Rezanie do krvi - neviem prestat

ahojte chcem napisat par riadkov mime3!!v prvom rade viem ze to mas tazke pretoze ja mam kamosku ktora s tym bojovala a vyliecila sa nie za tyzden ,mesiac ono to trva dlhsie ale ked to mas za sebou je to lepsi pocit.mimka ja ta nepoznam ale chcela by som aby si pouvazovala nad tym co ty napisem!kazdy ma v zivote nejake trapenie a snazi sa ho pred okolim a svojimi blizkymi zakryvat ale to nieje prave dobre snaz sa o tom rozpravat ak ta nieco trapi povedz aspon osobe ktoru mas rada musi byt aspon jeden clovek na svete kt.rada vidis ,snaz sa robit to co ta bavi alebo vyskusaj nieco malovanie,pisanie najdi si hlavne nieco len aby si sa nenudila.!!!!!ak chces mozeme si dopisovat ja sa ti budem snazim pomoct ale zalezi to aj od teba ,aby si si prvom rade uvedomila ze chces zit!!!!!!pa

mima3, ja som sa (nastastie) este nerezala. ale chut som mala viackrat. no vzdy sa mi to podarilo zvladnut (nutkanie nebolo az take silne). ale mam to tak kazdy tyzden. po tom bud pride uplna pohoda, alebo depka.
chces proti tomu bojovat? (toto je velmi dolezita otazka pre teba)

Ja neviem ako vy,ale ja sa tak často nepotrebujem rezať.Vydržím bez toho 2-3 týždne.Mne s pri poškodzovani uľavi a na druhy den som vesela akoby mi nič nebolo.Ked sa tie 2-3týždne nepoškodzujem tak ma to ťaha sa zase poškodiť,lebo cítim v sebe nadbytok niečoho,ktoré sa vtedy vyplaví ked sa porežem.Akoby som mala nadbytok niejakej škodlivej látky.Ale robím to aj vtedy ked pociťujem vnútornu bolesť a takto to zo seba chcem dostať.Potom na druhý den to ani na mne nepoznať,že mi dačo bolo.Som usmiata a nikto nič netuší.

Mladez,to,co tu opisujete ,je vazna psychicka porucha a treba ju neodkladne liecit odbornikom!!!Teraz ublizujete sebe,ale pride cas,ked budete mat chut ublizit druhym,tak s tym nieco urychlene robte,lebo si svoj stav uvedomujete!Su to prejavy,ktore sa vyskytuju v puberte,neprenasajte si to do dospelosti,lebo sa vam to kruto vypomsti,aj vasim blizkim!!!Hlavu hore,nie je dovod hanbit sa!!!Hanbou je utajovat to...

Ahoj Ali, viem, ze podobne pocity mozu byt pri anorexii. Nie je to ale dolezite. Dolezite je, aby si vyzdravela. Porozpravaj sa s blizkymi ludmi /skoda, ze rodicov si z toho vynechala/ a spolu hladajte psychologa. Keby si vedela, aki popularni a vyznamni ludia navstevuju psychologov. Skoro kazdy z nas ma nejaky problem a nie je hanba vyuzit pomoc, ktora Ti odstranenie problemu moze vyrazne urychlit. Musis najst pricinu toho, co robis alebo citis, ked to robis. Bez odbornika to bude hladanie kvapky v mori. Preco si to neurychlit? Rozmyslaj nad tym.

Alternativa, neda mi, aby som ti nepovedala, ze tieto problemy nemaju nic spolocne s chutou schudnut. moj problem je tuzba vidiet moju krv. a nemozem nasim ani povedat, ze mam tento problem, nie to aby som isla k psychologovi. mam ludi ktori mi pomahaju, a snazim sa bojovat, ale ver, ze to nie je lahke, odrieknut si nieco, co ti pomaha, aj ked o tom ostatni hovoria ako o "zlej" veci.

Dievcata, viacere pisete, ze chcete takto nezmyselne sebe ublizujuc cosi vyjadrit, co neviete definovat. Preto musite vyhladat ODBORNU POMOC. Dat zo seba von to, co Vas trapi Vam pomoze psycholog a psychiater. Ist k nim nie je hanba, trpite jednym z ochoreni a kazda choroba sa musi liecit. Je viac ako pravdepodobne, ze diagnoza je anorexia alebo bulimia. Snazte sa, dokazete sa z tejto choroby dostat.

kvap...
steká krv po zápestí, jarček rubínov
unášajúcich tieseň, čo ti telo
vezní v reakcii s názvom triaška
kvap, kvap...
padá rubín, horká slza tvojho tela
z prsta na zem, aby sa rozprskla
a zvečnila znak tvojej slabosti.
kvap...
si tu sama a nikto nevidí tvoj
úžas nad pretekajúcou krvou.
nikto pri tebe nebol a nikto nechápal
tú túžbu zazrieť červeň
valiacu sa tvojím telom.
nikdy to nepochopia...
kvap...
sedíš, pozeráš sa na svoje ruky
a jediné čo cítiš, je ľútosť,
že je to naposledy čo vidíš
krásne rubíny tvojej krvi.
a krv ti tečie po zápestí...
kvap...

mima3
rozumiem ti. ja som sa este nerezala, ale vela krat som si chcela ublizit, a myslim, ze som tym tiez chcela dat najavo bolest, ktoru vnutri citim. ked mam chut si nieco spravit, chcem, aby ludia vedeli, ze citim bolest. samozrejme nechcem ukazovat rany, alebo tak, ale podvedome citim, ze tu bolest musim ukazat svetu...do kelu s tym...

ja som sa poškodila pred včerom až som mala mäso vonku nedala som si to zašiť spojila som si to sama z lepiacou paskou a nakoniec sa ta rana spojila bez toho aby som si to dala zašivať.Dneska som zase mala chuť sa porezať,lebo ciítim bolesť mam traumu zniečoho a neviem prečo ked citim psychicku bolesť tak to riešim takto,že sa porežem.nakoniec som sa teraz neporezala,lebo som si odputala pozornosť s jednou dôležitou pracou.ja stymi ranami chcem niečo povedať,ale sama neviem čo.viem len takymto sposobom povedať,že citim bolesť,že sa trapim,že to čo ma trapi viem len povedať takto,lebo keby som to povedala verbalne tak by mi ludia neporozumeli a skušam sa im to povedať takto rezanim,lebo inač neviem.