Ak mate podozrenie, ze Vase dieta trpi poruchou prijimania stravy /PPP/, nestracajte hlavu. Prave teraz Vas bude Vase najdrahsie stvorenie velmi potrebovat.
Zakladne zasady:
1. Zachovajte pokoj a pripravte sa na narocny boj hlavne psychicky. PPP je choroba ako kazda ina a treba ju liecit. Liecba je dlhodoba ale uspesna
2. Kupte si knihu, kde budu vysvetlene priciny spustania PPP, co s tym, hladajte odborne informacie, prip. Vy sami navstivte psychologa
3. Kedze spustacom tejto diagnozy v pubertalnom obdobi su najcastejsie pomery v rodine, prehodnotte vztahy v rodine a pracujte na ich pozitivnej zmene. Treba si uvedomit, ze nedostatok lasky a pozornosti rovnako ako nadbytok "opicej" lasky spusta problem
4. Prehodnotte doma stravovacie navyky. Naplnte kuchynu rozumnym mnozstvom cerstvej zeleniny, ovocia. Pri bulimii majte v chladnicke len mnozstvo stravy urcene na jeden den, takmer ziadne sladosti
5. Dajte dietatu pokojne, bez navalov zurivosti na javo, ze o jeho probleme viete. A tiez, ze vyzdravenie je vylucne v jeho rukach, pricom s Vasou maximalnou pomocou moze pocitat.
6. PPP nesmie byt jedinou temou rozhovorov v rodine
Verim, ze aj vo Vasej rodine tuto chorobu zvladnete.
Rodičia a anorexia, bulimia
Eli, normálne sa tu usmievam:-)) ten boxovací mech napadol aj mňa:-) No, ja som to riešila tak, že som chodila hrať tenis, tam som to "vybúchala":-) Domov som prišla "iná". Lenže teraz už ani nešportujem, nemám na to akosi silu...Vieš, moja mamka nie je ani ochotná si o tom niečo prečítať, a nutiť ju nechcem. Ale to nevadí...Ja tiež jedávam iné veci, než ktoré navarí mamka, ale teplý obed nejedávam...stále mám z neho strach. Mamka vždy hodí poznámku:" Zasa vymýšlaš?", a to je všetko. Vyriešené...A takto to ide dlhóóóó...
Mishi, chapem,ako to myslis,lebo som presvedcena o tom, ze presne takto isto to prezivala moja dcera,pokial mi o tom nepovedala.A som si takmer ista, ze bez odbornych znalosti by som pristupovala k tejto diagnoze rovnaka,ako tv.mamina.Osobne som nesmierne vdacna alternative za tuto sekciu,bez nej by som bola tiez niekde inde.Takze sa na maminu nehnevaj,zrejme vobec netusi,co PPP obnasa.Mne je to uz teraz jasne,ze to nie je len o vracani.Vsetko sa odohrava v hlavinke.A tak,ako pred casom plakavala dcera sama zavreta v izbe,ako sa zozierala vycitkami a nenavistou k sebe samej a pod.,tak teraz,ked ma krizu,som pri nej,drzim ju za ruku, rozpravam sa s nou,vyzdvihujem jej vynimocnost,ktora sa netyka kg,ale jej osobnost,inteligencie,sikovnosti..,som pri nej ked place,ubezpecujem ju,ze sa nemusi hanbit vyplavit potoky slz-vsetko to,co ju dusi dat von...Osobne som presvedcena,ze keby tvoji/vasi/rodicia prenikli (ci uz prostrednictvom fora,alebo vas) do tajov PPP,liecenie by bolo ovela jednoduchsie,Mozes sa kedykolvek opriet o niekoho,kto ta podrzi...A o to ide.
