Môj priateľ je veľmi dobrý človek. S každým chce vychádzať čo najlepšie a nikomu neubližovať. Páči sa mi to, ja som v podstate taká istá. Veľmi si rozumieme, vo všetkom, som v našom vzťahu šťastná a spokojná, pomáhame si ako len vieme. Je mi vždy oporou. Ale nie len mne. To by mi ani tak nevadilo, ale problém je jeho bývalá. Chodil s ňou 4 roky, a keď sa rozišli, tak ona bola z toho ževraj dosť zúfala. Ja som s ním začala chodiť 3 mesiace po jeho rozchode, dosť skoro, ale o tom som nevedela... Vždy, keď mu ona prezvoní, tak on jej hneď zavolá (samozrejme, keď s ním nie som). Ešte mi to povie. Vždy sa si telefonujú, on mi to vysvetlil tak, že nechce, aby si ona niečo spravila, a on nemá dôvod sa na ňu hnevať, chce byť s ňou aj naďalej kamarát... Dosť často o nej rozpráva, o jej problémoch. v podstate viem o nej všetko, ako sa spoznali, ako spolu začali chodiť, akú má rodinu, kde býva, kde pracuje, kedy má narodeniny. Proste všetko, dokonca aj číslo jej topánok (38). Lezie mi to strašne na nervy. Včera som sa mu to snažila naznačiť, a on hneď, že nemám robiť žiarlivostné scény(len som mu to pekne povedala) Lenže ja ho milujem a nechcem ho stratiť, ale keď to takto bude ísť dalej, tak neviem, neviem... Začínam si myslieť, že ju má radčej než mňa, aj keď on ma ubezpečuje o tom, že nie. No neviem... Čo mám robiť?
Jeho bývalá...
sway no tak parada... :D s tým psíkom...hehe... :D
darika ja suhlasim,takto to vzdy vyriesime a uz sa stalo,ze som odisla spat do inej izby a co osud nechcel,prisiel moj pes najprv ku mne k posteli si sadnut a knucal,potom k jeho,uplne vycitil,ze sa hadame a nieje to normalne,ze spim inde,tak sme sa nakoniec zacali na nom smial a prestahovala som sa spat:-))
No praha je super aj v tom,ze tu stale existuje regulovane najomne na niektore historicke byty:-)
Dobre ranko.Tak som tu na chvilku.A Bon sa nam neozvala.A ci nelezi niekde na zachytke v miernom opojeni alkoholickom.
Sway,to vam zavidim ako to mate.Byvat v Prahe a este k tomu v centre s clovekom,ktoreho milujes,no co ti ku stastiu viac chyba.Ja to uznavam spolu byvat.Aspon si clovek vyskusa ake to je a v pripade sobasa uz nema strach ci to zvladne,lebo to su velke zmeny.Aj pri hadkach nie je umenie buchnut dverami a utiect,je umenie ostat a vyriesit to.Aj my ked sa niekedy chytime,chvilku sa nerozpravame vobec a potom akoby sa nic nestalo zrazu pride dovod a musi jeden zacat komunikovat.Takto ked su ludia od seba,tak sa aj cele dni nevidia,co ani jeden nechce urobit prvy krok,lebo kazdy ma na to dovod sa vraj nevtierat.To vas ale musi aj stat financne take byvanie.
sway tak potom je to super, vau.... :D ja by som tiež chcela bývať s mojim, ale neviem jak to výjde a mne by ani nedovolili moji rodičia s ním bývať tak pred svadbou, predsudky neuveriteľne majú... strašnéééé... tebe to v pohode schválili?
No on sa toho trochu bal,byt uplne stale spolu,ze co bude ked sa pohadame,ze nebude mat kam odist,ze sa kratko pozname a tak.Ale nehadame sa,praveze je to super,varime spolu,spime spolu a vacsinou sa po praci na seba tesime:-)Ja tu nemam ziadne kamaratky,takze som stale doma a on maluje obrazy,takze je tiez stale doma a tvori:-DCize si uplne vystacime aj bez ostatnych ludi,akoze obcas ideme do restik a na rozne vecierky,aby sme nestratili kontakt s realitou:-)Ale teraz sa vyjadril,ze je to takto super:-)
sway vau, no tak to je super... takže takto vám to vyhovuje, hej? no super... a nehádate sa často, keď ste spolu tak často? je to také ako predtým? alebo čo sa zmenilo? sorry, že sa toľko pýtam, len som proste zvedavá, chápeš.... :D
No mi spolu byvame skoro od zaciatku:-)Respektive prvy mesiac on chodil kazdy vikend za mnou a ja som to uz nevydrzala,tak som povedala,ze pridem za nim do prahy.On tu byval so spolubyvajucimi a tak sme sa asi mesiac tlacili:-)Potom este nechcel so mnou natrvalo byvat ,tak som si nasla vlastne byvanie a byvala som asi 2 mesiace sama a aj tak sme sa kazdy den videli a boli spolu do pol noci a musel ma chodit odprevadzat cez polku prahy,no a potom ja som stale tlacila,lebo som chcela zaspavat vedla neho,no a nasla som inzerat na tento byt,jemu sa tiez zapacil,tak sme to zobrali a odvtedy sme uz nezmenili,je to asi rok aj nieco,co sme spolu v jednej domacnosti.
sway vau, tak to máš super,že spolu bývate, ja by som tiež chcela.... :D ja by som sa tiež bála brať pôžičku, to v dnešných časoch strašne ťažké... a koľko ste už spolu? a po akej dlhej dobe ste začali spolu bývať?
Ved mi spolu byvame,mame prenajaty obrovsky historicky byt v centre prahy tak nam je dobre:-))Kebyze ho mame kupit,tak najprv by trebalo tak 8 milionov a to bohuzial nemame.Ja hypoteku nechcem,ked uz tak na nieco poriadne a nie ist byvat do nejakej akoze "nasej" garsonky, to radsej budem v prenajme a vo vacsom pohodli..
hej, ja chodím na 6. ako mohla by som aj na 8, ale to by som potom končila až o 4, a ja chcem byť so svojim priateľom čo najdlhšie, aj tak nám to je málo, sme spolu skoro každý deň, tak od tej tretej, o siedmej idem preč od neho, ale stále je to málo a vždy ma prosí, aby som ešte ostala, lenže ja nemôžem proste... :D domou už chodím v podstate len spať, oco sa s tým dajak neviem zmieriť, že kde toľko chodím, že ma už poriadne ani nevidí, sestra mi hovorila, že má pocit, jak keby sme od seba 100km bývali, normálne si cez net píšeme, že čo má kto nové... :D no a s priateľom čo sme tak sa rozprávali, tak žeby sme chceli nejaký byt, alebo najlepšie domček dajaký pekný maličký na nejakej dedine, žeby sme kľud mali od každého, aj keď ja by som najradčej chcela nejaký domček na kraji mesta... ale to je ešte skoro riešiť podľa mňa...najrpv treba peniažky zohnať... :D no a nie sme z jedného mesta, to máš pravdu, ale ja pracujem v tom meste, kde on býva, takže aspoň že tak... :D A ty ako so svojím? Vy ešte neplánujete? veď on tiež má 27 rokov, nad takým ešte neuvažuje? :D
