zdravim vsetkych, ktorych sa tato tema tyka/tykala:-)
pred niekolkymi rokmi som nezvladla napor stresu a da sa povedat, ze som sa zosypala.. mala som hnusne obdobie, absolutnu nechut do zivota, bola zo mna troska fyzicky i psychicky.. potom sa vo mne nieco zlomilo, zabojovala som a vyslo aj u mna slniecko:-) samozrejme, ze nieco taketo cloveka poznaci.. mavala som strach byt sama doma, mala som strach niekam ist, ze sa mi zopakuju take stavy, ake som mala vtedy, ked som na tom bola tak zle.. jednoducho, akoby to vyustilo do mensej formy PP = panickej poruchy, uzkosti..
potom som sa opat zatala, snazila si uvedomovat vei, ovplyvnovat myslienky, pomahat psychike, az nastalo naozaj lepsie obdobie:-)
potom bolo dlho fajn, az na leto - mala som z jedneho "problemu" strasne stresy, zle som kvoli tomu spavala a podobne.. teraz si uvedomujem, ze to bola uplna banalita, absolutne nic vazne, no vtedy ma to uplne "znicilo", az sa u mna zacali objavovat ataky.. chvilku dobre, chvilku horsie.. nemusim ich asi opisovat, kazdy kto vie o com hovorim, ma pochopi.. opat som zatala zuby a snazila som sa menit veci, seba, vsetko na co som mala silu.. od leta az po dnesny den musim silno, silno zaklopat o drevo.. neda sa porovnat obdobie vtedy a teraz:-) je to lepsie.. nerada byvam sama, ale ked je treba, som aj sama a nerobim cirkus:-) nerada chodim niekam do daleka, lebo sa bojim, ze by sa mohlo nieco stat, no uz aj to sa snazim prekonavat.. absolvovala som par ciest a zvladla som ich:-) jedine co mi ostalo je dost velky strach o zdravie..
momentalne som vsak vdacna za kazdy novy den, kazde nove rano.. tesia ma aj tie najmensie veci okolo mna, aj to, co ostatni povazuju za samozrejme.. milujem zit! aj cez vsetky problemy, kotre sa pritrafia som vdacna za svoj zivot..
a teraz to, kvoli comu sem pisem:-) odkedy skoncilo to silnoatakovske obdobie, necitim sa fyzicky uplne ok.. stale mam este v sebe akysi blok, ktory kontroluje cele moje telo a ma o neho strach.. ja sa mu ani nedivim, ked si predstavim akym stavom som svoje telo muselo vystavovat (v tom obdobi bolo vsetko zle - maximalne oslabena imunita, neustale nejaka choroba, bolesti hlavy, silne busenie srdca, bolesi hrdunika a podobne..) no teraz by som chcela byt aj psychicky, aj fyzicky maximalne v poriadku:-) lenze: obcas mavam take zvlastne pocity na srdci.. ked mam nejake tie stresy, prejavi sa mi to busenim srdca.. snazim sa ale uz viac relaxovat.. no obcas mam pocit akoby slabosti na hrudniku.. neviem ci to spravne opisujem, ale nieco take, akoby ste citili, ze vam slabo bije srdce.. ani ho necitite bit, respektive len tak slabunko, aj tep je tazke nahmatat.. potom sa prelaknem, tak zacitim, ze uz je to ok:-) a ta slabost navyse prechadza do ruk, mam ich take slabe, nehovorim, ze by som nimi nemohla hybat, len su take slabe..sem-tam mavam este tlak na hrudniku, obcas pride nejake to tazke dychanie, ale skutocne sa to neda porovnat s tym co bolo.. dost citlivo reagujem na zmeny - aj teraz toto nahle ochladenie, alebo ked vstupim do horucej vody, mam taky zvlastny pocit.. taktiez sa mi stava, ze ked idem spat, tak citim akoby mi zvlastne bilo srdce, tak potom sa mi aj tazko zaspava.. myslite si, ze toto vsetko je dosledok toho obdobia, ktore som mala a dufam, ze uz je z velkej casti za mnou? obcas mam sice take pocity, kedy sa bojim, ci do toho opat nepadnem, no snazim sa spamatat sa a zit pre krajsie veci:-)
bola by som rada, ak by ste sa vyjadrili.. taktiez by som bola velmi rada, ak by sa vyjadrili ti, ktori maju podobne obdobie za sebou a ako sa maju momentalne fyzicky.. poznacilo vas to? nemate strach o svoje zdravie? nemavate este take zvlastne pocity, ktore sa tykaju prevazne srdca? napiste prosim:-)
dakujem za vsetky nazory a odpovede, prajem vam vsetkym krasny den a hlavne vela zdravia a usmevu do zivota:-)
PP-ckari a podobni:-)
mimka, aj mna boli cely chrbat, ale to uz dlhsie.. no pre mna je ovela znesitelnejsia fyzicka bolest ako ta psychika, ani som si nemyslela, no dnes uz viem.. skusme sa nejako teda ukludnit, rychlo zamestnat a mysliet uz len a len na zlepsenie.. snad to bude lepsie:-)
kariol a preco si bral xanax, ak sa smiem spytat? aj ty si trpel nejakymi psychickymi problemami? inak, ani mne neurol prvykrat nezabral, potom som ho dlhu dobu nebrala, no az po dnesny den a dnes zabral, citila som, ze som ovela pokojnejsia.. a ako si to teda nakoniec vyriesil, nejakymi inymi liekmi, ci skor nieco prirodne?
