zdravim vsetkych, ktorych sa tato tema tyka/tykala:-)
pred niekolkymi rokmi som nezvladla napor stresu a da sa povedat, ze som sa zosypala.. mala som hnusne obdobie, absolutnu nechut do zivota, bola zo mna troska fyzicky i psychicky.. potom sa vo mne nieco zlomilo, zabojovala som a vyslo aj u mna slniecko:-) samozrejme, ze nieco taketo cloveka poznaci.. mavala som strach byt sama doma, mala som strach niekam ist, ze sa mi zopakuju take stavy, ake som mala vtedy, ked som na tom bola tak zle.. jednoducho, akoby to vyustilo do mensej formy PP = panickej poruchy, uzkosti..
potom som sa opat zatala, snazila si uvedomovat vei, ovplyvnovat myslienky, pomahat psychike, az nastalo naozaj lepsie obdobie:-)
potom bolo dlho fajn, az na leto - mala som z jedneho "problemu" strasne stresy, zle som kvoli tomu spavala a podobne.. teraz si uvedomujem, ze to bola uplna banalita, absolutne nic vazne, no vtedy ma to uplne "znicilo", az sa u mna zacali objavovat ataky.. chvilku dobre, chvilku horsie.. nemusim ich asi opisovat, kazdy kto vie o com hovorim, ma pochopi.. opat som zatala zuby a snazila som sa menit veci, seba, vsetko na co som mala silu.. od leta az po dnesny den musim silno, silno zaklopat o drevo.. neda sa porovnat obdobie vtedy a teraz:-) je to lepsie.. nerada byvam sama, ale ked je treba, som aj sama a nerobim cirkus:-) nerada chodim niekam do daleka, lebo sa bojim, ze by sa mohlo nieco stat, no uz aj to sa snazim prekonavat.. absolvovala som par ciest a zvladla som ich:-) jedine co mi ostalo je dost velky strach o zdravie..
momentalne som vsak vdacna za kazdy novy den, kazde nove rano.. tesia ma aj tie najmensie veci okolo mna, aj to, co ostatni povazuju za samozrejme.. milujem zit! aj cez vsetky problemy, kotre sa pritrafia som vdacna za svoj zivot..
a teraz to, kvoli comu sem pisem:-) odkedy skoncilo to silnoatakovske obdobie, necitim sa fyzicky uplne ok.. stale mam este v sebe akysi blok, ktory kontroluje cele moje telo a ma o neho strach.. ja sa mu ani nedivim, ked si predstavim akym stavom som svoje telo muselo vystavovat (v tom obdobi bolo vsetko zle - maximalne oslabena imunita, neustale nejaka choroba, bolesti hlavy, silne busenie srdca, bolesi hrdunika a podobne..) no teraz by som chcela byt aj psychicky, aj fyzicky maximalne v poriadku:-) lenze: obcas mavam take zvlastne pocity na srdci.. ked mam nejake tie stresy, prejavi sa mi to busenim srdca.. snazim sa ale uz viac relaxovat.. no obcas mam pocit akoby slabosti na hrudniku.. neviem ci to spravne opisujem, ale nieco take, akoby ste citili, ze vam slabo bije srdce.. ani ho necitite bit, respektive len tak slabunko, aj tep je tazke nahmatat.. potom sa prelaknem, tak zacitim, ze uz je to ok:-) a ta slabost navyse prechadza do ruk, mam ich take slabe, nehovorim, ze by som nimi nemohla hybat, len su take slabe..sem-tam mavam este tlak na hrudniku, obcas pride nejake to tazke dychanie, ale skutocne sa to neda porovnat s tym co bolo.. dost citlivo reagujem na zmeny - aj teraz toto nahle ochladenie, alebo ked vstupim do horucej vody, mam taky zvlastny pocit.. taktiez sa mi stava, ze ked idem spat, tak citim akoby mi zvlastne bilo srdce, tak potom sa mi aj tazko zaspava.. myslite si, ze toto vsetko je dosledok toho obdobia, ktore som mala a dufam, ze uz je z velkej casti za mnou? obcas mam sice take pocity, kedy sa bojim, ci do toho opat nepadnem, no snazim sa spamatat sa a zit pre krajsie veci:-)