Co sa tyka jedalnicka mojej dcery-spolocne sme sa zhodli na tom,ze bude papat castejsie a mensie porcie.Snazim sa varit lahsie jedla pre nu /ale pridala som sa k nej aj ja/.Zaklad tvoria:ovocie,zelenina,mliecne vyrobky,cestoviny,tortily,celozrnne pecivo.Je pravda,ze mam doma aj dvoch chlapov,ktorym takato strava nic nehovori,takze varim dvojmo, ale zvladame to v pohode.Dnes varila dcera obed-kuracie masko v kukuricnej tortile,k tomu trochu syra a zelenina.Na ranajky mala jogurt, desiata ovocie,olovrant kolacik a na veceru si dala mensiu porciu z obeda a melon.Vies Mishi,ked je ona v pohode, tak jedlo vobec neriesi,ale ked je "rozhadzana",je to - niekedy horsie, niekedy dost zle.Ale vie, ze sme pri nej a ze ju podrzime i v takychto chvilach.Dnes napr.prisla s napadom,ze si kupi boxovaci mech a ked bude mat zlu naladu,pojde si ju "vytrieskat" do mechu...Ocko sa smial,ale uz jej nasiel miesto,kde jej ho zavesi...))
Ajoj Eli. Nie, úplne úprimne som sa s mamkou o tom nikdy nerozprávala, strašne sa pred ňou hanbím. Nedokážem JEJ povedať, čo prežívam po každom jedle, tie výčitky, plač, chuť vytiahnuť to nejako zo žalúdka atď. S ňou sa o tom ani normálne porozprávať nedá, lebo to stále berie na lahkú váhu, neviem, ako Ti to vysvetliť. Myslí, že to nič nie je, a keď budem chcieť, tak s tým jednoducho prestanem, prestanem sa zo dňa na deň zaoberať postavou atď. A možno to berie aj preto na lahkú váhu, lebo ma vidí normálne jesť, nevidí žiadny plač..ale!: já jedlo schovávam, ak je možnosť, vrátim jedlo späť do hrnca, plakať ma nevidí, lebo ja plačem vždy vo svojej izbe, pri sprchovaní, alebo pri prechádzke...
Eli, ako papá teraz Tvoja dcérka? Papá všetko, alebo má len nejaké vybrané potraviny?
Eli, na toto ti odpíšem zajtra, dobre? Už účinkuje tabletka,nič nevidím.
Dobrú nocku.
mishi a pokusila si sa s maminou - ale ozaj uprimne a pravdivo - porozpravat o svojich problemoch? O tom, ako to cele na teba vplyva , ako to prezivas, co citis...a tak...ved vies.
Eli, tiež by som chcela takúto pomoc doma. Musí to byť stršne moc povzbudzujúce!
ahojte.Dnes bol u nas celkom fain den.Nic nenaznacovalo,ze v nasej rodine je pliaga menom PPP.U dcerky dnes vitazilo jej dobre JA - vtedy byva pohoda..Vcera bola s priatelmi na diskoteke a ako ona povedala,poriadne zo seba vytancovala vsetku negativnu energiu.Juuuj,keby sa dalo chodit na diskoteky kazdy den-haha.Ale verim,ze endorfiny z nej nevyprchaju prilis rychlo...pekny vecer vsetkym
nie,ja nie som silna.Ale otvorila si mi oci,chcem aby sa na mna zhora usmievala a nie plakala.A chcela by som byt lepsia k svojim blyzkym ,sestre a otcovi,nechcem aby sa kvoli mne trapili.Ok ja koncim,lebo..pa a dobru noc prajem:-)
avinka,ajja ti velmi drzim palceky.Urcite sa uzdravis,musis tomu verit.A vies co? Hambit sa dokazu len silni ludia.A ty si silna.Dokazes to,kvoli sebe, mamine.....))
misha..a dovolis mamine,aby ti pomohla? Davas jej k tomu priestor?Nepostavila si medzi sebou,PPP a maminou hrubu stenu? Ale asi nie,bo podla toho,ako pises,mas k mamine kladny vztah.Tak sa skus s nou o tom TY porozpravat, TY bud ta iniciativna.Rozumies mi? Skratka poziadaj ju,aby to zdielala s tebou....
