Rezanie do krvi - neviem prestat

prosim skuste sa z toho dostat?aj ja som to sice par krat spravila.ja mam problemi aj s anorexio a prato viem,ake je tazka sa zbavit dusevnej choroby,ale sa snazim aspon,i ked sa mi moc nedari,no nevzdavam sa.skuste to aj vy!skuste prekonat depresie bez toho.dufam ,ze to zvladnete:)

mima3, to s tym naozaj nechces nic robit? ja ta chapem, ja to tiez prezivam, ale aspon ked som "v pohode" tak s tym chcem bojovat. nehovorim ze to je zle, lebo poznam tie pocity tiesne a strachu, ale nie je to dobre riesenie. prosiiiiiiiim skus sa nad tym zamysliet

dievcata prosim chodte sa liecit,alebo sa utrápite.Prečo?Ved tu chcete byt,zivot je dar a s darom sa takto nezaobchadza.

Dneska som sa porezala.Pred tím ako som to urobila som mala strašne velký stres z viacerích veci,Jedna z veci bola že som mala pocit,že niekto strašne na mna nadava,prežívala som strašne velký strach,srdce mi bilo 120 za min.Nevedela som sa tích pocitov velkeho strachu zbaviť.Citila som to hodini a hodini a nakoniec som sa vo vani porezala zo žiletkou,sledovala som ako mi steka krv.Potom som asi neviem kolko hodin bola v depresii a okolo 19:30 som sa stích depresii dostala,vtedy sa mi aj ulavilo,strach zmyzol a teraz sa už cítim v pohode.

pekny vecer. chcela by som vam, ktori trpite tymto problemom, nieco poradit. mne velmi pomaha uvedomenie si mojej neohranicitelnosti. kazdy z nas, nasa podstata je neohranicitelna. ako obrovska krasna luka, ktorej nevidis koniec. telo ta neohranicuje. dnes to na mna prislo, ale stale som si opakovala vetu, ze mna moje telo nezvezuje, nedrzi ma. a ta tiesen sa rozptylovala okolo mna, lebo som si uvedomila, ze sa nenachadza v mojom tele, ale mysli. prosim vyskusajte to. drzim palceky :-)

kamoska
Velmi ťažko sa mi na to bude odpisovať.NIe vždy to robim ked mi niekto ublíži.Mne sa velmi z ničoho nič zmeni nálada na zlu,prídu na mna silne depresie,trapim sa vtedy,začnem zničoho nič cítiť v nútornu bolesť a taketo stavi na mna pridu po 2-3 tyždnoch.A je to aj stoho,že citim v sebe napetie nepokoj a vtedy to zmyzne ked sa porežem a potom som zase vesela.Dakedy sa stane že ma na to navedie aj kamaratka aj ona sa reže a chce aby sme to robili spolu.Teraz sa netrapim som v pohode,ale onedlho to na mna príde.Robim to preto,že sa trapim,ale ked sa mi po rezani zmeni nalada tak si nepametam presne príčini,že prečo som to spravila,nepametam si ani to či som to robila preto,že mi niekto ublížil a preto ti to neviem povedať ani teraz.Pametam sa len na to,že som sa porezala a že som citilia vsebe niečo nahromadene čo som chcela dať takto vonku.Dakedy sa mi stavalo,že som si to rezanie nepametala,ale myslim si,že som teraz stim rezanim na tom lepšie,lebo kedisi som to robila častejšie.Dakujem ti,že ma chceš podporovať,lebo ja to nemam komu povedať ani najbližšim,nechapu to a su len ztoho konflikti.Ked to rezanie na mna pride tak ti vtedy napíšem,lebo len vtedy budem vedieť ti to povedať,že čo sa stalo a prečo som to urobila.Maj sa aj ti pekne a drž sa.

presne ako písala Alternatíva.
Vyhľadali ste už aspoň jedna ODBORNÚ POMOC???
Napíšte nám o tom.Ano alebo nie???
Ak áno,ako to dopadlo?Ak nie,prečo nie???
Čakáme vaše vyjadrenia.
:)

Mam 17. "Ublizujem" si uz od prvej triedy, ale pravidelne som s tym zacala az v trinastich. Da sa povedat, ze uz sedem rokov poznam pravdu. Obavam sa, ze poradit vam ako prestat nemozem pretoze ja sama nechcem a echapem ani vas preco by ste chceli, ked ste uz raz nasli a prekrocili hranicu, ale asi ste rovnako slaby ako ostatni. Skuste s tym zit to je sila VASA sila.

ahoj mimka ako sa mas a ako sa ti vodi?ja sa mam dobre a vikend mi ubehol velmi rychlo, ak sa mozem spytat ty studujes alebo pracujes?a toto napatie ,nepokoj a vsetko co sa nazbiera ako vznika len tak odrazu napr:ked sa nudis ,alebo ta niekto nastve,nieco rozculi nejaky zvuk?mimka niekto ti ublizuje alebo ta trapi?ty chces tymi ranami povedat ako sa trapis ale to len ublizujes sebe nie tej osobe pre ktoru sa trapis!!!alebo je to viac osob?mimka nemas ani sestu alebo brata naozaj nikto?ja viem ako trpis a chces prestat na stalo ale je to tazke ale aspon tymito riadkami ta budem podporovat len mi pis co ta trapi ,co ta nastalo cez den budem rada maj sa pekne a drzim paste pa

kamoska
Vieš ja to nemam tak často.Prejdu pár týždnov a zase to na mna pride.Teraz som úplne v pohode nepotrebujem sa poškodiť.Ja to nerobim preto,že by som sa chcela zabiť.Ja to robim preto,,lebo sa niečo vo mne hromadi neviem presne pomenovať,že čo,napetie,nepokoj,nervozita,maa pocit,že je niečo vo mne čo a stale viac a viac sa to vo mne zbiera,začnem pociťovať aj vnutornu bolesť a toto všetko zo mna víde vtedy,ked sa porežem,ale s nažim sa aby ,tie rezy neboli hlboke,lebo nechcem už mať dalšie jazvy.A robim to aj preto iked poslednu dobu to nerobim kvoli tomu,ale zviknem to robiť aj preto ked cítim silnu bolesť na duši,alebo traumu,vtedy sa tiež porežem.Ja stými ranami chcem niečo povedať.Viem len takto povedať ked cítim bolesť,lebo verbalne to neviem povedať a preto im to vravím takto rezaním,lebo inač to povedať neviem.Ja nemam komu take veci rozpravať.Kamaratky maju málo času a tiež mam kamaratku čo sa reže a ona mi pomôcť nevie,lebo sama potrebuje pomoc.Rada si budem stebou dopisovať,prajem ti pekný víkend.maj sa.