Červenanie - ako tomu zabranit?

Cervena ciapocka ja som nepisal o rosacei,ale PREROSACEI,ktora sa zacina od 18-30 roku,neskor okolo 40 teho roku sa zacina ROSACEA ktora ti zvacsi nos,vznikne trvale cervenanie atd atd.Je to velky velky rozdiel.Caste cervenanie ti doslova znici cievky,prestanu byt co den to den pruznejsie a nakoniec pride rosacea.Ja vam chcem len dobre,nic zle.Ja idem na operaciu v juni,tak sa ozvem.Pisal som si o tom s odbornikom na dermatochirurgiu,on mi to podrobne vysvetlil.Takze nemylte si PREROSACEU s ROSACEOU !!!!

to mas pravdu, ze nasa psychika je strasne silna. Ja kym som nezacala chodit na psychoterapie, tak som si myslela, ze snad ani nemam problem vaznejsi. S mojou terapeutkou sme robili rozne cvicenia a skusala na mna rozne triky, niekedy mi to bolo trapne, niekedy smiesne a castokrat mi pripadalo, ze to nema ziadny zmysel, ale po case sa naozaj ukazali prve vysledky.
Okrem ineho vyslo najavo, ze mi robia problem veci, ktore som si vobec nepripustala a ked som uz vedela konkretne problemy, tak som uz vedela, ako proti nim bojovat a ako tie moje stavy odstranovat. takze moja rada znie - treba ist urcite na terapiu. a nie som ani preti tabletkam, aspon na zaciatok. Mne proti treme a nervozite pomaha Lexaurin, beriem ho iba prilezitostne, napr. pred skuskou alebo pred situaciou, o ktorej si myslim, ze bude pre mna narocna, co sa cervenania tyka. A to si supnem naraz aj tri kusy a velmi to pomaha.
ak sa niekomu zda, ze jeho terapia je zbytocna, tak asi bude musiet pockat dlhsi cas, kym pochopi, ze mu to naozaj pomohlo. viete, v com je hlavny vyznam, ked sa rozhodnete ist k cvokarovi a vsetko mu porozpravat? Zistite, ze to vobec nie je take strasne, ze vas nik nevysmeje ked mu to porozpravate a nakoniec sa naucite rozpravat o velmi osobnych veciach aj bez cervenania. U lekara sa totiz spociatku budete cervenat ale zistite ze coraz menej, pretoze ked on o vas vsetko vie, uz nemate dovod sa cervenat a podvedome sa uvolnite. A figel je v tom, ze ked si na to zvyknete, ze rozpravate o veciach, ktore su pre vas velmi intimne a osobne a necitite pri tom ziadnu nervozitu a nemate strach sa zacervenat, tak sa to prenesie aj do kazdodenneho zivota a prejavi sa to aj v komunikacii s inymi ludmi. Hovorim z vlatnej skusenosti. Tiez som si najskor myslela, ze su to blaboly a napocudovanie, zistila som ako velmi mi to pomohlo az vtedy, ked som tam prestala chodit. a dnes tam zajdem zcasu na cas, ked sa citim zasa trosku rozhadzana, nielen co sa cervenania tyka, ale tak vseobecne.
som rada, ze tu takto sem-tam spolu pokecame, takze sa tesim na dalsie prispevky, papaaaa.....

Ja som skusal aj krem s nazvom Ruboril, ked si to natriem, trocha to pomoze, ale nie je to nic moc. Ja si myslim, ze je to o psychike, ta proste spusta vsetko. A viem, ze nasa psychika je dost silna aj nad rozum. Darmo si budem vraviet, ze vsetko je ok, ze sa nebojim, ked aj tak ma to premoze. Prajem si zobudit sa jedno krasne rano a zazit ten pocit, ze som normalny clovek ako ostatni. Vela sil do dalsieho boja. Piste, piste a piste

vies lyn, ja som vtedy na strednej o nicom takom ako socialna fobia nepocula...tak som si myslela, ze mam nieco s tlakom, s pokozkou a tak podobne... mala som vela kamosiek, ktore som poznala uz od zakladnej,tie ma brali ako ma poznali este od zakladnej, sebavedomu a bez komplexov.Ale pravda je taka, ze som tych komplexov mala coraz viacej.
Snazila som sa to zakryt takym odmeranym spravanim, tym som sa snazila vyhnut tomu, aby sa niekto novy vobec snazil so mnou zoznamit a tak som asi posobila dost nafukane...ale to mi bolo prijemnejsie ako musiet sa cervenat ked ma niekto oslovi.
a este nieco, snazila som sa vzdy byt najlepsia v skole, tak som si kompenzovala svoje komplexy menejcennosti. Takze som sa ucila suverenne najlepsie ale na komplexy to nepomahalo...
lyn, ja tu pisem same horory, ale teraz je to uz ovela, ovela lepsie. Ja som urobila kusisko prace, co sa tohoto tyka a ked chces, postupne ti to mozem porozprava, myslim, mam taky pocit, ze si mladsia ako ja a mozno by si sa mohla vyhnut tym padom chybam, ktore som ja porobila v suvislosti s tymto.
ja odchadzam na dva tyzdne, budem sa snazit sem,tam sa dostat na net a nieco ti napisem, na povzbudenie, ak chces...
aby si vedela, ze je sposob, ako s tym nieco robit, aby to bolo stale lepsie...
tak zatial sa maj najlepsie ako sa da a som ozaj velmi rada, ze sme sa tu takto nasli...
papaaa a drz sa!!!!!