bola by som rada, ak by ste sa vyjadrili.. taktiez by som bola velmi rada, ak by sa vyjadrili ti, ktori maju podobne obdobie za sebou a ako sa maju momentalne fyzicky.. poznacilo vas to? nemate strach o svoje zdravie? nemavate este take zvlastne pocity, ktore sa tykaju prevazne srdca? napiste prosim:-)
dakujem za vsetky nazory a odpovede, prajem vam vsetkym krasny den a hlavne vela zdravia a usmevu do zivota:-)
PP-ckari a podobni:-)
ahoj usmev.tazko ti odúopvedat.ja sa momentalne v tieto dni takymto situaciam vyhybam aj ked som dnes bola v meste ale so sestrou a malou.tak som to pomaly zvladla.sama vies,ze je to problem nasej hlavy zmyslania ty sa musis rozhodnut ci pojdes alebo nie.ak na to budes stale mysliet,ze pridem tam bude mi zle,busenie....tak sama dobre vies,ze ti tam aj tak bude
ahojte vsetci:-)
nemam az tak vela casu, tak az neskor poodpisujem vam, jednotlivcom, dobre?:-)
teraz mam len jednu otazku.. dnes ma caka jedna party, bude trvat az do rana.. mam z toho zmiesane pocity, davnejsie som nebola na takej, ktora by trvala az tak dlho:-) trosku sa aj bojim a rozmyslam ci ist.. to busenie srdca mam stale a ked si predstavim, ze tuto noc ani spat nebudem, budeme tancovat, bavit sa, k tomu hlasna hudba.. ci si nejako neublizim.. opat musim pridat nieco, o com som nedavno citala.. dievca podobne v mojom veku na takejto zurke odpadla, prislo jej zle, strasne sa jej rozbuchalo srdce a uz to bolo.. tak teraz ma toto troska desi:-) neviem ako sa zachovat, ked to tam na mna pride, ked sa mi tak strase rozbusi srdce.. poprosim nazory vas skusenejsich:-) velmi pekne dakujem!:-)
ahoj usmev:)
akurat citam, ze pises o tych kvapkach z internetu. zda sa mi to dost cudne, pretoze nakupovanie liekov (aj ked toto liek nie je) cez internet je dost riskantne a hlavne ma zarazilo to, ze o nich nic v lekarni nevedia... mozno sa mylim, ale daj si na to pozor, hlavne ak to stoji dost vela penazi. taketo veci by sa cez internet nemali nakupovat. zda sa mi, ze ludia radi zarabaju na takychto veciach, je to dobry marketingovy tah, ked tam napisu, ze je to proti stesu, nervozite, uzkosti..., pretoze v dnesnej dobe nie je clovek, co by nemal stres. u ludi vyvolavaju paniku a to nuti ludi nakupovat. len ak by to bol nejaky vyrobok od nejakej znamej firmy, ktora vyraba vitaminy a taketo doplnky, tak by to bolo OK.
ja som Persen jedla pred statnicami, ale neviem posudit, ako som sa po nom citila, pretoze v takej situacii som bola prvy krat, takze som to nevedela porovnat, ako by som sa citila bez neho. v tom obdobi som bola taka nervozna, ze som tiez zhanala hocico, len nie lieky, aby ma to ukludnilo a aby to bolo prirodne. ale statnice som urobila, takze asi pomaha:))))))) . teraz, ked si o nom napisala, tak zistujem, ze mi este ostal niekde v skrinke, tak ho niekedy vyskusam, aby som to vedela porovnat. ved uskodit mi to nemoze, ved to obsahuje iba matu, valerianu a medovku. takze kludne to vyskusaj.
tak sa zatial majte.
Pekny vecer.
usmev:) ahoj s tym prvym myslim ja mam este aj take ako keby som na par sekund stratila rovnovahu a zatocila sa mi hlava i ked sa netoci niekedy to bolo horsie aleboi ked drzim nieco v ruke tak ako keby som na sekundu nic necitila ale nic mi z ruky nepadlo... a tak no... bola som aj na neurologii ked som netusila co somnou aj na ct a tak dalej ved to vsetci pozname... bereim cipralex aj mam pocit ze mi je lepsie ataky nikde ale strach o zdravie a svoj zivot aj tak mam furt...
mimka_ ahoj no ja trpim panickou poruchou uz som par prispevkou dala... liecim sa uz skoro pol roka cipralexom a mavam este stale nejake tazkosti ktore neviem popisat...
