Ak mate podozrenie, ze Vase dieta trpi poruchou prijimania stravy /PPP/, nestracajte hlavu. Prave teraz Vas bude Vase najdrahsie stvorenie velmi potrebovat.
Zakladne zasady:
1. Zachovajte pokoj a pripravte sa na narocny boj hlavne psychicky. PPP je choroba ako kazda ina a treba ju liecit. Liecba je dlhodoba ale uspesna
2. Kupte si knihu, kde budu vysvetlene priciny spustania PPP, co s tym, hladajte odborne informacie, prip. Vy sami navstivte psychologa
3. Kedze spustacom tejto diagnozy v pubertalnom obdobi su najcastejsie pomery v rodine, prehodnotte vztahy v rodine a pracujte na ich pozitivnej zmene. Treba si uvedomit, ze nedostatok lasky a pozornosti rovnako ako nadbytok "opicej" lasky spusta problem
4. Prehodnotte doma stravovacie navyky. Naplnte kuchynu rozumnym mnozstvom cerstvej zeleniny, ovocia. Pri bulimii majte v chladnicke len mnozstvo stravy urcene na jeden den, takmer ziadne sladosti
5. Dajte dietatu pokojne, bez navalov zurivosti na javo, ze o jeho probleme viete. A tiez, ze vyzdravenie je vylucne v jeho rukach, pricom s Vasou maximalnou pomocou moze pocitat.
6. PPP nesmie byt jedinou temou rozhovorov v rodine
Verim, ze aj vo Vasej rodine tuto chorobu zvladnete.
Rodičia a anorexia, bulimia
ela: máš môj obdiv..naozaj..držím ti palčeky vidím že ste sa vydali správnou cestou ktorá už onedlho ukáže zázraky..
Kiež by to aj moji rodičia brali ako ty..oni sa snažia..len sami majú toľko povinností že vlastne okrem môjho vykrmovania nerobia nič..máme doma už dve knihy o ppp ale zapadajú prachom lebo rodičia buď sú v práci alebo si potrebujú oddýchnuť..neviem čo s tym..vlastne bojujem len ja a psychologička
Je uzasne opat vidiet svoje dieta usmiate, tak naozaj usmiate, vsak Ela? Vies, niekedy si dievcata s PPP myslia, ze im mama nechce pomoct. A co ak to ta matka jednoducho nevie, ze ako, co ak ma strach, obrovsky strach, ved ide o zivot jej dietata...
dakujem gabina....
urcite si to vobec neuvedomujes,ale k tomu,ako pristupujem k dcere vdacim aj tebe.Citam tvoje blogy, prispevky..a moc z nich cerpam.Pomahaju sa mi orientovat v tazkych situaciach.A neda mi nespomenut alternativu,ktorej vdacim ozaj za vela.A vlastne vsetkym dievcatam...
Keby sa len dalo dosiahnut to, aby si rodicia chorych deti citalo toto forum.Urcite by bol boj dievcat s touto chorobou pre nich omnoho lahsi.Neviem,myslim si to.Co poviete dievcata, neda sa to doma nejako nenapadne "naraficit"?..
Andrej-rada sa zapojim,urcite sa skontaktujem-bud cez alternativu,alebo cez www.stranku.
P.S. dnes sme mali pokojny dnik.Dcera chodila usmiata,poupratovala si, pomohla mi v kuchyni,rozdavala pusinky,zasrandovala si s tatinom a braskom..skratka pohoda.Teraz je vonku s priatelmi a ja verim,ze jej takato naladicka vydrzi co najlhsie...
Zdravim vsetkych bojovnikov. :)
Viem, ze uz velmi dlho slubujeme vznik specialnej sekcii o PPP. Dufam, ze sa vsak uz ozaj blizi den, ked uzrie svetlo sveta. :)
Preto Vas prosim este o strpenie a potom o pomoc... kazda ruka bude dobra.
ela - budem rad, ked sa k nam pridas. Kontaktuj sa prosim cez Alternativu, Gabinu alebo priamo na nas cez www.zdravie.sk
Cast pre rodicov urcite chceme mat tiez.
Drzim palce.
ela...
ide Ti to skvele, len tak dalej...neupozornovat, nekricat, nehadat sa...kiez by som to ja mala vtedy takto zariadene:))) Drzim palce!
