Rezanie do krvi - neviem prestat

Príspevok v téme: Rezanie do krvi - neviem prestat
anonym_1756

Dobry den, mam 16 rokov a moj problem znie rezanie do krvi... Trva to uz takmer rok. Viem, ze to nesmiem robit, ze je to zle, ale mne to velmi pomaha. Robim to, ked sa citim zle, ked ma nieco trapi, boli, ked mam nejake problemy... atd. Prosim poradte mi co mam robit, ako s tym prestat... Vyzera to hrozne po rukach mam hlboke a velke jazvy. Pokusala som sa s tym uz prestat, ale naozaj to nejde, potrebujem to. Velmi pekne prosim o radu. Vopred dakujem.

talinda

ahoj.. som mira a mam tiez problem..rezem sa uz asi dva a pol roka.. pred tym kvoly problemom s rodinou,chalanmi.. no teraz sa rezem casto len tak bez priciny.. mam pocit ze to blizko suvisi so zavislostou.. ten krasny pocit akehosi opojenia, lahkosti,pokoja.. keby to bolo intenzivnejsie tak az pocit vznasania sa.. a ten pohlad na vlastnu krv.. zabijala by som pre to.. mam vela priatelov na ktorych sa mozem aj uprostred noci spolahnut, ale ja to nedokazem.. ten pocit je silnejsi.. len tak sama so svojimi problemami... uz sa z toho niekto dostal? bo mam pocit ze sa z toho zblaznim... nenavidim to a pri tom bez toho neviem zit...

heureka

ahojte... ak chcete napiste mi na mail a ja vam potom nieco preposlem suvisiace s touto temou...mozno vam to pomoze prestat...presla som si tymto aj ja ale nastastie som dokazala prestat..takze sa nebojte ze by som vas odsudzovala lebo sama viem ake to je tazke prestat s tym...ale som dokazom toho ze sa to da no len z vlastnej vole lebo nik iny vas neprinuti!!! moj mail rlarus@centrum.sk

snilek33

Ahoj, aj ja rovnaky problem, tiež sa režem do krvy už 14 rokov, a neviem sa stoho dostať. Ale stale som nenašla odvahu vyhladať odbornu pomoc. je to moja forma ukludnenia sa a neviem s tym prestať. ked sa niekto už s toho dostal uvitam pomoc od každeho. Dakujem. :-)

mici

ak ste z Bratislavy, navstivte dobru psychologicku, alebo psychiatričku. Dr. Pokorna a Dr. Knollmayerova je dobra, obe su v Poliklinike pre dorast, Vajnorska ul.. Predpisat sa da homeopaticke antidepresiva, zaberaju a daju sa dlhodobo brat. A hlavne vyrozpravat sa z toho, Preco to robis, co ta trapi,...Neodporucam ist do nemocnice, akurat iba jedna je dobra. Psychiatricke oddelenie v Ruzinove je dobre. V Pezinku moc nepomozu, nie je tam dost a kvalitnych lekarov.A predavaju dobru knizku Ako sa nezabit- v Tescu. Mam ju doma, je plna rad, ktore sa zidu... Treba vydrzat krizu, a s niekym si pohovorit...Drzim palce

sedmikraska

ludia dajte vediet ci uz je vam lepsie. Skuste si sami predstavit, ze tymto problemom trpi niekto koho mate radi a povedzte si co by ste mu poradili a to vyskusajte aj na sebe. Neublizujte si, vase jazvy vam navzdy budu pripominat len zle zazitky, myslite na buducnost!!!!