Usmev, ja ti neviem odpovedat na to, ci by som to zvladla bez liekov, alebo nie. V tom case som to neriesila, upisala by som aj dusu diablovi, ak by mi pomohol, tak mi bolo zle, ze toto mi ani nenapadlo riesit. To az potom, ked mi bolo dobre a zacala som chodit na zdravie.sk mam uz na lieky trochu iny nazor. Co sa tzka serotonimu, to co pises je pravda, ked je ho nedostatok, treba ho telu, resp. mozgu dodat zvonka, no su rozne moznosti, nie len lieky a aj sport a pohyb je vyborny, dokonca dolezity, nechcem to tu podrobne opisovat, vsak mozno to viete este zo skoly, ako to funguje, pohyb, sport, endorfiny atd. Usmev, ty urcite navstiv toho psychologa, nemusis hned psychiatra, aby ti dal lieky, ale myslim si, ze sa stale tocis dookola, stale len o tom srdci, zbytocne tu vypisujem, ze sa na to treba vykaslat a ze to pomaha. Ty by si podla mna potrebovala toho psychologa, aby ti vysvetlil veci okolo nervovovegetativneho systemu, alebo co ja viem ako sa to vola, celu teoriu a vsimla som si, ze vzdy mas konkretne otazky, co sa mne osobne paci, nemam totiz rada, ked sa niekto len stazuje a ja by som aj rada odpovedala, len neviem na co, ked sa nic nepyta a ty sa vzdy pytas na konkretne veci a to som rad, lenze , ako som uz pisala, je to dookola to iste a ja nie som v tomto profesional, chcelo by to odpovede, co by isli viac do hlbky, preto skus toho psychologa, lebo inak sa podla mna nedostanes dalej a to by bola skoda. A este ta caka dost narocne obdobie, tak by bolo dobre poriesit toto cim skor, aby si sa nahodou nezosypala pred maturami, to by bola skoda a skoda je vlastne kazdeho dna, kedy sa zbytocne trapis. No vidis, stale mas v podvedomi strach z busenia a ono sa dostavi, presne si to opisala vo svojom poslednom prispevku. Tak zacni to uz riesit, ten persen je dobry napad, mozno ti tiez pomoze.
dobre, tak som to troska zakrikla:-)
hned ako som vstala od PC ma zaskocilo strasne busenie a obcas mi tak zvlastne bije srdce.. raz tak silno, potom druhykrat uz nie.. no a na to sa vzdy strasne vylakam! pre istotu som prvykrat skusila ten Persen, aby som ostala pokojna, no stale som troska nervozna.. neviem, myslela som si, ze uz je naozaj lepsie so vsetkym, no vidim, ze este nie celkom:-) hm, nevadi, budem cakat:-)
vločka:), mne v poslednych dnoch neslo o nic ine len o to, ako zmiernit to busenie srdca.. preto som hladala nejake prirodne preparaty, ktore by boli schopne mi tento problem troska vyriesit.. keby som citila, ze to srdce je kludnejsie, aj ja by som bola pokojnejsia a to o 100%.. a tak som nasla na internete jedny kvapky, ktore pomahaju troska na ukludnenie, proti stresu, miernej uzkosti, ale hlavne aj na to busenie srdca:-) tak som bola z toho cela natesena, ze to vyskusam.. no troska som sklamana, lebo som sa rozhodla, ze si ich zakupim v lekarni a nie nakoniec z netu, nakolko neviem ci by som taketo prevody zvladla:-) no v lekarni o nich vobec nic nevedia.. tak budem nutena si ich naozaj objendat z internetu (niekto mi s tym urcite pomoze, lebo ja som v tychto veciach naozaj antitalent:-)), takze sa ten cas prichodu este riadne natiahne.. lekarnicke som povedala svoj problem a odporucila mi Persen, vraj si ho ludia velmi pochvaluju.. tak som si ho aspon docasne kupila, zatial som ho neuzila, uvidime co bude:-) som rada, ze tvojej mamine to vsetko preslo, taketo pribehy potrebujem pocut, hned je cloveku lahsie:-)
+bezmocna18, ahoj:-) zverejnila som aj moj mail - 1usmev1@centrum.sk , no kludne mi mozes napisat aj tu, lebo tu to navstevujem velmi casto, takze je to rychlejsie:-) a to, ze prezivas uplne to iste myslis v spojitosti s tym uplne uvodnym prispevkom alebo si si citala vsetky prispevky a vsetky su si podobne?:-) a neboj, bude lepsie:-)
Zuzka, jasne, podla mna nie je cloveka, ktory by niekedy nemal horsie obdobie alebo ktory by nemal ziadne stresy.. aj tie patria k zivotu.. pokial az neprekracuju urcity limit:-) takze ja urcite necakam, ze budem viest zivot kedy budem stale stastna, bez vsetkych problemov.. viem, ze aj tie boli, su a aj budu, no podstatou je naucit sa ich zvladat, nerobit z komara somara a neprepadat tak hroznym stavom..