ahoj usmev,je mi to velmi luto ja neviem ci je to tym obdobim,alebo co.aj ja som sa pred chvilkou ratovala.tiez som siahla po lieku.zas sa to opakovala tep 130(len),ale aj ten da riadne zabrat a pred chvilkou som si dala daku ná upokojenie co mi tu zachranarka nechala.strasne sa obavam noc,jak budem spat,co ma caka...dnes ma aj chrbtica boli atlaci na hrudniku a ja uz neviem z coho...
usmev
to ja neviem,musis sa s lekarom poradit.ja som bral kedysi xanax mesiac a nemal na mna ziadny ucinok.vo vseobecnosti na lexaurin vznika zaviślost po 3 mesiacoch vysokych davok.
ahoj vlocka:)
som velmi rada, ze si sa ozvala:-)
dakujem za prispevok, tesim sa, ked si popiseme viac:-)
aj ty sa drz!
ahojte.
tak po dlhsej odmlke som tu zas.
usmev, akurat si to tu vsetko citam, pretoze som mala dost namahavy tyzden a k tom mi doma nefungoval internet, takze iba v robote som si citala prispevky, ale vobec som nestihala nic pisat.
usmev, pises, ze zasa sa ti vracaju tieto stavy. to si ma vobec nepotesila, ale neboj, tie zasa prejdu a bude zas dobre. vies, mne psychologicka povedala, ze tieto stavy dost casto prichadzaju po velkom napore stresu. vtedy sa telo uvolni a takto reaguje, pretoze je zvyknute na tento stres. ako tu uz pisali niektore dievcata, tak by si fakt mala navstivit psychologa. ak si pamatas, do mailu som ti pisala, ze ja som to tiez stale odkladala a teraz to lutujem. nemusela som byt tam, kde som a kde som bola. ja som sa rozhodovala 9 mesiacov, velakrat som uz aj vytocila cislo, telefon zazvonil, doktorka zdvihla a ja som zlozila. a potom mi bolo tak hrozne, ze som jej naozaj zavolala a nelutujem. poradila som to aj mojej kamaratke, tiez sa nevedela rozhodnut a nakoniec tam isla, chodi k nej 4 mesiace a je spokojna. tak vzdy, ked ide od psychologicky, tak mi zavola. tak budem rada, ked jej zajtra zavolas alebo za nou zabehnes. dnes si oddychni, zapni telku, daj si nejake magnezium, B-komplex, uvar si medovkovy caj s medom, vyloz nohy a kasli na vsetko. moze to byt aj tym pocasim, stale je zamracene.
tak zatial pekny vecer.
karioll, mam 18.. dnes som uzila jeden neurol, vecer si dam asi druhy.. niekde som citala ako si ty pisal, ze by sa malo mesiac brat tieto lieky, aby sa znormalizovali nervy a vsetko toto.. mam pravdu? takze mesiac budem brat pravidelne neurol a myslis, ze bude opat dobre? potom ho mozem vysadit, nestanem sa od neho za ten mesiac zavisla?
nepises,kolko mas rokov.
tep 160 vydrzi 60 rocny clovek 2 dni,
to len na okraj
standartna liecba je cordipin pod jazyk,magnezium do zily,v nemocnici dalsia infuzia a k tomu anxyolitikum ja viem,ze kym nabehnu anxiolitika a pod.trva to dlhsiu dobu
pri vyssom tepe sa to riesi defibrilatorom.
ady hajdu raz hovoril,ze mal tep vyse 200,a zije
dakujem vam vsetkym za prispevky..
naozaj je to zaujimave, ze ked to clovek najmenej caka, vtedy to pride.. 3 mesiace plne pokoja a zrazu to prislo.. dnes sa citim strasne zle.. skutocne som sa takto zle davno necitila.. uz realne uvazujem nad navstevou psychologa, lebo taha ma to momentalne k zemi a hoc sa snazim postavit, neda sa to..
