zdravim vsetkych, ktorych sa tato tema tyka/tykala:-)
pred niekolkymi rokmi som nezvladla napor stresu a da sa povedat, ze som sa zosypala.. mala som hnusne obdobie, absolutnu nechut do zivota, bola zo mna troska fyzicky i psychicky.. potom sa vo mne nieco zlomilo, zabojovala som a vyslo aj u mna slniecko:-) samozrejme, ze nieco taketo cloveka poznaci.. mavala som strach byt sama doma, mala som strach niekam ist, ze sa mi zopakuju take stavy, ake som mala vtedy, ked som na tom bola tak zle.. jednoducho, akoby to vyustilo do mensej formy PP = panickej poruchy, uzkosti..
potom som sa opat zatala, snazila si uvedomovat vei, ovplyvnovat myslienky, pomahat psychike, az nastalo naozaj lepsie obdobie:-)
potom bolo dlho fajn, az na leto - mala som z jedneho "problemu" strasne stresy, zle som kvoli tomu spavala a podobne.. teraz si uvedomujem, ze to bola uplna banalita, absolutne nic vazne, no vtedy ma to uplne "znicilo", az sa u mna zacali objavovat ataky.. chvilku dobre, chvilku horsie.. nemusim ich asi opisovat, kazdy kto vie o com hovorim, ma pochopi.. opat som zatala zuby a snazila som sa menit veci, seba, vsetko na co som mala silu.. od leta az po dnesny den musim silno, silno zaklopat o drevo.. neda sa porovnat obdobie vtedy a teraz:-) je to lepsie.. nerada byvam sama, ale ked je treba, som aj sama a nerobim cirkus:-) nerada chodim niekam do daleka, lebo sa bojim, ze by sa mohlo nieco stat, no uz aj to sa snazim prekonavat.. absolvovala som par ciest a zvladla som ich:-) jedine co mi ostalo je dost velky strach o zdravie..
momentalne som vsak vdacna za kazdy novy den, kazde nove rano.. tesia ma aj tie najmensie veci okolo mna, aj to, co ostatni povazuju za samozrejme.. milujem zit! aj cez vsetky problemy, kotre sa pritrafia som vdacna za svoj zivot..
a teraz to, kvoli comu sem pisem:-) odkedy skoncilo to silnoatakovske obdobie, necitim sa fyzicky uplne ok.. stale mam este v sebe akysi blok, ktory kontroluje cele moje telo a ma o neho strach.. ja sa mu ani nedivim, ked si predstavim akym stavom som svoje telo muselo vystavovat (v tom obdobi bolo vsetko zle - maximalne oslabena imunita, neustale nejaka choroba, bolesti hlavy, silne busenie srdca, bolesi hrdunika a podobne..) no teraz by som chcela byt aj psychicky, aj fyzicky maximalne v poriadku:-) lenze: obcas mavam take zvlastne pocity na srdci.. ked mam nejake tie stresy, prejavi sa mi to busenim srdca.. snazim sa ale uz viac relaxovat.. no obcas mam pocit akoby slabosti na hrudniku.. neviem ci to spravne opisujem, ale nieco take, akoby ste citili, ze vam slabo bije srdce.. ani ho necitite bit, respektive len tak slabunko, aj tep je tazke nahmatat.. potom sa prelaknem, tak zacitim, ze uz je to ok:-) a ta slabost navyse prechadza do ruk, mam ich take slabe, nehovorim, ze by som nimi nemohla hybat, len su take slabe..sem-tam mavam este tlak na hrudniku, obcas pride nejake to tazke dychanie, ale skutocne sa to neda porovnat s tym co bolo.. dost citlivo reagujem na zmeny - aj teraz toto nahle ochladenie, alebo ked vstupim do horucej vody, mam taky zvlastny pocit.. taktiez sa mi stava, ze ked idem spat, tak citim akoby mi zvlastne bilo srdce, tak potom sa mi aj tazko zaspava.. myslite si, ze toto vsetko je dosledok toho obdobia, ktore som mala a dufam, ze uz je z velkej casti za mnou? obcas mam sice take pocity, kedy sa bojim, ci do toho opat nepadnem, no snazim sa spamatat sa a zit pre krajsie veci:-)
bola by som rada, ak by ste sa vyjadrili.. taktiez by som bola velmi rada, ak by sa vyjadrili ti, ktori maju podobne obdobie za sebou a ako sa maju momentalne fyzicky.. poznacilo vas to? nemate strach o svoje zdravie? nemavate este take zvlastne pocity, ktore sa tykaju prevazne srdca? napiste prosim:-)
dakujem za vsetky nazory a odpovede, prajem vam vsetkym krasny den a hlavne vela zdravia a usmevu do zivota:-)
PP-ckari a podobni:-)
tati, dakujem:-) krasne! idem si to vytlacit a stale to bude so mnou:-) inak, uz tomu aj ja zacinam rozumiet.. netreba proti tomu bojovat, je to zbytocne.. a hadam to prejde postupne..
