Dobry den, mam 16 rokov a moj problem znie rezanie do krvi... Trva to uz takmer rok. Viem, ze to nesmiem robit, ze je to zle, ale mne to velmi pomaha. Robim to, ked sa citim zle, ked ma nieco trapi, boli, ked mam nejake problemy... atd. Prosim poradte mi co mam robit, ako s tym prestat... Vyzera to hrozne po rukach mam hlboke a velke jazvy. Pokusala som sa s tym uz prestat, ale naozaj to nejde, potrebujem to. Velmi pekne prosim o radu. Vopred dakujem.
Rezanie do krvi - neviem prestat
Toto je otazka dlhodobeho liecenia a psychickej podpory. Clovek s takymto problemom je neurotik, je si vedomy toho, ze problem naozaj ma, ale zaroven aj toho, ze s tym nedokaze nic robit. Odborna pomoc by pomohla asi najviac, len treba najst naozaj dobreho psychiatra, alebo psychologa, lebo su aj taki primitivi, ktori vas nadopuju praskami a kaslu na vas. Pi dalsej navsteve sa opytaju- ako sa mate? vy na to ani nestihnete odpovedat a uz vam strkaju do ruky predpis na dalsie balenie piluliek.... Verim, ze kazdy kto preziva to, co anonym 1756, zvitazi sam nad sebou a vsetko bude dobre. Clovek je silny tvor, je tu preto aby svoj zivot riadil tak, ako to sam chce.
sebaublizovanie je potlaceny hnev na niekoho.Znamena to, ze co robis sebe, tak to iste by si spravila tomu/tym, na koho mas ten hnev
ale keď to je také ťažké s tým prestať.. ja sa teraz fakt snažím, už som to dosť dlho neurobila, ale čo mám z toho keď po tom túžim každú minútu.. aj keď to nerobím, stále na to musím myslieť, nemôžem si pomôcť, stále mám chuť to urobiť, neviem ako sa mám zbaviť tej chuti na to? ja už s tým naozaj chcem navždy prestať.
moje milucke....ale to moc nepomoze take postupne odvykavanie..treba s tym prestat a hotovo. inak to nikdy neskonci.... :( strasne vam drzim palceky!!!!
ahoj abecedka. mne sa teraz celkom darí, povedala som si, že ja proste musím s tým skončiť. inak si zničím celý život a potom už bude neskoro.. musím prestať teraz kým je ešte čas a ja si verím že to dokážem, už pár dní sa mi to darí, a chcem aby ten čas bol stále dlhší, každý sa z toho môže dostať, aj keď je to veľmi, fakt veľmi ťažké, ale ak človek naozaj chce tak to dokáže.. a ja naozaj chcem. držím palce aj tebe, budem na teba myslieť aby sa aj tebe podarilo s tým prestať.
kocky vsetkym vam drzim palce a urcite to zvladnete s tym skoncovat. ja s tym osobnu skusenost nemam ale viem vas pochopit.velmi sa v takychto veciach nevyznam ale nebolo by lepsie zajst k lekarovi, myslim za psychologom a urcite by vam s tym pomohol.dnes je vela ludi ktory trpia sebaposkodzovanim.a dostali sa z toho, bohuzial niektori nie lebo boli na to sami a nezvladli to-nevyhladali pomoc. tak este raz vela stastia a napiste ako sa vam dari
ja tiež nemám nikoho kto by ma pochopil.. vedia to o mne síce 2 kamošky ale nezdá sa mi že by to nejak chápali. ale aspoň ma neodsudzujú a nepozerajú sa na mňa ako na blázna.
viem je to veľmi ťažké, ja to poznám, veď to stále robím. ale snažím sa s tým prestať, musím to dokázať, snažím sa to robiť čoraz menej, menšie rezy, menej často, postupne si odvyknúť. neviem či sa mi to podarí ale nechcem to vopred vzdať, najprv sa o to musím pokúsiť.
a odkiaľ si? keby si bývala niekde blízko to by bolo super.. lebo ja som vždy chcela nájsť niekoho kto by ma pochopil, kto by vedel aké to je. ja som z košíc.
tak ti držím palce, pokús sa s tým skoncovať, ja sa tiež pokúsim..
mirka 283,je to neuveritelne tazke.to vie kazdy kto tym presiel.minule som to vobec nezvladla.prestala som sa jednoducho ovladat a dopadlo to tak, ako som nechcela.na tento blog chodim preto,lebo uz nemam nikoho komu by som mohla doverovat.kazdeho som stratila.som jednoducho sama.tu su aspon ludia ktorym sa mozem zdoverit a nebudu sa mi vyhybat alebo ukazovat na mna prstom.ano myslim si ze to casom zvladneme.ale mne by sa ovela lahsie odvykalo keby som mala pri sebe cloveka ktory ma vie pochopit.ale najtazsie bolo pre mna ked odisla moja najlepsia kamaratka,jediny clovek ktoremu som sa mohla vyrozpravat.zial 8 rokov kamaratstva mi zmarila praha pretoze sa tam musela odstahovat,a vsetci ostatni kamarati sa na mna vykaslali.tak cmuk a ja ti este raz drzim palce aby si mala pri sebe cloveka ktoremu mozes doverovat,aby ti pomohol,a aby sa nam podarilo skoncovat s tym.vela stastia a pokus sa usmiat na tento svet aj ked je to tazke
abecedka držím ti palce! aj ja stále myslím len na žiletky.. ale tiež sa pokúšam s tým prestať. ono sa to musí predsa dať, aj keď to bude veľmi ťažké. verím že to obe zvládneme :)