Rezanie do krvi - neviem prestat

ahojte.
mam dvoch ludi, s ktorimi sa mozem rozpravat a tomto mojom prolemiku, ale nechcem. vzdy mam potom vycitky, ze som ich len otravovala a hadzala na nich svoje problemy. prosim, ak mate niekto icq a chceli by ste sa so mnou niekedy rozpravat o chuti ublizit si, budem rada ak sa ozvete. moje icq cislo:202 533 811. dakujem

ahojte,ja som sa do krvy nerezala,ale ked som sa citila zle (alebo som mala depku,citila som nespokojnost,stres,obavy)tak som si doskriabala dlane,neskor som si skrabala cele telo az mi ostavali chrasty.Chcela som to ukryt a tak som si skrabala miesta ktore bolo malo vidiet.Robila som to aj v noci,v polospanku.No nejako mi to nepomahalo.Potom som to povedala mojej sestre (s tou si velmi dobre rozumiem)a ta ma vypocula pomohla mi.Stacilo to ze sa zo mnou rozpravala o problemoch,starostiach o tom co ma trapilo.Niekedy sa ma len tak spytala ako sa mam ako sa citim a tak.Pomohlo mi to.Uz sa neskrabem.Je to uz asi 1rok co som to prekonala.Teraz mozem povedat,ze sa citim ovela lepsie.Vsetci co mate nieco take prajem pevnu volu prestat,vela pochopenia pribuznych (alebo komu to poviete),no a este mysliet na to ze ste nadherny jedinecny a taky aky si ty!Uz nikto iny neexistuje.Tak sa nenicte :)

ahoj ,prvomrade musite o tom rozpravat prvy krokom je psycholog alebo komunita ludi kt.sa s tym trapia.viem ze je to tazke prestat ale pojde to ak sa zacnes mat rada taku aka si,pretoze si vynimocny clovek a je len skoda ze vela ludi to nevie.a zacnem mysliet pozitivne pretoze negativne myslenie to len zacina.najdi si nieco co ta bavi prechadzky s kamoskou alebo ak mas zvieratko tak o to sa staraj musis sa zamestnat ak to pomaly pride radsej vykric sa na niekom alebo si najdi nejaku vec(babiku,macka a toho znetvor len nie seba!!)skusaj nieco ine kde by sa ti ulavilo len nie tvoje telo!slovicko nic kt,mas teraz ty sa da obratit na cin co znamena bojovat!!!kolko je este toho o com nevies alebo si nevidela sustred sa len pozitivne napis si aku chces buducnost trapit sa vela rokov alebo vyliecit a mat rodinu ci tvoj tajny sen.dolezite je CO CHCES PRAVE V TOMTO MOMENTE!vela sil a ja verim ze to dokazete ste obycajny ludia s problemom kto na tomto svete nema problem? takze vela sil a pozitivneho myslenia pekny zvysok dna

bojím sa, že mi začína problém.mám 14 a už pár týždňov si uvedomujem, že sa mi páči bolesť. predvčerom som si dohrýzla pery až úplne do krvi,stlačala ich, aby vytiekla ešte viac a pozerala sa na to, a bolo mi dobre... bojím sa toho! viem, že to nie je dobre, že to asi nieje normálne,ale vtedy sa mi to zdalo, dobré, bola som spokojná a nechcela som to nikomu povedať, ale nakoniec som povedala človeku, ktorý ma vypočul a prešlo to. keď mi je fajn, myslim si že by som si nedokázala ublížiť ale sú chvíle kedy o tom pochybujem (našťastie ich veľa nebolo). vtedy ma chytí strašná triaška.
prosím napíšte ako to začínalo u vás, lebo nikde na nete som o tom nič nenašla a bojím sa, aby to neprerastlo v niečo veľké...

Ked som citala na tejto stranke Vase prispevky, musim sa priznat ze mi chodili az zimomriavky po tele. Pre mna to je este komplikovanejsie pretoze sa zase nemozem pozerat na krv, vzdy odpadnem. Pocula som o tomto probleme,dokonca som o nom aj nieco citala. Vy ste dievcata, co su v puberte a velmi tazko a mozno niekedy az prilis osobne a citlivo reagujete na podnety z Vasho okolia. Ak mate pevne domace zazemie, to by Vam malo pomoct najskor, t.j. mali by ste hladat oporu vo Vasej rodine, ak nemate skuste pohladat vo Vasom okoli cloveka, ktory je starsi a predsa Vam rozumie, ma Vas rad a urobi pre Vas vsetko len to najlepsie. Ako ste napisali aby sme Vam neodporucali psychologa, ani tak robit nebudem. Ak mate pochybnosti, prip. sa Vam tazko rozprava so psychologom, skuste najst ineho vo svojom okoli na ktorom Vam zalezi a koli ktoremu by ste obmedzili, mozno casom uplne zastavili Vase sebaposkodzovanie. A ked nie tak si uvedomte, ze aj nam ludom, ktori Vas nepoznaju osobne nam na Vas zalezi!!!! Tak uz koli nam!drzim Vam palce, svet a zivot okolo Vas urcite nie je cierno-biely