ja sa mam tak vselijako.. ale som rada, ze nie je horsie, ako by aj mohlo byt:-) najviac ma hneva to srdiecko, teda to busenie.. stale som taka napnuta, potrebovala by som pocitit taku obrovsku ulavu tela a mysle, lenze mi to nejde.. citim, ze telo je pozorne, mysel tiez, srdce pracuje, pracuje, mysel detto, tep a vsetko k tomu.. kiezby som vedela dat obrovsky nadych a s vydychom pocitim ako sa vsetko polavi, no nedokazem to.. vzdy je tu nieco co ma nuti k ostrazitosti..
dneska ma troska vytocila jedna vec.. chalan, ktory ma dlhsiu dobu pozyva von.. najskor som sa mu branila, lebo sa mi zdal typ, ktory to skusa na kazdu.. no potom som si povedala, ze mozno to skusim, zdal sa byt celkom v pohode.. a dneska som sa dozvedela, ze on sa cez nase stretnutie chcel dostat k informaciam o mojej naj kamoske.. ja neviem, ale dost ma to zabolelo.. viem, ze sa ma to netykalo priamo, ale aj tak.. povedali mi, zevraj aj ja sa mu pacim, no najskor by to chcel skusit s mojou kamoskou.. akoze co je toto za "chlapa"? ale skusim sa nad to nejako povzniest.. najhorsie je, ze on bol clovek, ktory, ked som sla okolo, som nieco take citila.. vzdy sa mi rozbusilo srdce.. ja neviem.. tak teraz padli vsetky iluzie.. ok, lepsie teraz ako neskor, no aj tak.. a k tomu vsetkemu - zistila som, ze sa pravdepodobne na mna jeden najlepsi kamarat hneva.. chcel ist so mnou von, no ja som povedala, ze teraz nechcem, lebo sa bojim, ze on chce viac, no ja chcem hlavne to priatelstvo.. takze uz ani medzi nami to nie je take uprimne ake bolo doteraz.. ach:-(
a inak mam troska obavy z najblizsich dni, predsa len, doma je doma, tu mas vsetko po ruke, ked je zle, mozes si lahnut, mozes sa zacat prechadzat.. no ked si v skole, musis byt sustredena, kazdy si hned vsimne nejaky tvoj neprirodzeny pohyb.. ale aj tak, nech si druhi myslia co si myslia:-)
inak vsetko ok.. az na to busenie, z ktoreho som uz som obcas uplne na nervy, no potom to je lepsie.. skusim ten pripravok, on je prirodny, na ukludnenie a tiez na busenie.. ja len potrebujem troska ukludnit a ked to nedokazem sama, snad mi aspon troska pomoze ten "liek":-) a kedze z chemie (liekovej) mam troska strach, skusim tuto cestu.. ale co poviem, treti den beriem najnizsie davky lexaurinu, vzdy, ked je to take najhorsie (aj ked nie uplne, no pre istotu).. uvidime, ked budem mat ten prirodny preparat, chcem ho uplne vysadit.. v podstate mi ide teraz len o to busenie o nic ine:-)
tak asi tolko by som napisala k dnesnemu dnu.. drzte sa:-)
ahoj usmev,cely den si tu ani nenakukla.ako sa mas?prezila si prijemne straveny sviatok?
ahojte vsetci objavila som tuto stranku takpovediac nahodou .. chcem niekoho z vas poprosit o radu... pred rokom ma chytil stav ze mi strasne busilo srdce nevedela som dychat na nestastie sa mi to stalo na dovolenke kde ma hned zobrala sanitka... v nemocnici mi pichli injekciu so slovami ze musim byt hospitalizovana vzhladom na moj vek mam 21 vtedy som mala 20 a too nieje normalne podla slov lekarky. odmietla som na druuhy den som sla domov tak mi to prislo zbytocne.. ked som sa vratila domov nastalo pre mna velmi tazke obdobie ... neskutocne vela vysetreni.. kardiolog mi zistil ze mi prepadava lava chlopna a to busenie mam kvoli tomu brala som lieky nechcem nikoho urazitako 70 rocna..mesiac klud potom to prislo zas po dobrani liekov... podla slov lekara sa mi to malo zlepsit lenze moj tep je dost vysoky aj ked som v klude vcera som mala 118 za min no a pod 70 ani nejdem.. absolvovala som aj pneumologicke vysetrenie stale mam pocit ze sa neviem nadychnut... difuzia pluc nedostatocne okyslicena krv momentalne cakam na vysledky ct.. mozno sa vam zda divne ze pisem medzi pp ale ja mam taky pocit ze touto diagnozou trpim aj ja ... neni den kedy by som sa nekontrolovala vkuse sa mi toci hlava.. mam paniku z toho ze umieram alebo lepsie povedane ked sa ozve moje srdiecko alebo tocenie hlavy popripade dychanie tak mam vsetky diagnozy sveta a mna to uz NEBAVI!!! snazim sa pozitivne mysliet ale nejde mi to ten stav sa mi objavi hocikedy ... este ani jeden lekar mi nespomenul pp akurat tu co som si precitala tak vsade vidim svoje priznaky ... co mam robit ??? nechcem brat psycho lieky .. svojim chovanim obtazujem okolie a neviem si pomoct chcem tak vela ?? NORMALNE ZIT ??
