velmi som sklamala moju maminku ktorú tak moc lúbim..... mám 19 rokov a zistila som, ze som tehotná....mám síce priatela uz 3 roky...ale aj tak...mozno si myslíte ze je to skoro a tak...a mozno aj je...ale bábo si chcem nechat....je to nový zivot a ja ho nechcem zmarit...len ma velmi mrzí, ze som tak moc sklamala maminu...a ocino to este nevie....hrozne sa bojím...reakcií.....je to také hrozné???? ved je to malinké bábätko...
Sklamala som mamku
ja už neviem čo robiť...ako pokračovať....tuším som to už spomínala, že som sa presťahovala k priatelovi a k jeho rodičom....ale nebol to asi zrovna najlepší nápad...svokra mi stále znepríjemňuje bývanie...stále som v strese, že zase niečo....a vždy som najhoršia ja...aj podla priatela je to tak...raz je na mna milý a niečo povie mamička, tak už som zrazu zlá.... ona ma ignoruje, nepozdraví ma, nevšíma si ma, gáni na mna, a za chrbtom o mne zle hovorí priatelovi.....a potom celá rodina je odmeraná..... ja už neviem čo mám robiť...mám sa odsťahovať???? ale to som povedala,že ked raz odídem,tak už navždy....už neviem čo robiť :-(((
hmm..vies co, ja som teda zavinovacku nekupovala..mala som jednu od svokry pozicanu a mamina mi usila z takej tej vyplne, co sa dava do spacakov, termo sa to tusim vola, taku "vlozku" do perinkovej obliecky, rozmery myslim mala 80x80cm..a do toho som dcerku balila skoro 3mesiace, az kym jej nezacali odtial vytrcat nozicky :D..potom som ju s tym uz len zakryvala..a cca ked mala tak 4-5mesiacov myslim, sme kupili prve pyzamka - mne sa velmi pacili v tescu take overalove, proste od ruciciek az po prsty na nozickach, zapinanie na pukacky..este aj teraz jej to kupujem, lebo ked sa v noci prehadzuje a skope zo seba paplonik, tak sa jej na tom nema co vyhrnut a teda jej netaha na krize, alebo nozicky..ale pouzivali sme aj spaci vak, tiez tak cca od tych 3-6mesiacov..nepamatam si to uz uplne presne..a na to nosenie chces klokanku, alebo satku?lebo co som tak premyslala, tak ta satka by bola asi lepsia..ja som mala klokanku a moc som ju nevyuzila..ale keby bola satka, tak to by som ju zrejme viac pouzivala..
vyzera to ze sme v poriadku :-) este stale spolu pri krmeni bojujeme, nemame poriadnu zavinoacku, len stvorcovu perinku do postielky, a tak si stale pcha do pusy ruky a odtlaca sa, a teraz uz zavinovacku nechcem kupovat, bo mamka mi povedala ze ju aj tak vyuzijem len prve dva tri tyzdne... je to pravda? a co si myslite, co sa este hodi? mam tu svokrovcov a mam si urobit zoznam veci co este potrebujem, zatial mam na nom fusak a take to nositko v com sa nosi babo na bruchu :-)no a rozmyslam, v com spavaju deti co sa uz nezmestia do perinky? v nejakom spacom vaku? a od akeho veku? privitam vsetky rady od skusenejsich ohladom toho, co sa oplati kupit pre skoro dvojtyzdnove babo :-)
bublik z celeho srdca Vam gratulujem ku krasnemu chlapcekovi!kolko vazil pri prepustani z porodnice?mozno sa Ti len zda chudy, ak troska schudol, ale to rychlo dozenie :).a neboj sa onho :) urcite to spolu zvladnete a ked sa naucite poriadne dojcit, tak sa od Teba ani odtrhnut nebude chciet :)..pediatricke(prip.pediatrovi), ku ktorej/mu chces s malym chodit zavolaj, aby Ste sa dohodli, kedy pride k Vam na prvu navstevu, mal/a by prist cim skor po Vasom prichode z porodnice..vtedy maleho prezrie, ci je ok, popyta sa Ta, ako sa mate, ci mate nejake problemy, Ty alebo syncek, poradi, co a ako dalej..drzim Vam palce, aby Ste boli v poriadku!
