zdravim vsetkych, ktorych sa tato tema tyka/tykala:-)
pred niekolkymi rokmi som nezvladla napor stresu a da sa povedat, ze som sa zosypala.. mala som hnusne obdobie, absolutnu nechut do zivota, bola zo mna troska fyzicky i psychicky.. potom sa vo mne nieco zlomilo, zabojovala som a vyslo aj u mna slniecko:-) samozrejme, ze nieco taketo cloveka poznaci.. mavala som strach byt sama doma, mala som strach niekam ist, ze sa mi zopakuju take stavy, ake som mala vtedy, ked som na tom bola tak zle.. jednoducho, akoby to vyustilo do mensej formy PP = panickej poruchy, uzkosti..
potom som sa opat zatala, snazila si uvedomovat vei, ovplyvnovat myslienky, pomahat psychike, az nastalo naozaj lepsie obdobie:-)
potom bolo dlho fajn, az na leto - mala som z jedneho "problemu" strasne stresy, zle som kvoli tomu spavala a podobne.. teraz si uvedomujem, ze to bola uplna banalita, absolutne nic vazne, no vtedy ma to uplne "znicilo", az sa u mna zacali objavovat ataky.. chvilku dobre, chvilku horsie.. nemusim ich asi opisovat, kazdy kto vie o com hovorim, ma pochopi.. opat som zatala zuby a snazila som sa menit veci, seba, vsetko na co som mala silu.. od leta az po dnesny den musim silno, silno zaklopat o drevo.. neda sa porovnat obdobie vtedy a teraz:-) je to lepsie.. nerada byvam sama, ale ked je treba, som aj sama a nerobim cirkus:-) nerada chodim niekam do daleka, lebo sa bojim, ze by sa mohlo nieco stat, no uz aj to sa snazim prekonavat.. absolvovala som par ciest a zvladla som ich:-) jedine co mi ostalo je dost velky strach o zdravie..
momentalne som vsak vdacna za kazdy novy den, kazde nove rano.. tesia ma aj tie najmensie veci okolo mna, aj to, co ostatni povazuju za samozrejme.. milujem zit! aj cez vsetky problemy, kotre sa pritrafia som vdacna za svoj zivot..
a teraz to, kvoli comu sem pisem:-) odkedy skoncilo to silnoatakovske obdobie, necitim sa fyzicky uplne ok.. stale mam este v sebe akysi blok, ktory kontroluje cele moje telo a ma o neho strach.. ja sa mu ani nedivim, ked si predstavim akym stavom som svoje telo muselo vystavovat (v tom obdobi bolo vsetko zle - maximalne oslabena imunita, neustale nejaka choroba, bolesti hlavy, silne busenie srdca, bolesi hrdunika a podobne..) no teraz by som chcela byt aj psychicky, aj fyzicky maximalne v poriadku:-) lenze: obcas mavam take zvlastne pocity na srdci.. ked mam nejake tie stresy, prejavi sa mi to busenim srdca.. snazim sa ale uz viac relaxovat.. no obcas mam pocit akoby slabosti na hrudniku.. neviem ci to spravne opisujem, ale nieco take, akoby ste citili, ze vam slabo bije srdce.. ani ho necitite bit, respektive len tak slabunko, aj tep je tazke nahmatat.. potom sa prelaknem, tak zacitim, ze uz je to ok:-) a ta slabost navyse prechadza do ruk, mam ich take slabe, nehovorim, ze by som nimi nemohla hybat, len su take slabe..sem-tam mavam este tlak na hrudniku, obcas pride nejake to tazke dychanie, ale skutocne sa to neda porovnat s tym co bolo.. dost citlivo reagujem na zmeny - aj teraz toto nahle ochladenie, alebo ked vstupim do horucej vody, mam taky zvlastny pocit.. taktiez sa mi stava, ze ked idem spat, tak citim akoby mi zvlastne bilo srdce, tak potom sa mi aj tazko zaspava.. myslite si, ze toto vsetko je dosledok toho obdobia, ktore som mala a dufam, ze uz je z velkej casti za mnou? obcas mam sice take pocity, kedy sa bojim, ci do toho opat nepadnem, no snazim sa spamatat sa a zit pre krajsie veci:-)
bola by som rada, ak by ste sa vyjadrili.. taktiez by som bola velmi rada, ak by sa vyjadrili ti, ktori maju podobne obdobie za sebou a ako sa maju momentalne fyzicky.. poznacilo vas to? nemate strach o svoje zdravie? nemavate este take zvlastne pocity, ktore sa tykaju prevazne srdca? napiste prosim:-)
dakujem za vsetky nazory a odpovede, prajem vam vsetkym krasny den a hlavne vela zdravia a usmevu do zivota:-)
PP-ckari a podobni:-)
zuzi,mozem sa spytat ako dlho si sa z toho ty liecila?ake lieky si na to ty brala.tiez by ma zaujimalo ci si sa bala byt sama alebo ist niekam sama.ako sa u teba pp prejavila?ake si ty mala problemy.tiez ma ba ma zaujimalo ako si to zvladla chodit kamkolvek sama teda ak si mala ten problem
Usmev, si zlata, vdaka za tie slova: a dnes je bez liekov, bez atakov, zdrava, dusevne vyrovnana:-) takze da sa to..
