach.. ale povacsinou je to nastastie v poriadku..
a prave to, ze to u mna pretrvava nejaky tyzden, potom je opat vsetko v poriadku ma nenuti navstivit psychologa opat.. vzdy si poviem, pockam, bude lepsie a potom pride naozaj zlepsenie.. no potom niekedy opat zhorsenie a vtedy opat cakam, kym sa to zlepsi.. a naozaj sa to zlepsi..
napriklad aj to, ako som napisala prvy prispevok.. potom bolo opat horsie, ked som pisavala.. no nasledne prisiel mesiac, kedy bolo opat vsetko v poriadku.. tento tyzden je to opat horsie, no klop-klop, od vecera sa citim ovela, ovela lepsie a to aj napriek tomu, ze toho mam vela, no akosi som sa upokojila.. myslim si, ze mozno staci niektore veci s niektorymi ludmi prebrat, pochopit, utvrdit sa v nich a bude to fajn:-)

Nechcem ťa strašiť, ale naozaj to môže byť ešte horšie, keď sa budeš čomukoľvek, miestu, situácii, všetkému, čo ti spôsobuje problém, vyhýbať. Vyhýbavé správanie podporuje paniku, poraziť ju môžeš len vystavovaním sa týmto situáciám a miestam. Nerada vidím napísané tieto slová : idem do toho, idem bojovat, snazit sa zbavit sa tychto veci:-) Ver mi, už som poradila niektorým babám, že bojovať s tým je zbytočné, naopak, treba to prijať a byť v kľude, len si tak žiť a netlačiť na pílu. Ony to pochopili, prijali a teraz im je lepšie, aspoň tak písali v téme Depresia a panická porucha. Neviem, či si absolvovala psychoterapiu a koľko toho vieš o bludnom kruhu stresu, aké máš skúsenosti s liečbou PP, viem len toľko, čo si napísala v úvodnom príspevku pri zakladaní témy a z toho usudzujem, že ak si porazila PP len silnou vôľou, je to síce chválihodné, ale je to málo a preto sa ti asi stav zhoršil. V úvodnom príspevku píšeš síce, že už nemávaš ataky, len sa neprimerane bojíš o svoje zdravie, posledné príspevky sú však o niečom inom. Ja ťa skutočne nechcem strašiť. ale je to fakt, ja to tak vidím, že z tej záťaže v škole sa to pomaly zhoršuje. Neboj sa dá sa to napraviť, len žiadny zbytočný strach. Nie že ťa napadne znovu to tu na čas vypustiť, to, že si čítaš príspevky a je ti horšie, ako si písala pred pár dňami, to isté som mala pred rokom aj ja a dnes je to naopak, keď to tu čítam je mi lepšie a ešte lepšie, keď môžem niekomu pomôcť. Aj tebe chcem, uvedom si však, že mnohé veci my panikári prežívame inak a veľa z toho je úplne normálne. Možno ťa ťažko presvedčím a obávam sa, že je to aj vekom, lebo ty si skutočne mladučká a máš na veci v tomto veku iný názor. Chcela by som ti aj preto pomôcť, aby si vlastne na to, čo ja už dnes viem, neprišla až po rokoch trápenia. Preto by som ti odporúčala, ak si ešte neabsolvovala psychoterapiu, skús si nájsť dobrého psychológa. Lebo sa stále točís do kruhu, vieš, že nerobíš dobre - prehnaná zodpovednosť voči škole a náslené blicovanie, potom výčitky a ďalší stres. Nechcem ťa poučovať a ni moralizovať, preto odporúčam odborníka na tieto veci, čím skôr. A tiež moje heslo. Just relax.