vykrikdotmy

prave som sa rozrevala...ked som precitala vsetky prispevky na tejto stranke.
som rovnaka a predsa ina.
rezem sa do ruk lebo chcem zomriet,lebo uz nevladzem zit,lebo, lebo, lebo...
pred styrmi mesiacmi sa skoncil vztah, ktory bol pre mna jedinym dovodom dychat a zit. znie to pateticky ked to takto pisem, ale kto nikdy nebol uplne sam to aj tak nepochopi. nemam rodinu, nemam priatelov, ostala som uplne sama. bohuzial moje city po nasom rozchode nezmizli a su tu este stale. odkedy nie sme spolu, uz nezijem, uz len prezivam. vsetko je tmave, vsetko je temne. moze ma zachranit len jeden clovek, ale ten to nechce.
teda chce, chce mi pomoct, robi pre mna vsetko, dokonca mi zachranil zivot, ale to jedine co mi moze pomoct-jeho laska, to mi nechce dat. citim sa ako najhorsi clovek na svete, ktory je uplne nepotrebny, uplne sam, nezasluzim si lasku, lebo som uz o nu prisla a uz ho nikdy nebudem mat spat vedla seba, uz ma nikdy nepohladi, neobjime, nepozrie do oci a nepovie lubim ta...
naco mam zit, ked je moj zivot bez neho prazdny? naco mam zit, ked nemam dovod? naco mam zit, ked nechcem??? naco mam zit,ked som vlastne uz aj tak mrtva???

jejke

To je choré, nie?
nestačilo by obhrýť si nechty alebo zjesť celú čokoládu?

vraví sa že zlozvyku sa zbavíš ak si vypestuješ ďalší, tak ĺudia skúste niečo neškodné, alebo menej bolestivé,
držím Vám všetkým prsty

siska016

Aj ja to robim....celu lavu ruku mam posiatu jazvami....niektore sa mi uz hoja asi pol roka....a este stale su ruzove..prava ruka je celkom v pohode zopar skrabancekov....robim...to ked..mam depku...a ked si myslim...ze za vsetko zle co sa stalo ci uz medzi mnou a partiou alebo mnou a frajerom....ked ma depka prejde....troska aj lutujem co som urobila...lebo to nevyzera najkrajsie a prave v tychto horucich dnoch.....to skryvat....ale aj nepriekk tomu ze si myslim ze to je zle robim to nadalej....vzdy ked mam pocit ze som urobila nieco zle....tak sa musim za to potrestat...frajerovy to vadi....ale ked ja nemozem prestat....

renatka66

strasne som sa bala a hlavne hanbila sem napisat no kamarat mi presvedcil...mam tiez taky problem rezem sa ale neviem s tym prestat ale chcem!:(bojim sa ze to nedokazem!...ale nerezem sa s vlastnej vôle je to asi navyk lebo jeden chlapec mi ublizoval a ma nutil rezat sa.....a neviem s tym prestat!potrebujem pomoc!sama to asi nedokazem.....lebo viem ze prejde tyzden a uz musim.....neprekonam sa.......pls pomozte poradte ......budem vlemi vdacna

mariana

Ahojte vsetci. Volam sa Mariana a som jedna z tych, co sa rezu. Zacala som priblizne pred rokom a odvtedy to robim stale, niekedy s mensimi prestavkami, ale pocas tych prestavok som neustale myslela na to, kedy sa konecne zase budem moct rezat a tesila som sa na to. Viem, vyzera to mozno cudne, ale pre tych, ktori to tiez robia, je to asi pochopitelne. Tesila som sa na vlastnu krv. Na ten pocit bolesti, co ma vykupi z bolesti psychickej. Zacala som to uz davno, v jednu noc, ked mi matka velmi vynadala. Zavrela som sa do izby, chytila som noz do ruky a islo to uz aj samo od seba. Chcela som to spravit uz davno, ale predtym som mala strach. ale v tu noc sa vsetko v mojom zivote zmenilo. Dnes uz viem, ze sa z toho nedokazem vyliecit sama. Stala som sa otrokom niecoho, co ma nuti to robit dalej a neviem prestat. Neboli ma to, ale uvolnuje. Bojim sa, pretoze viem, ze uz nemam strach ani z bolesti, ani zo smrti. Dokazem si pocas noci dorezat uplne celu nohu alebo zapastie bez toho, aby som co i len zaplakala alebo aby ma to mrzelo a aj napriek tomu chcem stale viac. Viac ran, viac bolesi. Viem, ze potrebujem pomoc, ale neviem, kde ju hladat a ani ako ju hladat. Bojim sa reakcie rodicov. Vedia o tom, ale asi nevedia, ako daleko som uz zasla. Minuly tyzden som mala strasnu chut si dorezat tvar. Tak, ako vtedy, som se este v zivote nekrotila. Vedela som, ze to nesmiem spravit a som rada, ze som sa dokazala skludnit a rezala som sa hocikde, len nie tam, ale aj tak to bolo priserne tazke. Potrebujem pomoc.