no buduce maminy, tak my uz to mame za sebou :-) vsetko prebehlo v poriadku a mame krasneho chlapca... teraz mam trosku starosti onho lebo neviem ci dost papa, zda sa mi velmi chuducky a ako keby sa nevedel poriadne pricucnut... alebo ja to neviem? zajtra volam doktorke objednat ho na prehliadku a skusim sa jej spytat, no som z toho dost nervozna, stale place ze je hladny no ked sa pricucne tak nepapa, len tak trosku, a za chvilocku zase place... no drzim vam vsetkym palce, tehotenstvo a dokonca aj porod su nic oproti tomu ako sa treba o babatko starat, aspon mne to tak teraz pripada, lebo mam onho strach ci mu davam dost papat, mlieka mam dost... uzite si to tehotenstvo, urcite este mrknem na tuto temu obcas :-) vela stastia vsetkym!!!
ja mam 18 som tak v 6tyzdni nasi este nic nevedia dietatko si planujeme s priatelom nechat no obavam sa reakcie nasich a celkovo ako to zvladneme....dufam ze stihnem zmaturovat kym porodim pretoze to bude tak tesnotka a potom planujem ist na nejake externe kedze denne asi do uvahy nepripada:( ...drzim palce vsetkym s rovnakym osudom ako ja
ale ano dokazes sa postarat, neboj :) staci ze chces, k tomu mas ludi okolo co ti pomozu, ukazu, ako, a precitaj si co sa da aby si bola pripravena na kazdu situaciu, uz teraz sa pytaj znamych co a ako :) a neboj, zvladnes to, ja som sa strasne bala malinkeho chytat prvy mesiac, bol taky krehucky malicky a pritom v porodnici si sestricky tie babatka tak pohadzovali :) uz vedeli ako
smutna, neviem co na to povedia ostatne mamicky, ale mna to v tehotenstve tiez casto chytalo, take strachy, ci sa dokazem o dietatko postarat..a zhruba som vedela a mala predstavu do coho idem, lebo mam mladsiu sestru, mala som 10,5roka ked sa narodila a mavala som ju dost casto na starosti, casto som ju bavila a ked uz bola vacsia, tak som sa s nou vela hravala..bola som jej taka "nahrada" za maminu, lebo bola na maminu velmi nalepena, mamina sa od nej nemohla pomaly ani na krok pohnut..este doteraz sa na tom smejeme, ze akonahle vrzli dvere, tak uz letela z obyvacky s placom: mamiiii, kde ides, pockaj ma!!a ja som jej bola taky zachytny bod, ze ked aj mamina tam nebola, tak jej stacilo, ze som tam aspon ja a par krat sa aj pomylila, ze prisla za mnou a oslovila ma mami :D..takze som so sestrou mala dost skusenosti a aj napriek tomu som chytala presne taku istu paniku ako Ty..takze sa nicoho neboj, urcite to zvladnes, ved si zena a my sme na to stvorene :) a uz len to, ze teraz nosis to dietatko pod svojim srdcom, lubis ho, tesis sa nan je znakom, ze urobis vsetko pre to, aby si sa on dobre postarala! :)
chcem sa spýtať, či je to normálne, že občas mávam také pocity úzkosti... mám strach, či sa dokážem o malinké dobre postarať...obávam sa pôrodu a všetkého ako to bude...že nemám moc skúseností a nemám sa moc koho spýtať na radu...že čo a ako mám robiť...a na druhej strane sa na bábätko velmi teším a neviem sa dočkať kedy príde na svet...vtedy by som ho chcela už hned..vyobímať a vybozkávať... raz je to tak a potom zase inak... neviem...je to normálne alebo nie???