Zuzi, dakujem za pekne slova.. urcite si rada precitam tvoj mail, ty mi vzdy dodas taku chut bojovat, ked viem, ze vsetko toto mas za sebou a uz sa ta to netyka.. ja sa nevzdavam, idem do toho, idem bojovat, snazit sa zbavit sa tychto veci:-)
len vies, niekedy je to tazke.. hlavne, ked sa v tebe nahromadi vsetok ten stres a potom prask - vsetko to na teba dolahne a vsetko je take hnusne.. potom je tazko z toho von.. napriklad aj dnes som bola doma, lebo ja som sa vcera citila naozaj zle.. ja som nebola schopna uz mysliet, vsetko ma bolelo, no fakt som sa zle citila.. tak som radej ostala doma.. len si ma teraz troska vyplasila s tym - "Určite sa nevyhýbaj škole, lebo nabudúce ti tam môže byť ečte horšie." to mi radsej ani nespominaj, v utorok na mna prisli viackrat tie stavy a bola som z toho dost hotova.. najhorsie je, ze si nemozes byt ista tym, ze sa ti nic nestane.. teda aspon ja to tak vnimam.. vies.. moze sa stat, ze sa srdce az tak strasne rozbusi, ze odpadnes alebo ze sa ti zacne zle dychat a budu musiet zavolat sanitku alebo ti prasken srdcova tepna (ano, viem, prehanam, ale vraj aj to je mozne).. ale zajtra uz idem urcite do skoly, troska som sa teraz na vecer ukludnila a aj tvoje slovka mi troska pomohli:-) ja viem, ze to bude lepsie:-) len neviem, nejako som toho mala vela a ja s mojou zodpovednostou som to opat raz nezvladla.. jednoducho, ja nedokazem ist do skoly, ked niecomu vobec nerozumiem a piseme z toho pisomku, to radsej ostanem doma a snazim sa to cez den pochopit, plus aspon troska zistim od ostatnych spoluziakov co na tej pisoke bolo a lepsie sa viem zariadit..
v kazdom pripade dakujem za vsetky pozitivne prispevky, pomahaju:-)

Ahoj úsmev, prepáč, pracujem na tvojom maily, chcem ti napísať čo najpodrobnejšie a najzrozumiteľnejšie, lenže mám aj ja povinnosti, zajtra idem na školenie, dnes som bola dlhšie v práci, ale myslím na teba a napíšem ti. Tvoje dnešné otázky sú také naliehavé, no ja ti poviem len jedno a to už aj sama určite vieš, POKOJ, nič sa ti nestane, keď je EKG v poriadku, je to "len" stres a z neho plynú tie fyzické príznaky. Nerada používam slovko MUSÍŠ, ale v spojení AK CHCEŠ, má opodstatnenie, teda ak chceš tieto stavy zvládať, musíš sa naučiť uvoľniť, nebrať nielen školu a maturitu tak smrteľne vážne a už vôbec nerieš, ako to bude vypadať, č si budú o tebe myslieť iní a podobne. Určite sa nevyhýbaj škole, lebo nabudúce ti tam môže byť ečte horšie. Ak nemáš teplotu, príznaky chrípky, alebo iného vážnejšieho ochorenia a je ti "len" zle z tejto našej choroby, určite choď do školy. Ak aj nie si naučená na 100%, choď tam , aj keby si tam mala len presedieť čas, prípadne dostať zlú známku. Len si to tam odseď a predýchaj atak, alebo zlé stavy, pozri sa na to aj z inej strany, určite máš tam máš aj kamošky, občas je aj sranda atď. Radšej sa bav s babami o blbostiach a nebuď až taká zodpovedná, načo ti budú všetky tie vedomosti a dobré známky, jednotky na maturitnom vysvedčení, keď sa zabudneš smiať a môže sa stať, že budeš mať vysokoškolský titul a bude ti na figu, lebo ani z domu nevyjdeš. Lebo tak môžeš dopadnúť, ak toto nestopneš. Ty samozrejme toto všetko vieš, len nevieš ako na to. No ale kto iný to má za teba urobiť, máš to vo svojich rukách, stačí sa rozhodnúť. V maily som ti chcela napísať, aby si neriešila seba, nepozorovala sa, ale obrátila svoju pozornosť na niekoho iného, kto potrebuje pomoc. To je najistejšia cesta k uzdraveniu. Prajem pekný večer všetkým.