ahojte vsetci :))
Tati, viem, ze to nie je tvoj objav, ale keby som mohla, davam ti 100 bodov za tento prispevok. Neviem, ci to pomoze ostatnym, ale verim, ze ak ty sa budes riadit tou radou, bude ti uz iba lepsie a lepsie. Presne takto to funguje, mam odskusane... Ak sa teraz pytate, preco si myslim, ze to nepomoze ostatnym, odpoviem kratko, lebo to chce trochu viac casu. Napriklad usmev. Ona je otvorena tomu, to zvladla, len, zial, teraz to robi prave naopak, velmi sa snazi to zdolat, mozno je to jej povaha, robit vsetko na 100 percent, lenze to nepomaha, ako som uz aj pisala. Usmev, si super baba, len uber, staci, ked robis veci na 99 percent, neboj svet sa nezruti. Potom je tu este jedna myslienka, ktoru si dovolim zopakovat, pre mna je najpodstatnejsia pri zvladani paniky a uzkosti 'panicke zachvaty su sice neprijemne,ale neskodne a sme uplne zdrave a normalne
baby ja prave citam knihu 'positive living' od vera pfeiffer a je tu kapitola venovana pp,takze prekladam,mozno to niekomu z nas pomoze:-)vraj tato technika je velmi uspesna a je zalozena na fakte,ze ak sa snazis vyprodukovat narokom spontanny efekt,tak sa ti to nepodari napr.ak chces narocky stikutat, a to iste plati o panickom zachvate.treba si napisat na papier tento text:'dnes je moj velky den!som predurcena predviest ten najuzasnejsi panicky zachvat aky kedy bol videny.som predurcena urobit zo seba divadlo a dostat tolko pozornosti kolko len mozem.hodim sa na zem a budem kricat a vrieskat.urobim vsetko co len mozem aby som penila z ust a ludia okolo mna budu sokovani a zarazeni mojim vystupenim.ziadne polovicne davky!som predurcena predviest skutocne velky panicky zachvat a zajtra to bude vo vsetkych novinach!'
v case ked sa citis dobre alebo predtym nez ides do situacie ktora ti za normalnych okolnosti vyvolava paniku citaj si to 20krat za sebou,3krat denne a okrem toho si treba denne opakovat,ze 'panicke zachvaty su sice neprijemne,ale neskodne a sme uplne zdrave a normalne,ze sa pomaly stavame pokojnejsie a mame nad sebou viac kontroly a ze sa sice bojime,ale stale mozeme dychat.som v bezpeci a istote.'
mimka, priatela nemam.. nastastie nemam problem s tym, ze by o mna nebol zaujem, len ja som az prilis narocna.. hladam niekoho kto mi proste vyrazi dych, preskoci iskra a ja za zalubim:-) tento tyzden som mala ist s jednym chalanom na rande, no ked som si uvedomila aky je to chalan (najskor balil moju kamaratku, ta ho odmietla, tak to skusal na mna), odvolala som to.. jaj, ked ja mam v predstave takeho dobreho chlapca, ktory ma bude lubit taku aka som:-) a to co pocuvam od kamaratiek - ten ju nazyva takou nadavkou, ten jej to hovori, ten to robi (samozrejme, vsetko len to zle).. no tak presne toto nechcem.. len neviem kde sa potuluju ti spravni chlapi:-) povacsinou stretavam iba takych tych diskotekovych, namyslenych, frajerskych, ziadna citliva dusa:-) ale hadam sa casom zjavi aj ten pravy, lebo ja by som si velmi priala lubit a byt lubena:-) naozaj velmi, velmi:-) raz som stretla jedneho chalana, s ktorym som sa citila fakt super, vtedy som nemala ziaden problem, ale fakt ziaden, dokonca ani skola ma nejako nebrala, ani tazke dni so mnou nic nerobili, stale som na neho myslela a hned ma zalialo stastim:-) len bohuzial on sa odstahoval daleko, daleko a nie nakratko, tak som to vzdala, asi by som sa zbytocne trapila.. preto si myslim, ze aj teraz, ak by som niekoho takeho stretla, ozila by som:-) viem sa do vztahu opriet na 100%.. dam do toho vsetko, uplne vsetko:-) vtedy horim laskou, zivot vidim cez ruzove okuliare a vsetko mi pride take krasne:-) nuz, len momentalne nikto taky na obzore.. teraz su v okoli prave taki, ktorych musim bohuzial odmietat, nakolko nemaju tie najlepsie vlastnosti..