a ten tvoj druhy prispevok je velmi pekny:-) pekne si to napisala:-) ked mi bude horsie, vzdy si ho precitam.. este by ma zaujimalo - myslis, ze bez tych liekov na zaciatku by si to nezvladla? su nutne? lebo nedavno som sa niekde docitala, ze zvacsa je vsetko toto sposobene nedostatkom serotoninu v mozgu a ze ten inak ako liekmi neziskame.. co si o tom myslis?
a teraz este nieco k mojmu dnu:-) dnes som strasne stastna!:-) uplne som si dnes uzila den, s kazdou drobnoustou zivota:-) ach, aky krasny pocit, ked cloveka nieco hreje na srdiecku, sam nevie co, len sa citi tak stastne:-) viem, ze tento pocit nebude dlhotrvajuci, no neriesim to!:-) zijem pre dnesny den, zijem pre tento konkretny okamih a ten je krasny:-) ked pridu opat horsie obdobia, pridu, no tak ako prisli aj odidu, oplati sa vyckat:-) ja som mala vsetky dni pred tym dost neprijemne, opat som nejako zacala padat na duchu, najviac ma trapil moj dusevny stav, hlavne to busenie.. kedze som nebola dlhsie u kardiologa, hned som myslela na sprostosti:-) ale vcera vecer som to nejako prestala riesit.. busit, busi stale a celkom dost, no snazim sa z toho nerobit paniku.. viem, ze to nie je najlepsie pre srdce, no hadam to pomalicky prejde:-)
este mam na vas jednu otazocku:-) ako zvladate dni, kedy mate nejaku oslavu, nejake stretnutia, ktore su plne emocii, nadsenia a trvaju pomerne dlho? pretoze ja som si vsimla uz davnejsie, ze z nich pridem vzdy so strasnym busenim srdca a obcas sa prichytim uz tam ako mi rychlo bije.. myslite si, ze aj teraz, v tomto obdobi, kedy pocitujem busenie srdca, mam ist na jedno taketo stretnutie, ktore bude trvat do rana? nebude to moc namahave pre moje telo, mysel, srdce?:-) pamatam si, ked som bola poslednykrat, tam bolo pomerne vsetko v pohode, len potom, ked som vysla z ohlucanej miestnosti som citila ako to srdce strasne triesti v hrudi.. inak som to nezvykla mavat, to len posledny rok toto uplne vzdy mavam.. na diskoteke je to podobne.. co si myslite, neskodi to velmi?:-) lebo rada by som tam sla, len mam troska obavy, ci odtial opat neodidem az s hroznym busenim, ktore mi neprospieva:-) alebo ci tak ohlucana miestnost a mozno aj zafajcena nesposobi, ze mi bude tazko.. a to cestne prehlasujem, ze nepijem a ani nefajcim:-)
tak prajem krasny vikend vsetkym a vela vela usmevu:-)
No, ale som toho popisala aj hrubky tam mam, tak sorry.
