Rezanie do krvi - neviem prestat

Zaujimava tema, vidim ze je tu prevaha dievcat, tak sa bojim ci nie som vynimka. Ja som sa zacal rezat potom ako ma nechala frajerka po trojrocnom vztahu. Najprv som zacinal iba ziletkou, hlavne na nohach a na bruchu. Vzdy ked si spomeniem na svoju stratenu zivotnu lasku, tak ma chyti taka depresia... a to je rezanie vazne pomaha. Raz som sa chcel aj zabit s nozom, nakoniec to skoncilo len tak ze som sa zase dorezal ale pekne hlboko a uplne vsade, dokonca aj na penise. V tom zachvate to bolo od zlosti ze na co mi uz bude ked som s laskou neni. Vazne mi preskocilo ked si na to teraz spominam. Nastastie som si ho nedokazal odrezat, iba som tym nozom z neho odrezal kusok predkozky a na vela miestach som si urobil hlboke rany. Teraz si ho liecim, dufam ze bude v poriadku, lebo som to prehnal tak neviem ci sa mi niekedy este postavi, ale kaslat na to. Ked nemam svoju lasku tak mi penis netreba. Zial ani tato skusenost ma od rezania neodradila a dalej pouzivam ziletky, nastastie teraz sa obmedzujem uz iba na nohy a stehna. Ak ma niekto podobny problem a chce o tom seriozne pokecat alebo sa poradit moze mi napisat na mail, aspon budem vediet ze nie som jediny ktoremu takto preskakuje...

sis má úplnu pravdu

prosim, kto ma takyto problem, navstivte psychologa. poznala som baby, ktore to robili len kvoli zaujmu okolia, ael aj take ktore boli an tom fakt blbo a mali vazne psychicke problemy. neskor ich zacali dokonca riesit vecmi ako anorexia a bulimia. vyhladajte pomoc. nespoliehajte sa, ze nabuduce to uz nespravite. spravte to kvoli sebe a najdite odvahu s tym naozaj prestat. mozno to neviete, ale strasne trpia aj vasi priatelia, ked to vidia a nemozu s tym nic spravit. len sa pozeraju ako sa nicite a nevedia ako vam pomoct, pretoze dohovorit zvycajne nestaci.urobte to pre seba a aj kvoli svojim priatelom a blizkym ktorim na vas zalezi

hmmm...presne toto som robila aj ja:(

ahojte vsetci chcem vam len popriat vela sil v novom roku 2007 a hlavne tym ktory sa nemaju radi je este stale cas na zmenu v mysleni,v spravani ak je clovek odhodlani a naozaj bojuje tak aj prijde do ciela a prijemny zvysok dna praje kamoska

Anonym, presne viem, čo cítiš. Aj ja som to neraz zažila, rezala som sa do nohy. A presne ako si písal, vôbec pri tom nejde o pokus o samovraždu, ale o akési "ventilovanie" napätia a smútku. Človek s tým ale nedokáže prestať sám od seba, treba vyhľadať pomoc psychiatra! Nie je to vôbec žiadna hanba, ja ho tiež navštevujem a nehanbím sa za to. Tak ako existujú choroby telesné existujú aj choroby duše. A mať chorú dušu je tisíckrát horšie než mať choré telo. Sú to tie najhoršie muky. Lebo chorá duša sa lieči oveľa-oveľa ťažšie než choré telo. Zažila som to sama na vlastnej koži.

ahoj,mne vcera mierne preskocilo.mal som trocha v hlave a niecoma prinutilo ze som sa zacal rezat do ramena a mal som myslienku ze by som si mohol odrezat aj prst.som z toho nejak uplne dole, pretoze k doktroke chodim pravidelne a doktorka je fajn, ale nejako mi to robi asi stres alebo co.mam sa proste blbo,len som sa chcel vypisat.mam trochu obavy zeby sa mi to mohlo opakovat a ze kam by to mohlo az zajst.to je vsetko.

pozri si temu sebatriznenie a smutnucka, to som ja prepac pomylila som sa.... ta Weronika

ahoj smutnucka:))))))ty mas problemy s tvojim otcom?zijes s nim a co tvoji surodenci a matka?skus to povedat im ,nemas nejaku dobru kamosku u ktorej by si mohla ostat par dni?to nieje pekne ze sa k tebe takto sprava neublizil ti viac ?a ako stara si?zacni hladal riesenia ,ine cesty preco by si mala trpiet za niekoho!!! a neublizis si prosim !!!napis mi viac a aj ti mozem len poradit:)))))pekny den pa kamoska

Ahoj kamoska pozri sa na tu temu sebatriznenie, je to tam. ten anonym to som ja... prosim ta si velmi zlata ako kazdemu pomahas, je to strasne tazke a uz to nezvladam, chodila som aj chodim k psychologicke no s otcom to stale pokracuje.... je hnusny a zvrhly... chcem zomriet a mat uz pokoj od neho....