...dnes sme prekonali jednu z kriz, ktora sprevadza ppp. Myslim si, ze mame pred sebou najtazsie obdobie a to je prijatie samu seba s par kg navyse.Ako som uz spominala, 3 mes.bojujeme proti tejto pliage.Pokojne dni sa prelinaju so zlymi,ale to je asi normalne.Po 3 mes.dcera pribrala asi 3 kg, co je skvele,nakolko vyzera uz - povedzme zdravsie...Ked je v pohode,tak je to OK.Ale ked sa jej nieco nevydari,nieco sa pokazi,nieco nevyjde-boze uchovaj.Vsetku zlobu sustreduje na svoje telo-nenavistou,negativizmom,stratou viery v seba samu..Tak to bolo aj dnes..Jedna zrusena akcia - a hromy blesky.V takychto chvilach sa s nou v pokoji rozpravam.Nekricim,nevyvadzam,len sa ju snazim usmernit,upokojit,ukazat ine moznosti,atd.Dnes bola dost rozhadzana.Po dlhsom spolocnom rozhovore,ked sa trochu upokojila,som jej povedala,nech sa oblecie a ide so mnou.V aute som jej povedala,ze ju pozyvam do kina a zamierili sme si to rovno do Polusu.Kupili sme cd jej olubenej spevacky,isli sme si pozriet film "auta", kupili si k tomu kyblik pukancov,dietnu kolu a uzasne sme sa nabili endorfinmi.Cestou spat sa ma opytala,preco to vlastne robim,ked je taka odporna?Odpovedala som jej len tolko."Robim veci, v ktore verim.A verim v to, ze zle dni vystriedaju dobre,..a ze to vsetko ma svoj vyznam.Verim v uspesny koniec a verim, ze aj ked sto krat spadne, postavi sa a pride do ciela.Ta cesta je este daleka,ale verime,ze to dokazeme.......-))
...Rada by som aj ja prispela do tejto, inak veeelmi prospesnej sekcie. Nie to len o tom, ze dievca chce vyzerat dokonale apreto chudne, korene to moze met aj v niecom inom, V mojom pripade to bola snaha upozornit na seba. Rodicia sa domnievali, ze ked uz mam 18, tak som dokonale samostatna a uz nepotrebujem tolko pozornosti a starostlivosti a trosku takeho nevinneho rozmaznavania;) ale omyl, cely zivot som bola viac menej rozmaznavana a zrazu akoby zatalo a ja som si tu pozornost nejako chcela "vynutit" a ked som nepapala a bola som z toho mimo, tak zrazu som bola c.1, hmmm...ale za aku cenu. Bol to omyl a ja som sa poucila, ublizila som rodicom, kamaratom a hlavne sebe...ach jaj, baby neblaznite!
inak ja som pisala aj do tej sekcie anorexia a bulimia a misha dik ze si odpisala.si mila
som mamina 18-r.dcéry,ktorá trpi PPP.Je bulimička.Hned,ako som začala mať väčšie podozrenie,že sa s ňou niečo deje, zisťovala a zháňala som všetky možné a dostupné informácie o tejto diagnóze.Až som natrafila na fórum:Anorexia,bulímia-boj vyhrás.Prečítala som snád všetky stranky, bombardovala dievčatá otázkami,na ktoré mi vzdy ochotne odpovedali,hltala a analyzovala som kazdu novu info.Skratka potrebovala som sa dosťať do tajov PPP,aby som bola pripravena dcere pomoct,aby som chapala jej myslenie a spravanie.Ono si laik povie-"no boze, a co!!Jednoducho nebudes vracat a hotovo!"Vo svojej naivnej predstave som si aj ja zo zaciatku myslela,ze je to take jednoduche. Ale omyl!! Len vdaka Vám, dievčatá a tebe alternativa som pochopila, co so sebou prináša proces liečby a uzdravovania. Uz tri mesiace spoločne s dcerou bojujeme proti tomuto silnemu superovi, nasli sme odbornikov,ktori jej pomahaju.Dnes mozem povedať, že sme snad vykročili do boja "spravnou nohou".
Je skvelé, že vzniklo aj toto forum.Bolo by vyborné, keby sme mohli takto komunikovať aj my, rodicia deti,ktore trpia PPP, spoločne si vymienať nazory,pomahat si,podporovat a usmernovat sa....-)) Pekny den vsetkym