Mimka, ja som viac ako dva mesiace netusila co mi vlastne je, chodila som po pohotovosti asi dva krat do tyzdna raz ma zobrala sanitka, to bolo v Anglicku. Ked som potom prisla domov hned som sla ku mojej obvodnej a ta ma nastastie hned poslala na psych. Pre mna bol najhorsi nie samotny pan. atak, ale fakt, ze som netusila o co ide, najhorsia bola ta nevedomost. Psychiatricka mi dala xanax, brala som ho asi dva mesiace a seroxat. Dobre mi zabrali, bola som dva mesiace pn a z toho som sest tyzdnov chodila na denny psych. stacionar. tam ma naucili vsetko, co treba vediet pri PP. Potom som sa dalej tomu venovala, citala som vela psychol. knih a hlavne som sa naucila zmenit svoje myslienky a celkove vnimanie zivota. Ano, bala som sa chodit sama aj do obchodu a bala som sa ostavat sama doma, hoci som bola s dcerou a synovcom, bala som sa, ze odpadnem a zomriem a oni boli vtedy pomerne mali 5 a 6 rocni, tak som sa bala najviac, ze ked zomriem a oni ostanu so mnou sami( s mrtvolou) co si pocnu atd. Raz sa mi stala zaujimava vec. Isla som s nimi do obchodu, nic mi nebolo, myslela som, ze mi to preslo. Na troch stvrtinach csty som dostala taky atak, ze som nemohla spravit uz ani krok. Zastala som a nevedela som, ci sa mam vratit, ci co robit. Blizsie mi bolo dojst do obchodu, tak som tam teda sla, bolo mi hrozne, nakupili sme a pomaly aj atak presiel. Ten obchod nebol obchodik s pecivom, ale poriadny hypermarket so vsetkym co k tomu patri aj s asi 25 pokladnami, velka ASDA v Londyne. Ked som potom zistila , co je to Panicka porucha, vsetko, co sa mi dovtedy stalo, zacalo do seba zapadat, vedela som preco som sa bala ostat sama a preco som nemohla sama nikam chodit a uz mi to nerobilo take problemy. zacala som chodit sama vsade. Kazdodenne dochodzanie na druhy koniec mesta do stacionaru mi nerobilo ziadny problem, ale pre istotu som vzdy mala pri sebe xanax v kabelke a dake cukriky. Tie som pouzivala hlavne v autobuse, ked som mala stiahnute hrdlo. U mna sa panika najviac prejavovala tym hrdlom a hrcou v krku. Predtym som si myslela, ze raz sa mi to hrdlo celkom uzavrie, opuchne a ja sa zadusim. Potom som tie cukriky nosila len preto, lebo som si to hrdlo tym chrumkanim a prehltanim uvolnila. To som zisltila pocas 26 hodinovej cesty autobusom. Mala som so sebou dake keksy a len tak, ani som nemala chut, zobrala som si par a bolo mi na to hrdlo lepsie. Inak, to bola riadna terapia, sadnut si na 26 hodin do autobusu s Panikou. Nebolo ina moznost, musela som sa dostat domov a lietadlo neprichadzalo do uvahy. Hned pri nastupovani ma chytil taky atak, ze som hned vystupila, ale na sedadle som nechala kabelku. Autobus z dvoch tretin zaplneny nasimi tmavsimi spoluobcanmi z vychodneho Slovenska, samozrejme hned mi zmizla penazenka aj mobil, tak zavolali angl. policajtov, ale nik nic nevidel... a bla bla a autobus mal odchod, ktory sa zdrzal koli mne o pol hodinu, tak som sa na to vykaslala, v penazenke som mala len slovenske koruny, nie vela a mobilu bolo sice skoda, no nic, tak sme sa vidala na tu cestu. Tento incident s penazenkou opisujem zamerne. Atak mi presiel, kym sme to riesili, uz som nemusela utekat von z autobusu, akosi to cele odputalo moju pozornostod ataku. A potom, ze to nie je ozaj iba v nasej hlave? Na stacionari na s ucili ze vyhybave sparavanie nam skodi. Ja som bola taka nadsena, ked mi povedali, ze to nie je nic s hrdlom, ziadna rakovina ani anafylakticky sok, ze som pocuvala vsetko a aj do bodky to plnila. Ziadne sedenie doma, ziadne chodenie do obchodu s doprovodom. No na lanovke som bola sice s mamou a dcerou a nebolo mi veru vsetko jedno aj hrca v krku bola, ale o to lepsie bolo potom. Neviem ako dlho som sa liecila, ale po par mesiacoch mi bolo uz upne super, ale to som bola na liekoch, Horsie to bolo s vysadzovanim AD. A ked nahodou prislo nieco podobne ataku, lebo odkedy som to vsetko pochopila a zacala som brat lieky, uz som taky skutocny atak nemala, ale nieco co sa na to podobalo, tak som sa nezlakla, ani som si neratala tep, len som si povedala, no zase... a hladala som pricinu, preco teraz, co robim, o com rozmyslam, co je spustac, i ked prvy atak som mala v noci z nicoho nic, spala som a zobudila som sa ze kaslem a mam stiahnute hrdlo. Ja ked zistim, co mi to sposobilo, tak sto viem aj zastavit, poviem si nie takto to nie je , to k nicomu nevedie, strach je zbytocny, prehanam, vsetko bude v poriadku a ono to funguje. V tychto dnoch, koncom novembra pred dvomi rokmi som zobrala poslednu tabletku seroxatu. Neda sa povedat ktory presne den to bol, len viem ze to bolo v tyzdni okolo 20. novembra. Tak dufam, ze vam niektorym moj pribeh pomoze.