Ano, da sa to, hoci by ste mozno cakali, ze vsetko uz bude bez problemov, aj ja mam svoje starosti a prave som prezila tri dni plne stresu a nervozity, lenze ja uz z roho nerobim vedu a uz vobec ma nechyta panika, lebo viem, ze vsetko je tak ako ma byt a su aj lepsie aj horsie dni.
Mimka, myslim, ze tvoj psychos vie presne ako sa citime a co prezivame, ake su tie nase stavy a ataky, mozno to nezazil na vlastnej kozi, to my predsa nemozeme vediet, ale nastudovane to ma , to mi ver. Ked ta bral ako zdravu, to bud len rada, mnohi pp-ckari by asi neviem co dali za to, aby ich ti, co vedia o ich poruche, brali normalne. Uz vobec by nikomu neprospelo, keby este aj doktor mal daky odstup, alebo by nas povazoval za nenormalnych. Ked som ja bola prvy raz u obvodnej a ona mi predbezne povedala diagnozu pp a poslala ma psychiatrickou, ja som mala tak stiahnute hrdlo, ze som jej len septom hovorila, ako sa citim, mala som paradnz atak pri tom a ona sa pri mojom odchode usmiala a povedala, nebojte sa, budete v poriadku, vobec som jej vtedy neverila. A este nieco, nepochybuj o tom, ked ti doktor povie, ze je to len neprijemne( panicky zachvat), je to tak, aj ked sa nam vzdy zda, ze uz udrela nasa posledna hodina, je to ozaj len neprijemne, pri ataku pravdepodobne este nik nezomrel, aspon tak som pocula. Cim skor si uvedomis a vezmes za svoje toto tvrdenie( a nie len ty, ale aj vsetci ostatni, ktorych sa to tyka) ze je to len velmi neprijemny stav a nie nas koniec, tym skor tebe aj inym bude lepsie a tym skor sa z toho dostanete.
bezmocna :-) niekde som tu o tebe na fore uz citala,ale neviem co presne to bolo
usmev:) ahoj ja som ti len chcela napisat ze mam do botky presne to iste!!! rada by som otom pokecala tak ak sa ozvy ja ti hned napisem... dakujem... ps: to co si pisala nakoby som pisala ja uplne do bodky a este nieco by som k tomu doplnila... dakujem
tak uz som naspat
mimka_, budem rada, ked nam budes davat spravy, ako sa ti dari s tymi liekmi. urcite ti pomozu. poznam ludi, ktorym velmi pomohli tieto lieky, neslo vsak o PP, ale o inu psychicku poruchu a dostali sa z toho. takze urcite sa to aj nam s PP podari. (... ja nepoznam nikoho v okoli s PP, tak neviem, komu tie lieky pomohli...).
