Ak mate podozrenie, ze Vase dieta trpi poruchou prijimania stravy /PPP/, nestracajte hlavu. Prave teraz Vas bude Vase najdrahsie stvorenie velmi potrebovat.
Zakladne zasady:
1. Zachovajte pokoj a pripravte sa na narocny boj hlavne psychicky. PPP je choroba ako kazda ina a treba ju liecit. Liecba je dlhodoba ale uspesna
2. Kupte si knihu, kde budu vysvetlene priciny spustania PPP, co s tym, hladajte odborne informacie, prip. Vy sami navstivte psychologa
3. Kedze spustacom tejto diagnozy v pubertalnom obdobi su najcastejsie pomery v rodine, prehodnotte vztahy v rodine a pracujte na ich pozitivnej zmene. Treba si uvedomit, ze nedostatok lasky a pozornosti rovnako ako nadbytok "opicej" lasky spusta problem
4. Prehodnotte doma stravovacie navyky. Naplnte kuchynu rozumnym mnozstvom cerstvej zeleniny, ovocia. Pri bulimii majte v chladnicke len mnozstvo stravy urcene na jeden den, takmer ziadne sladosti
5. Dajte dietatu pokojne, bez navalov zurivosti na javo, ze o jeho probleme viete. A tiez, ze vyzdravenie je vylucne v jeho rukach, pricom s Vasou maximalnou pomocou moze pocitat.
6. PPP nesmie byt jedinou temou rozhovorov v rodine
Verim, ze aj vo Vasej rodine tuto chorobu zvladnete.
Rodičia a anorexia, bulimia
eli,tak teraz si ma skoro rozplakala..
xyba mi a hambim sa za seba,ak vidi,co robim.. dakujem ti,a drzim ti palce,nech sa s dcerkou uzdravite:)
avinka,ale tvoja maminka predsa zije v tvojom srdiecku a diva sa na teba z nebicka..A urcite chces,aby bola stastna a z toho nebicka sa na teba usmievala.A ked budes bojovat,urcite ti bude posielat veeela pozitivnej energie
...o to je to pre tvoju maminu tazsie,nakolko nevidi priznaky tvojej choroby-nie su este viditelne.Ale ked uz budu, budes uz mozno na uplnom dne.Vies,ono sa lahko na dno pada,ale velmi tazko sa plava hore.Nedovol si padnut tak hlboko.A este jedna otazka.Ako mozes vediet,ze to nedokazes?Skusila si to uz? Toto robi aj moja dcera.A presne toto ja neberiem.Nehovor,ze nieco nedokazes,pokial to neskusis...Clovek dokaze vsetko,aj hory prenasat.Len to musi chciet.V tom je vas problem.Nedokazem to, neviem to, nezvladnem to.Najskor to skus a potom hodnot.OK? Lebo toto je len alibizmus.Je pre vas jednoduchsie povedat nedokazem, ako sa vrhnut do boja..Je to len moj nazor.Ty zhodnot,ci s nim suhlasis,alebo nie.
167/48
keby moja mama zila,neviem ci by bola zo mna stastna:/
Ahoj Eli. Musíš býť výborná maminka. Tá moja je fajn, ale v chorobe mi nepomáha, hoci o nej vie, kašle na to. Boli sme spolu aj u psychologičky, ale k ničomu to nebolo. Nasľubovala tam hory doly, a nič z toho, nezáujem. Ale aj tak ju mám rada...a aj tak je to len mne.
ela, ja jej to nedokazem povedat. Kolko meria a kolko vazi tvoja dcera? Problem je ze mi tu chorobu mama neuveri lebo nie som chuda a nechudnem ani zvracanim.
sklamanie zo seba samej nie je bohvieaky povzdbudzujuci pocit.To ta predsa nemoze uspokojovat.Povedz si:chcem citit radost,chcem sa smiat,chcem byt stastna.chcem,aby ma okolie vnimalo ako zdravo sebavedomu babenku,plnu zivota.Ze ako na to? Zacni malickostami.Rano sa zobudis,prides za rodicmi a povies im.Dobre ranko, uvarim vam kavicku? Co si dame na ranajky?...Urcite im to spravi radost a tebe tiez....
A...ako to povedat doma? Skus to tak, ako moja dcera.Sadni si k mamine a povedz jej:Mami,mam problem.Velky problem.Chcem s tym nieco robit,chcem sa dat do poriadku,ale bez teba to nedokazem.Potrebujem tvoju pomoc...Neverim tomu,ze taketo slova nechaju tvoju maminu chladnu.
Ako to mám povedat doma?:-(
vies Eli, ja potrebujem nieco citit,aspon sklamanie so seba samej,aj to je pocit,a tak som si na to celkom zvykla,clovek sa moze prisposobit vsetkemu...