Chapem was,wiem ake to je,ten pocit ze ta tie pocity zwnutra pohltia a wlastne was chapem,ze si nedokazete pomoct.Chapem aj to,ze sa bojite poziadat niekoho o pomoc,akeje to tazke howorit o nieciom takom,kedze sa neda anui presne odpowedat na otazku ktoru by wam kladli pytajuc sa,preco to robite.Proste musite,aj ked wiete ze to nie je sprawne.Ibaze wam pomoze len jedno-nawstiwte psychologa,nehoworte mu hned o swojom probleme priamo,ale ani neklamte,najprw par sedeni len howorte o swojich wnutornych pocitoch,nehoworte o tom,ze sa rezete kym mu nezacnete dowerowat.Nebude sa wam wysmiewat a nikto nemusi wediet ze tam chodite,proste towyskusajte,wed ked to wyzera beznadejne.nemate co stratit no nie?Sama som dlhe roky trpela anorexiou,teraz trpim depresiou,mam18.W januari som konecne nawstiwila psychologa a potom psychiatra a uz sa z toho dostawam a je to super.Tak skuste OK.a poto napiste,hej.awojte zatial

Mam 18 rokov a problém s automutiláciou(sebapoškodzovaním) som mal asi 3 roky. Nevedela som čo mám robiť. Hanbila som sa, nemohla som o tom nikomu povedat, stretavala som sa iba s vycitkami a nevhodnymi reakciami. Pokúsila som sa aj o samovraždu. Az napokon moj priatel mi velmi pomohol. Dovolím si povedať, ze mi zachránil život. Už rok som sa o nič nepokúsila, aj keď každý ďeň na to myslím, často ma premknú príšerné pocity a dokážem plakať aj niekoľko hodín....Týmto chcem odkázať všetkým, ktrý vedia o čom hovorím, že najlepšie bude, ak sa neizolujú a neuzatvárajú so svojím problémom do seba. Viem je to proti konvenciám tejto neschopnej spoločnosti, ale treba to prekonať a začať o tom hovoriť!

Ta moje nervy, co ti ludia vsetko robia... som nevedel, ze aj taketo cosi existuje...
Drzim Vam palce... a len poznamocka...ze toto asi sami ozaj nerzchodite... pomoc nemusi byt len psychos... myslim, ze by na zaciatok mohol stacit hocikto, kto moze fungovat ako butlava vrba...samozrejme to nejde dlhodobo... ale na zaciatok je to fajn :)

ja viem že s tým nevyriešim svoje problemy ale mne to tak pomaha,kamarati mi pomahaju aby som to nerobila rozpravam sa s nimi otom a radia mi,ale prestat s tým neviem.

caute,zase mam silne nutkanie sa porezat neda sa to vydržat,predvčerom som sa rezala a teraz to namna znova prišlo,mam nutkanie sa potrestat,kvoli mojej mame mi ubližuje psychicky,citim strašny smutok,žial,bezmocnost,napetie,bolest a chcem to dat preč že si ubližim,ja sa potom uplne uvolnim a je mi lepšie po porezani,velmi chcem citit bolest a vidiet vlastnu krv met ten pocit že som si ubližila potom sa uvolnim,mam to dost často,vždy to prichadza ked mam depky a ked mi niekto ubliži,stale som doma ponižovana psychicky ma tyraju.ja to musim teraz spravit potrebujem poriadne rezy a vela.ta krv jak mi bude stekat tak to bude fajn.nič mi nato nepomaha ani lieky.ani psychologička,aj sa chcem s toho dostat ale problem je že mi to robi dobre,sa pritom uvolnujem.čo mam robit?už mam vela jaziev a stale ked sa porežem pozeram na tu ranu stale a stale si spomeniem ked to vidim že jak mi pritom bolo fajn a mi je lepšie.