Ak mate podozrenie, ze Vase dieta trpi poruchou prijimania stravy /PPP/, nestracajte hlavu. Prave teraz Vas bude Vase najdrahsie stvorenie velmi potrebovat.
Zakladne zasady:
1. Zachovajte pokoj a pripravte sa na narocny boj hlavne psychicky. PPP je choroba ako kazda ina a treba ju liecit. Liecba je dlhodoba ale uspesna
2. Kupte si knihu, kde budu vysvetlene priciny spustania PPP, co s tym, hladajte odborne informacie, prip. Vy sami navstivte psychologa
3. Kedze spustacom tejto diagnozy v pubertalnom obdobi su najcastejsie pomery v rodine, prehodnotte vztahy v rodine a pracujte na ich pozitivnej zmene. Treba si uvedomit, ze nedostatok lasky a pozornosti rovnako ako nadbytok "opicej" lasky spusta problem
4. Prehodnotte doma stravovacie navyky. Naplnte kuchynu rozumnym mnozstvom cerstvej zeleniny, ovocia. Pri bulimii majte v chladnicke len mnozstvo stravy urcene na jeden den, takmer ziadne sladosti
5. Dajte dietatu pokojne, bez navalov zurivosti na javo, ze o jeho probleme viete. A tiez, ze vyzdravenie je vylucne v jeho rukach, pricom s Vasou maximalnou pomocou moze pocitat.
6. PPP nesmie byt jedinou temou rozhovorov v rodine
Verim, ze aj vo Vasej rodine tuto chorobu zvladnete.
Rodičia a anorexia, bulimia
Janka,
si vyborna mama. Vies, tie choroby si nase deti nevyberaju, tie su a treba proti nim zabojovat. Nad PPP sa da zvitazit. Tvoja Miska teraz potrebuje hlavne Tvoju aktivnu pomoc a Tvoju lasku. Lasku taku zdravu, ktora jej pomoze vyzdraviet. Velmi Vam obom drzim palce. Bude to narocne, ale SPOLU to URCITE zdolate.
I moja dcerka Miska je anorekticka.....hoci si myslí,že ja si tieto clanky o anorexii necitam velmi sa myli......precitala som si uz vela clankov o anorexii a zaujimam sa o to stale....velmi sa trapim touto jej chorobou..len ja viem kolko noci som nespala a rozmyslala nad tym ako by som jej mohla pomoct....navstivila som uz vela lekarov a rozoberala som to s nimi stranku po stranke....Ako velmi rada by som bola,keby moja Miska jedla tak ako by mala.Nikdy ju neopustim a vzdy budem stat pri nej....A este nieco by som jej chcela povedat-VELMI TA LUBIM...Tvoja mamicka
lena22, ja nie...A prečo? Lebo keď o tom matke poviem, ona si to nepríde aj tak ani prečítať..A ak áno...aj tak to len prehltne a nič z toho...Viem, že si vravíte, že jej možno len nedávam možnosť, ale naozaj to u nás doma tak je..
Ten článok je úžasný, veľmi veľa hovorí o tej hroznej diagnóze. Zaujímalo by ma, koľko dievčat s touto chorobou dalo svojim rodičom do pozornosti túto spoveď? Napíšete niektorá?
gabina a "mamina"-moc,moc dobry clanok.Kiez by si to precitali vsetky maminy,ale i rovnako "postihnute" dcery.Krasny, i ked kruty zivotny pribeh o tom, vyhra nad PPP nie je utopia - hlavne v pripade, ked pri vas stoji milovany clovek ochotny kedykolvek a s cimkolvek pomoct.Vdaka Vam obom, dievcata.Mnohe z clanku ma az bytostne oslovilo,v mnohom som sa nasla, ale najvacsie pozitivum pre nas vsetky maminy a dcery je-ZE SA TO DA. I ked to boli, velmi boli, ale dolezite je to, ze bolest raz pominie a nam doma zostane usmev na tvari, radost v ociach a .....................Dakujem za nadej /aj ked som presvedcena,ze nas boj bude vitazny/
myslim si , ze ten clanok nie je len o maminach deti , ktore trpia ppp ale vela napovie vsetkym rodicom , je super :)))
ahoj, vsetci rodicia, ak Vas zaujima prezivanie, postoje a to, ako sa s PPP u svojej dcery vyrovnavala matka, podobna Vam, tu je rozhovor...
Dakujem tymto prave mamicke, ktora bola ochotna sa o tom so mnou porozpravat a ktora (rovnako ako ja) dufa, ze to mozno pomoze aj niekomu inemu...
Tu je link:
gabina
Ahoj Ela,
si uzasna a myslim, ze vsetci, co si tu citame, mame z Vas doma obrovsku radost. Jasne, ze to vydrzi, ved kazdym dnom ma dcerka zdravie blizsie. Aj ja som iste obdobie chodila na aerobik do fitka s mojimi dcerami. Bolo to uzasne, aj mile ze matka zarovno s dcerami - az do momentu, ked mi rupli pri mne nevhodnom aerobiku platnicky. Cize nezabudni zvazit narocnost tej-ba a Tvojich moznosti hlavne co sa tyka chrbtice. Pekny vikend
ahoj damaxy...tak ako dopadol vtedy zapas?A aky sport to robite??Moja dcera chodi tancovat,ale pohrava sa s myslienkou chodit na tej-bo/nev.ako sa to pise/.Predtym,ako sa dohodla s kamoskou,nenapadko "zautocila" na mna,ze:mami, nebudes tam chodit so mnou? Jezis,predstava ja a tej-bo ma normalne rozosmiala...Ale citim,ze by som sa nakoniec aj ja rada rozhybala,tak rozmyslam,ze sa k nim pridam....
Aky vas caka vsetkych vikendik??Ma byt pekne pocasie. My dnes vyrazame mimo hranice nasho mesta,pozriet rodinku a tak..Dcerka preziva jedno z najkrajsich obdobi za posledne 3-4 mesiace a musim povedat,ze jej pohodicka sa tak strasne prenasa na celu rodinku,ze sme vsetci happy.Drzte nam, teda jej palceky, nech jej to vydrzi co najdlhsie.Ja to vidim tak, ze po dlhom hladani uz konecne nasla tu spravnu cestu a ze bude po nej kracat rovno,ze bude statocne prekracovat prekazky,ked sa potkne-zdvihne sa,oprasi kolena a pojde dalej,verim, ze ju uz nic neprinuti,aby sa otocila a vratila spat.......Ale,to by som jej uz ani ja nedovolila.Ved od coho sme tu my maminy.......
Pekny vikend vsetkym .....papa
pozdravujem eli a vela sil do boja,ja teraz chcem ist tú moju pzriet majú zapas a my dve ešte aj rovnaký sport robíme ja len kde tu,takze aj toto je nasa spoločná téma