kamea, aj ja by som chcela reagovat na tvoj prispevok. usmev:) ma pravdu, ze sa z toho dostat da. moja mama to mala tiez, len vtedy sa to nevolalo PP. pytala som sa na to psychologicky a ona mi povedala, ze tento nazov, resp. tato diagnoza, alebo ako to mam napisat, je takto nazyvana len 10-12 rokov. ja si pamatam, ze moja mama sa budievala na to, ze jej busi srdce a nemoze dychat. raz mi aj rozpravala, ze mala take stavy, ze isla cestou a prislo jej tak slabo, zacalo jej bit srdce, zakazdym isla na pohotovost, potom na vseliake vysetrenia a nic jej nezistili, tak vtedy si sama uvedomila, ze je to psychickeho povodu. a jej to preslo. No a po tychto stavoch sa narodil este moj brat, ktory ma uz 23 rokov a potom este sestra. a stavy sa jej nevratili..., to je pre mna hlavne.
tak sa zatial majte pekne. Papaaaaaaa
ahojte vsetci.
usmev:) a ty po ake kvapky to zajtara ides? co za novinka?:)))) som strasne zvedava, ake to bude. inac, mali by sme sa asi fakt menej kontrolovat. viem, lahko sa mi to hovori, lebo nie vzdy sa mi to da. ale ked tak teraz spatne rozmyslam, niekto tu spominal meranie tlaku tlakomerom. ja asi tak pred 2 rokmi, kazdy raz, co som prisla k nasim, tak som hladala tlakomer, aby som si mohla zmerat tlak, stale mi busilo srdce a ked som si ho isla odmerat, tak uz ani nehovorim. najprv som si zmerala tlak, potom ratala tep, potom zas tlak a takto dookola. prva myslienka, ked som k nim prisla, bola tlakomer. nevies si predstavit aka som bola nervozna, kde som si ho davala na ruku. bol to ten klasicky tlakomer, nie elektricky, cize som tlkot srdca musela pocuvat sama, lenze som bola taka rozrusena, ze som sa ani nedokazala sustredit, cize ten tlak bol zakazdym iny. - ja som si ho vlastne ani nevedela odmerat. najprv bol vyssi, tak sa mi srdce rozbuchalo, potom bol zas nizsi, no a ja som mala vsetky choroby sveta:)))). len som ten tlakomer videla, tak srdce zacalo busit a zacala som sa potit... no a jedneho krasneho dna zobrala mama tlakomer do prace, ze jej tam kolegyna odmera tlak a zabudla ho tam. bola som z toho dost nesvoja, ale nechcela som jej hovorit, aby ho priniesla, pretoze o mojom strachu nevedela. no ale cim viac som k nasim chodila, tym menej som na tlakomer myslela, lebo som vedela, ze ho ma v praci. no a teraz tak rozmyslam, ze som aj zabudla, ze ho ma. a ja sa citim podstatne lepsie, ako predtym, lebo nerozmyslam stale nad tym, ze si idem merat tlak a bude vysoky, a mam problem so srdcom... (atď. - to uz asi vsetky viete tie dalsie myslienky:)))) )
idem zatial koncit, lebo potrebujem na chvilu odskocit von.
kamea, tuto temu navstevuje aj Zuzka a ta je jasnym dokazom toho, ze sa toho da zbavit:-) tiez tymto trpela, zazivala ataky a vsetky veci s tym spojene a dnes je bez liekov, bez atakov, zdrava, dusevne vyrovnana:-) takze da sa to..
Milé baby,aj ja sa pridám do tejto debaty rada,chcem len napísat ,že tiež prežívam to čo aj vy,ale myslím že len tak sa z toho nedostaneme.I ked na čas to prejde,vždy sa to vráti,poznám vela ludí ,ktorí takto trpeli a vrátilo sa im to.Takže ja už neverím ,že bude tak ako bolo kedysi,že bolo dobre,možno iba načas,ale príde to znovu.
mimka, gratulujem:-) super, ze si sa odhodla a zasla si za psychiatrom.. paci sa mi, ze ta bral za normalnu, lebo my aj sme normalni:-) dufam, ze odteraz sa budes mat len lepsie a lepsie.. urcite nas informuj o tvojom stave:-)
ja sa mam celkom fajn:-) este stale mi busi to srdce, ale to uz by mozno aj prestalo, nebyt mna, ktora sa na to stale sustredim.. zajtra idem po tie kvapky, tak troska sa snad uvolnim.. niekedy v mojom tele prepukne strasne napatie a ani za nic sa nechce uvolnit, stale by len cosi riesilo, nad niecim myslelo.. tak snad postupne to prejde:-)
urcite sa este ozvem:-)
