Socialna fobia

čím myslíte ze to vznika, nejakou traumou? ja som ako dieťa bola veľmi komunikativna, potom som sa do seba tak nejak uzavrela. uz na zakladnej som bola taka ticha. myslim ze je to rodinou.

tiez som prezila strednu len taktak. pritom ked sa na to pozriem spatne, nic strasne sa tam nedialo, obcas par blbych poznamok. ani sa im necudujem, takmer som nekomunikovala, bocila som od ostatnych. blbe poznamky som ignorovala, tie postihli kazdeho. mrzela ma len moja povaha. uprimne, kvoli SF som nesla na vysku. vzali ma, ale ma to tam ubijalo, radsej som odisla pracovat.

Caf, Zuzic, no premyslala som este vcera, toto je narocne,takto cez monitor, ked ani neviem, ako to tam uplne mate...No ja by som minimalne bola za to, neukazat tym deckam, ze ma tym nicia. Proste ked sa ti niekto vysmieva, bud odist alebo sa nanho v klidku pozri, pockaj, kym dokonci svoj primitivny monolog a potom si rob svoje. Hoci .. lahko sa hovori...tazsie je to prezivat. No ale popremyslam dalej...hm. Blbe je, ze tomu skolskemu kolektivu sa clovek nevyhne...:((

Caf Dasena;) No bolo by to cez maily, nie osobne, to by malo byt o to prijemnejsie, ci?;) Ako sa ti chce, samozrejme.

Vyplnanie dotaznikov moze byt pri SF dost problematicke :D ja ho musim vzdy predychavat...

lostgirl, akoby si pisala o mne. Ja som sa takto doverne s otcom tiez nikdy nerozpravala, a moja mama je opak mna, otvorena, komunikativna, ma vela vela znamich......Ale az ked som mala asi 27 rokov som sa jej zdoverila, aj ked musim priznat, ze nie celkom so vsetkym. Je tazke hovorit to niekomu, kto zil v inej dobe a kto je celkom iny a nic taketo nikdy necitil ani nebude citit. Ja som k psychologicke isla sama a nik o tom nevedel, az neskor, ked som sa naucila u psychologicky trochu otvorenejsie o sebe hovorit, som sa mame zdoverila. Je to dlhy proces. Podla mna by bolo pre teba moc dobe, keby si sa odvazila k psychologovi. Urcite.

Daisy2, ani ja sa nerada fotim, a tiez na verejnom WC sa nikdy neupravujem. Tiez by mi to vadilo, pred druhymi. Ja mysim, ze to s SF suvisi.

heh saska dufam ze ta uz nieco napadlo:D bola by som rada lebo ludi ktorym doverujem nenapadlo zatial vobec nic:( ale som rada ze aspon v rodine je to v poho.mam mamu co ma chape/i ked sa niekedy pohadame ale ved to k tomu patri/ a mam neskutocne uzasneho brata je ako moj najlepsi kamarat.s tou skolou je touz horsie jak so spoluziakmi tak isto aj s ucitelmi...ale tym ta uz nebudem zatazovat.tak ak ti nieco pride na rozum kludne napis ja budem len rada:D

No ja som uz raz bola objednana k psychologicke..asi pred pol rokom ale to ma mama objednavala lebo som jej povedala ze len tak chcem skusit z nudy tam ist a sestricka zdvihla a sa jej spytala ze aky problem ma dcera a mama ze asi ziadny...ze len sa mi zda smutna v poslednom case..ale nakoniec som tam nesla..nenasla som odvahu..a neviem moje akoze kamaratky maju zaujimavejsie veci na starosti ako so mnou trcat u psychologicky..proste ony na mna kaslu..a vedia ze nie som ok..stale sa smeju aka som nesamostatna a hanbliva..nechapu ze za to moze SF :(

Fiha, Zuzi, tak to mas neprijemne (ja som tiez mala desny kolektiv, ale nastastie sa mi nikto nevysmieval na strednej). Uff. No ak mi nieco napadne, napisem. Drz sa zajtra pa.