no a rodicia.. tak to mam jedno obrovske stastie, ze ich mam:-) hlavne maminu a sestru, ktore su mi tak blizke, ze im hovorim vsetko.. vzdy im vylejem cele moje vnutro, pokecame, hladame riesenie.. vzdy mi daju cenne rady, tahaju ma z toho von, podporuju ma, snazia sa:-) aj ked su to obcas reci "snaz sa na to nemysliet, nesustred sa na to az tak" - neviedia pochopit, ze toto az take lahke nie je.. nie je lahke sa od tych pocitov odputat, prepnut na iny rezim.. to pochopime len my:-) to naozaj nemoze nikto iny pochopit, iba ten co to zazil.. ty aj ked popises svoje pocity, svoj momentalny stav, je to cosi uplne ine ako ked to ty sama prezivas.. no aspon, ze viem, ze v tom nie som sama a vzdy mam v nich velku podporu:-)
teraz sa citim velmi fajn:-) akurat to srdce busi, busi, busi.. ale co ine mi ostava, asi uz naozaj sa snazit sustredit na nieco ine, vtedy si pomyslim, ze mozno sa skroti, no nie je to tak.. aj ked robim nieco ine a poviem si, ze len tak si skusim ako mi teraz bije srdce, citim, ze stale velmi silno.. skusim sa dnes dobre vyspat, aj ked ani spanok v poslednej dobe nie je najlepsi, rano, hned po prebudeni mi zvykne tiez dost busit srdce.. ale teraz som taka potesena z tych preparatov co som si nasla:-) sama neviem preco, ale stale mam v predstave ako to zacnem uzivat a po takom tyzdni sa mi ulavi a ani to busenie nebude take silne:-)
a v skole bolo tak zvlastne.. chvilkami dobre, no chvilkami tazko.. stale som bola v rezime, co ak to pride, lebo su tu spoluziaci, ucitelia, ako to vezmu, ako sa na mna budu pozerat.. cestou som stretla spoluziacku, s ktorou som sla do skoly, no ja uz po 10 krokoch som bola taka zadychana, ze pozerala na mna s otvorenymi ustami co tak hrozne dycham.. no ale co jej budem nieco vysvetlovat:-) chvilku je to lepsie, no po tej chvilke zasa horsie.. rano bolo asi uplne najhorsie, hlavne ta cesta, kym som este nevosla do autobusu.. vtedy som to tak najintenzivnejsie citila, lebo som sla okolo plenj zastavky ludi a to mi asi neurobila dobre.. no hlavne, ze som to apson nejako zvladla:-)
drzte sa vsetci!:-)
usmev mas priatela,co na to hovori?a co vasi?chapu to ,alebo si tiez myslia,ze si sisi?:-)tak co aako sa citis teraz po celom dni?este by ma zaujimalo ako ti bolo v skole,ako si zvladala sediet a uciit sa na hodinach :-)
je to taka sinusoida:-) chvilku sme hore - citime sa lepsie, potom sa z nicoho nic opat ocitneme dole a mame blbe stavy.. hovori sa to lahke, no netreba sa tomu poddavat, snazit sa aj napriek vsetkemu mysliet pozitivne, na nieco krajsie a verit, ze bude lepsie, lebo naozaj bude:-)
to srdce je skutocne kamen urazu.. aspon u mna.. ked uz tento problem vyriesim (a naozaj mi prestane az tak hrozitansky busit srdce ako busi tieto posledne dni), tak budem vsade navokol rozdavat usmevy, dobre?:-) prave som dostudovala vsetky tie stranky ohladom tych preparatov, spisala zoznam, neskor pretriedim a vyberiem ten NAJ, no uvidime teda co to urobi:-) mam z toho akusi lepsiu naladu, verim v zlepsenie:-)
tesi ma,ze si to zvladla.nie si dnes sama s tym busenim,ako pises staci par krokov a uz nevladzem a srdce citim.vsetci panikari sme nanho zatazeny.aj ja som si od rana co to pohladala.no uvidime jak to pojde dalej som rada,ze si tu mozem aspon kus o svojich problemoch a pocitgoch z niekym popisat,svokra sa na mna diva uz jak na blazna :-)kariol nemusis tu hned koncit mi sa od teba radi ci to dozvieme len nam nepis o srdcovych chorobach,lebo budeme mat asi vsetky.:-)) a potom,ze po nociach splasene stavame a budime sa na zl epocity,busenie...