klara, prepac, az teraz si citam co si pisala.. vies co, ja na ten azet chodim naozaj velmi sporadicky.. a nehnevaj sa, este som ti ani neodpisala na tu minulu spravu, vobec som nemala cas.. ale ja to napravim, ked budem mat troska viac casu, dobre?:-)
mimka - prosim ta, toto ma troska zaujima.. ty si sla teda na pohotovost s tym, ze sa ti strasne rozbuchalo srdce az si si myslela, ze mas infarkt a vsetky tie stavy s tym spojene, ved to pozname.. tak ma zaujima, ako to prebiehalo a ako to dopadlo.. prisla si tam, urobili ti EKG, zmerali tlak, vzali krv a vsetko toto a co potom? co ti povedali na ten problem, s ktorym si tam prisla, na ten vysoky pulz, na to busenie srdca? srdce si inak mala ok? dali ti aj nejake lieky, ktore mas uzivat, niekam ta aj poslali alebo ako to riesili, co ti povedali? to zakazdym, ked na nas pride taky stav, ze sa nam hrozitansky rozbucha srdce, mame letiet na pohotovost? moze sa nam vtedy nieco stat? dakujem:-)

prepac za chyby a preklepy je ich dost :-) a mynule :-)) s makkym i :-))

ahoj usmev no to asi preto,ze si tu chybala ty :-) nemal nam tu kto dodavat optimizmus :-)...je mi luto,ze sa aj ty citispod spa.mne bolo minuly tyzden fajn.uz som si pomaly myslela,ze to vsetko postupne zvladnem...uz som aj sam azvladla cestu autom tyvh 100 km...no do vcera znovu som sla no na tu masaz vies citila som sa pd rana dost mizerne je pravda,te som bola vynervovana mala mi dostala horucky zle som v noci cpala tak som bola taka roztrasena...snazila som sa to predeychavat ,ale musela som sa otocit spet,ze idem domov...mala som co robit tak hrozne sa my rozbuchalo srdce,ze som nevedela ako sa volam na omdletie taky tlak som mala na hrudniku vies myslim ,ze som si to tak vyvolala potom sama,lebo saom sa bala,ze nedojdem ani na najblizsiu polikliniku.bola tam sestra.no mne uz bolo tak zle ja som si myslelafakt,ze infart doostanem.ani neviem ako zaparkovala som kde sa len dalo a vrazila som rovno na kardiologiu.minule som tam bola na vysetreni tak mi povedali,ze ak budem mat busenie a budem moct,mam dojst.tak som sla rovno tam sestricka len vyvalila oci no...ale co uz mne to uz bolo srdecne jedno urcite som mala kolo 170 ak nie viac to sa ani opisat neda sa cudujem,ze som neodpadla.mysleal som,ze je po mne.pekne ma natocili dali tabletku,zmerali tlak,odobraĺi krv...ekg som mla v poriadku az na ten tep 135,ale vravimn urcite bol omnoho vacsi...no strasne co som vcera zazila cely den som tu po dome chodila jak bez zivota.s maluo sme to dnes so spankom dost prehnali do pol 1 :-) tak som zvedava co budem v nocu robit..malicka mla v noci teploty tak sme mali nekludnu noc.ja neviem co je to za obdobie ci je daco vo vzduchu,ci co mynule aja sestre tak zle prislo 1 krat no len tak miernejsie.tak by som sa z tohop uz chcela dostat bez liekov strasne...cela som bolava roztrasena... :-(

ahoj usmev
prid na azet,popiseme .....