boze to co pises je ako by si opisovala moj kazdodenny zivot:((
poskriabala si sa na krku?? mas tam cervene flaky....
nemas daku alergiu?? mas na dekolte flaky...
moja je ti teplo?? daka si cervena...
hanbis sa?? a preco??....
stale dookola...mala som uz pocit ze sa z toho zblaznim:((
ako si to zvladala ty?? ked ja uz sa normalne desim niekam ist:( na nejaku ohlasenu oslavu, party, skusku...
a nikoho s tymto problemom nepoznam, ani moji kamarati sa s tym nikdy nestretli...ved ja som ako exemplar...:( joj preco ja...

Ahooj Lyn, tak to poznám, to červenanie sa
v úplne normálnych situáciách, že ti až rozum postojí, čo nechápeš, že prečo práve teraz to na teba prišlo. Ja si nespomínam, že by som mala s tým problémy už na základnej, skôr naopak - vždy som bola v triede hviezda - predsedníčka, vždy v každej akcii niekde v predu...proste úplne v pohode. Na strednej, keď som prišla do cudzieho kolektívu, sa to so mnou nejak zmenilo. Pamätám sa, že spočiatku som si to vôbec neuvedomovala - iba kamošky mi zčasu na čas, niekedy iba tak - po hodine, keď som ani nemala stres a nič, hovoria, či som sa poškriabala na krku, lebo tam mám fľak. Vždy som si myslela, že som sa asi podvedome škriabala, či čo. A potom som si začala všímať, že keď bol nejaký stres, alebo niekedy pri tabuli a čoraz viac aj tak - zničoho nič, mi začalo byť teplo v tvári a na krku a hrudi sa mi robili fľaky. A odkedy to bolo uvedomené, tak to bolo peklo, lebo som sa sledovala a na nič iné som nemyslela.
Nikoho iného som nepoznala, čo by sa týmto trápil a tak tá moja puberta bola jedno z najhorších období môjho života, aj kvôli tomu strašidelnému červenaniu. Som rada, že teraz už je to lepšie a že viem, že v tom nie som sama. Dúfam, že si ešte napíšeme.

no mna cervenanie trapi asi od 8. triedy na zakladnej skole...teraz mam 20 rokov...moji priatelia si na to zvykli a pred nimi sa nehanbim, najhorsie je to v cudzom prostredi a pred novymi ludmi:( proste zacnem stresovat alebo co a uz som cervena ako rak...a pritom sa nemam za co hanbit ani nemam mat preco komplexy pretoze nie som nejaka divna alebo skareda alebo co...nechapem proste...lezie mi to na nervy a dost mi to zbytocne komplikuje niektore uplne normalne prirodzene situacie:((

ja zajtra odchádzam na dva týždne do zahraničia, tam nebudem na nete, tak som si myslela, že by som ešte dnes mohla s niekým z vás pokecať. Ale asi ste ešte všetci v práci, zaneprázdnení inými povinnosťami a tak...

Tak hádam o tie dva týždne tu niekoho z vás nájdem na pokec.

Teším sa....

Ľudkovia, kde ste, to už nie je nikto, kto by sa červenal?

No, som tu úplne nová a veľmi mi je ľúto, že som toto fórum neobjavila, keď som na tom bola najhoršie. Teraz som už čo sa týka červenania na tom omnoho lepšie ako kedysi - mám 28 rokov a prežívam to už minimálne od strednej školy. Lepšie povedané - uvedomujem si to od strednej školy a rovnako dlho mi to aj vadí.

Myslím že to písal Jan o tej rosacei. Ja som si to naštudovala, je to docela hlúposť. To "naše" červenanie je niečo úúúúúpllne iné ako táto choroba. Ono sa to u nás totižto NAŠŤASTIE nespája s opuchmi nosa a viečok, svrbením, pálením a taktiež to netrvá niekoľko dní v kuse a nezačína sa až v staršom veku. Takže toľko k tomu.

Posledný príspevok ktorý som tu čítala je už pár dní starý, dúfam že ešte s niekým budem mať možnosť zapísmenkovať na túto tému, myslím že by som mohla poslúžiť bohatými skúsenosťami a možno aj nejakými radami :-))))

Takže sa teším, ak si tu nájdem nejaký odkaz od niekoho mojej krvnej skupiny - strááááááááášne červenej :-)))))