dnes rano som sa mala velmi fajn, no prislo poobedie, pozerala som TV a opat to zasiahlo.. akoby som sa cela zrutila, prisli na mna take otrasne stavy, ze som len plakala a rozmyslala, ci sa vobec oplati zit.. ano, pardon za tieto slova, ale presne tak som to citila.. po tolkych dnoch som musela dnes siahnut po lieku.. nechcem byt na liekoch, nechcem sa od nich stat zavisla, chcem to zvladnut bez nich, to dnes sa to nedalo.. a bojim sa, ze to nebude len dnes.. potom asi po 15 minutach bolo lepsie.. potom prisiel stav, kedy som citila vnutornu radost, cele telo mi zalialo stastim.. bolo fajn a teraz, asi pred 10 minutami to uz zasa na mna ide! fakt som uz zufala! hoci som pokojna, zrazu zacnem citit akoby mi z hrude slo vyskosit srdce.. no taketo busenie srdca som hadam nikdy nezazila.. strasne sa bojim, ze sa nieco stane.. na nieco taketo vobec nie som zvyknuta.. a ked sa k tomu pridruzi aj ten vysoky tep, ktory pocujem pulzovat.. no neda sa.. neda sa takto zit:-( nemyslela som, ze to takto pride, hlavne nie teraz..
lenze antidepresiva ja brat nechcem.. a co mam robit, ked od piatka pobedia mam pohodu, ziadne stresy a prislo to v takej silnej forme.. v com mi ma psychologicka pomoct, pociem jej, ze som pokojna a zrazu sa mi nehorazne rozbusi srdce, zvysi tlak a vsetko sa to vali.. no ake riesenie mi moze poskytnut? preco, preco, preco.. preco sa to muselo vratit, teraz a v takejto forme?! a preco ja? vsetko to este zhorsuju situacie naokolo.. moji kamarati na zabavach, diskotekach, uzivaju si, okolo moja rodina, ktora si spokojna sedi v obyvacke, spolu sa smeju.. nikto nema takyto problem.. a ja tu doma v placi, s myslienkami o smri (nemyslim, ze by som si siahla na zivot, ale o tom, ze ma tieto stavy uplne skolia) sedim a rozmyslam, ci toto nie je moju koniec a ako horzne ma to nici.. ziadna fyzicka bolest sa nevyrovna tej psychickej.. citim sa presne tak zle ako vtdy davno.. vsety to preslo, viem, ze aj teraz to prejde, ale kedy?! co ak to potrva mesiace a mesiace? dovtedy to moje telo nezvladne.. nerozumiem preco to pride takto z nicoho nic, z pohody, z ktorej mam, presne tomuto nerozumiem! kebyze prezijem nejaku tragediu, nieco zle, alebo hocico co by mohlo narusit moju psychiku, pochopim.. ale TERAZ?!
rozmyslam co mam urobit zajtra.. ist normalne do skoly v takomto stave? zamierit rovno k lekarke? neviem ako to zvladnem inde ako doma, ked doma je to uplne hrozne.. a ze vzdy to pride z nicoho nic, tak to je to najhorsie..
prosim vas, nie je tu niekto "online"? prave teraz sa potrebujem s niekym porozpravat "zoci voci".. nikto ma neviem 100% pochopit, iba vy..
no vies karioll nemas celkom pravdu,lebo ak mas tep nad 120 tai ti uz tazko pomoze jednorazovy liek na nervy a to musi byt dobry ukludnovuk.nemam skusenost,ale pokial som si to dobre zistila a pocitala toho tak aj tie AD a ukludnovaky potrebuju svoj cas,aby zacali ucinkovat taik ako maju.aapon 2 tyzdne.tak by mi asi pri pulze 170 tazko toto pomohlo.ale v tomto mate pravdu treba to riesit.ja som pochodila kazdy rok vsetky kardiologicke vysetrenia vsetko bolo o.k. teraz ma to caka zas aj jedno velmi neprijemne.ja sa len cudujem ako ma ta psychika uz dokaze vytocit,ze mi pulz vybehne na 170.sila no.mali ste takyto pulz aj vy co mate pp?ja som sa uz objednala v psychiatrovi a uvidim co mi povie,asi len zalame rukami kde som doteraz bola.neviem usmev,ale mala by si pomoc vyhladat asi naozaj aj ty,aby si sa tiez do toho velmi nezamotala.je nacase priznat si,ze to nezvladame...aby to nedopadlo dako horsie.ja sa obavam tych AD,ze co ak mi aj tak nepomozu.pisu tu ludia co ich beru aj 8 rokov a je im furt rovnako,alebo co ak mi z nich prepne...