tak, baby, predsa len som sem po miernom odstupe zavitala:-) ale vidim, ze tema je uz skoro zabudnuta, ziadne nove prispevky.. nie, nebudem sa uz vracat k tomu, co bolo, uz sa budem snazit plne sustredit len na to co bude a co je v mojich silach..
no hlavne som sa prisla vykecat:-(
od nedele sa citim akosi blbo.. zacalo to opat velkym stresom v skole.. cely vikend padol na ucenie sa veci na pondelok, chcela som stihnut aj veci z utorka, no nestihla som nic ine, tak pomaly mi to palilo.. v pondelok, od kedy som prisla domov, som bola pod strasnym stresom.. ach jaj.. mala som toho kutocne velmi vela a vsetko to uz sluzila k maturite, takze som sa toho nemohla vzdat, lebo zas maturitu beriem vaznejsie ako len nejaky momentalny predmet v skole.. bola som do druhej v noci hore, troska som si aj poplakala - vsetko to na mna dolahlo, vsetok ten stres, az sa mi chcelo plakat.. v utorok som citila aj v skole, ze uz to nie je to co byvalo.. doteraz bol v skole klud, no teraz opat busenie z nicoho nic, sem-tam zavrat, hned som citila zadychanie a podobne.. potom som sa vratila domov, opat samy stres, plno povinnosti, roboty a ja BLBA opat v strese.. navyse som bola z minulej noci tak strasne unavena, ze som nebola schopna sa ucit, chcelo sa mi spat, no bolo toho tak vela, ze som si ani zdriemnut nechcela, lebo to by nebolo len na hodinku.. nakoniec, po plno hodin ucenia, stresu, mierneho placu, som a rozhodla, ze ostanem doma.. a ja krava najvacsieho zrna mam od rana stresy, ze som doma a nepisem tu dolezitu pisomku, ktora sa dnes pisala.. plus riesim dokola absenciu, co ak mi daju komisionalky, lebo vela chybam (akoze nechybam az tak vela, ale uz bol tyzden kedy som bola chora, plus nejake dni v tyzdni kedy mi bolo zle a podobne).. a tak sa citim uplne mizerne! od pondelka mi kazdy den strasne busi srdce, absolutne sa neviem odreagovat, uvolnit, stale rieisim tieto skolske kraviny, ja uz neviem co so sebou! stale si hovorim: preber sa, ved o nic nejde, skola nie je vsetko a nestoji mi za to si takto nicit zdravie, no aj tak sa neviem ukludnit.. mne uz z toho asi raz prepne.. este mah neva to, ze som mohla mat dnes krasny den plny pohody, mohla som sa troska uvolnit, no nie, ja od rana stresujem, ze som nesla do skoly, co si kto pomysli, kto co bude riesit, aku budem mat velku absenciu, kolko sa mi toho zas nakupi, jednak co sa tyka dopisovania pisomiek, ale tiez co sa tyka dopisovanie uciv, ako tomu nepochopim, ked som tam nebola a podobne..
navyse som vcera troska prechladla, na ceste ma chytil taky dazd, ze som prisla domov mokra do nitky.. hlavne nohy mi cele premokli, dnes ma boli mocovy mechur, troska ma to pali, pijem urologicky caj, snazim sa byt v tebe.. k tomu ma strasne boli chrbtica, to uz asi druhy tyzden, hlavne jeden bod pod lopatkou - ten ked si stlacim div, ze nevyskocim z koze.. trocha ma pobolievaju oblicky, z tychto stresov sa citim zasa tak slabo, vsetky svaly ma bolia, hlava ma pobolieva.. UZ DOST, prosim:-( tak sa snazim, aby bolo vsetko v pohode, do minuleho tyzdna bolo opat vsetko take krasne, ziadne busenie srdca, ziadne blbe myslinkey, pokoj, pohoda.. a tento tyzden BUM, samy stres vo mne je, citim ho v kazdej casti tela a nie a nie sa od neho odputat..
baby, prepacte, musela som:-( poradte mi, prosim, lebo ja uz neviem, citim sa fakt nanic.. a potom zasa riesim moje srdce, co mu tymito blbymi stresmi robim, ako si ho nicim a podobne..