Socialna fobia

nemyslim si ze som to obdobie bohvieako zvladla. prvy moment je asi uvedomit si svoju hodnotu, najst sebavedomie, nenechat sa zneuzivat aj za cenu ze sa ti vyhrazaju. hlupe poznamky bud ignorovat alebo vratit - tak to robili ti sebavedomejsi. ja som nedokazala niekoho ineho urazit. vlastne som ich lutovala ze su to taki hlupaci a vedela som ze kebyze im poviem nieco co ich zrani, lutovala by som to. ignorovala som to lebo som nic ine nedokazala ale lepsie by bolo s tym bojovat. vediet riesit konflikty s konfliktnymi ludmi je v realnom zivote velmi dôlezité.
dalsia vec je skusit sa s tymi ludmi spriatelit. ak si z teba len tak utahuju, nie je to priamo ze urazanie, moze to byt v ramci pokusu zblizit sa s tebou. naucit sa robit si sam zo seba srandu a zasmiat sa sam na sebe...ak nemas dostatocne sebavedomie je to tazke.
ako ziskat sebavedomie? to je dost tazke. niektori to maju odmala a ini s tym bojuju cely zivot. su o tom popisane cele knihy. kazdy si musi najst vlastnu cestu...ja som ziskala sebavedomie prave zvladnutim konfliktnych situacii. najprv v rodine - lebo tam bol centrum problemov, a potom aj inde, ak bolo treba.

no hej co potom???

zuzic, ja som to mala podobne. a potom aby som nemala SF :) ale myslim ze v dnesnej dobe je to este horsie ako kedysi, vtedy bolo zopar grazlov na skole, dnes su decka strasne drze. dievcata sa bavia len s tymi, s ktorymi sa bavit oplati...a kazdy sa vyhyba tym, co nie su in....ako v tych teenagerskych americkych filmoch. stan sa popularna a mas po probleme...ale co ked chces jednoducho byt sama sebou a nie robit ostatnym šaša

vies alexka ak ti to teda mozem priblizit: von z triedy nemozem mame to zakazane, a pozret sa na nich? ved som cela cervena, kamaratka v triede ziadna teda niektore sa obcas zdaju ze su ale len ked nieco potrebuju potom sa na teba vykaslu.som spoluziakom dobra len na ulohy a radenie.no nedas im ulohu? budu ta sikanovat.a s ucitelmi /cest vynimkam/ je to tiez biedne.kazdy ma svojich oblubencov /grazly alebo triedne krasky/ a ked oni povedia ze si napr.rozbila vazu, tak im uveria ved ich je viac...a tak. ak by si este mala nejaky napad budem rada ale ak nie uz sa tym netrap, nie ze ti zhori mozog:D zvykla som si ze jednoducho nie som ako vacsina sebavedomych, oblubenych a atraktivnych dievcat

Ja viem ze sa nejako musim dokopat k tej psychologicke a strasne by som chcela nejake slabe lieky ktore by aspon trochu zmiernili SF..hoci sa mi nechce verit ze mne moze nieco pomoct.Este uvidim..A co sa tyka mojej skoly..tak s odpovedanim pred tabulou nemam az taky velky problem..idu mi dobre jazyky a ucim sa rychlo latky..ale co sa tyka praktickych predmetov to je hroza..chodim na hotelku a byt na praxi v obsluhe je pre mna nocna mora..uplny des..snazim sa vselijako tomu vyhybat..neviem ako tam vydrzim este 2 roky :( A kolektiv sme hrozny..kazdy sa navzajom ohovara a mam asi 5 spoluziacok s ktorymi si rozumiem a rozpravame sa..ostatni ma bud neznasaju alebo si o mne myslia ze som cudacka..ticha...a bohvie co este..no to mi nejako extra ani nevadi..neviem..niekedy sa pristihnem ako ich pozorujem ako sa bavia a smeju a ja tam len sedim ..akoby som sa na nich pozerala cez sklo..a vtedy mi je do placu..

preco - lebo ako dieta som nemala moznosti vyjadrovat sa, a teda ani rozvijat sa. platili u nas prisne pravidla a na diskusiu nebol priestor. pamatam sa ze mi velmi chybala pochvala. aj objatie. hoci som sa stale velmi snazila, posluchala som, nebolo to dost dobre, resp. bolo to v poriadku, nic viac. napriklad v skole v uceni som bola najlepsia - to bolo fajn.
ale je to aj mojou povahou, povedala by som tym, ze mi chyba priebojnost. ak by sme vchadzali dvaja naraz do dveri, ja toho druheho pustim. keby som ale pokusala sa neposluchat doma, to by zle dopadlo...mam brata a mam aj sestru, kazdy je ina povaha. obaja su pritom velmi komunikativni. ja som ale bola najmladsia. takze som musela posluchat vsetkych. kedze som nemohla mat ziadne namietky, uzatvorila som sa do seba a vytvorila si vlastny svet. vela som citala... v kolektive v skole som tiez stala vzdy tak na okraji, jedna dve kamosky. ono to stacilo ale ten pocit ze som out tam bol stale. aj ked. ako som zistila tu na fore, ten pocit ma vacsina ludi. ked sa bavila skupinka ludi, nevedela som sa k nim pripojit. vzdy som mala pocit ze sa vtieram. na diskotekach, ktore boli tusim od tretieho rocnika na zakladnej, novy problem - hanbim sa tancovat na verejnosti. bola som jedina z triedy ktora netancovala. atd atd atd...trema pred tabulou...bola som naucena na kazdu hodinu, hocikedy som sa mohla prihlasit a odpovedat, no ja som trpla, ci ma vyvola a pojdem pred tabulu.

Minimalne tu sa SF zide :)!

Stale hladam pripadnych zaujemcov!

Daisy2, preco myslis, ze je to rodinou?

nevie sa presne, aka je pricina. Obvykle sa objavuje nastup v puberte, ale vraj su naznaky uz aj v detstve (ze sa deti hanbia a tak). Su teorie, ktore hovoria o specifickosti nervoveho systemu, resp. mozgovych struktur, su teorie, ktore zdoraznuju, ze je za tym trauma, alebo rodinne prostredie, v ktorom sa dostatocne nerozvinuli socialne schopnosti atd. Ale ako sa pise v 1 knizke, je vela podob SF a je asi vela pricin. Podla mna je to kombinacia biologickych, socialnych pricin a zazitkov.