Ak mate podozrenie, ze Vase dieta trpi poruchou prijimania stravy /PPP/, nestracajte hlavu. Prave teraz Vas bude Vase najdrahsie stvorenie velmi potrebovat.
Zakladne zasady:
1. Zachovajte pokoj a pripravte sa na narocny boj hlavne psychicky. PPP je choroba ako kazda ina a treba ju liecit. Liecba je dlhodoba ale uspesna
2. Kupte si knihu, kde budu vysvetlene priciny spustania PPP, co s tym, hladajte odborne informacie, prip. Vy sami navstivte psychologa
3. Kedze spustacom tejto diagnozy v pubertalnom obdobi su najcastejsie pomery v rodine, prehodnotte vztahy v rodine a pracujte na ich pozitivnej zmene. Treba si uvedomit, ze nedostatok lasky a pozornosti rovnako ako nadbytok "opicej" lasky spusta problem
4. Prehodnotte doma stravovacie navyky. Naplnte kuchynu rozumnym mnozstvom cerstvej zeleniny, ovocia. Pri bulimii majte v chladnicke len mnozstvo stravy urcene na jeden den, takmer ziadne sladosti
5. Dajte dietatu pokojne, bez navalov zurivosti na javo, ze o jeho probleme viete. A tiez, ze vyzdravenie je vylucne v jeho rukach, pricom s Vasou maximalnou pomocou moze pocitat.
6. PPP nesmie byt jedinou temou rozhovorov v rodine
Verim, ze aj vo Vasej rodine tuto chorobu zvladnete.
Rodičia a anorexia, bulimia
A ja Eli, k Tvojim pravdivym slovam pridam cosi tvrdo pragmaticke na prvy krok: 1. zabezpecit choremu PRAVIDELNY prisun zdravej vyzivy - ovocie /nemal by doma chybat aspon 1 ks banan/den, pomaha stabilizovat psychiku/, zelenina, biele masko. Ziadne velke mnozstva keksikov, sladkosti nebudu pomocou.
2.LASKAVE SLOVO, POHLADKANIE by malo dieta citit v svojej blizkosti.
3. Kvalitnu odbornu pomoc - psycholog, psychiater.
Pekny den
Ahoj Jani, som absolutne stotožená s tým,co si napísala...Hovoríš, že sa ti občas zdá, že nenávidíš túto chorobu.Jani,mne sa to nezdá.Ja ju z celej duše neznášam...Je to pliaga 21.storočia,ktorej dávajú zelenú všetky bulvárne časopisy, modne impéria a Hollywodske "idoly". A naše dievčata,za cenu-co najviac sa priblížiť k svojmu idolu si túto pliagu osvojili,ako najjednoduchší sposob docieliť vytuženú "krasnu,kostnatu" postavicku a mylne sa domnievaju, ake su dokonale.Skoda,ze neskoro pochopili, ze zasli v tuzbe po dokonalosti prilis daleko a ze ich PPP uplne ovladla,ze sa im to vymklo z ruk.Moja dcerka teraz hovori, ze preklina den,kedy sa prvykrat zohla nad WC misu.Keby vtedy vedela,co dnes.....))
Jani, ale my to nevzdame,ze? Pomozeme im bojovat proti tejto svinuche.Ved sme nad nou v prevahe, tak bol by v tom cert,aby sme nevyhrali. Ja som o tom presvedcena.Viem, ze vsetko je na nasich dievcatach,ale pomozeme im. Moja dcerka ma obdobia,kedy je 100% presvedcena o svojom uspechu-vtedy je stastna,vesela-skratka-zije. A ma obdobia, kedy ju optimizmus opusti,je plna strachu a obav,ze to nezvladne.Dovolim si tvrdit, ze prave toto su chvile,kedy musime stat pevne oboma nohami pri nich, dodat im silu,nadej,presvedcenie a odvahu.))
Verim Jani,ze to zvladneme a pride den,kedy sa budeme tesit z nasich krasnych dievcatiek...))Drzim palecky.
Milá Eli,veľmi Ti ďakujem za povzbudívé slová.Moje prvé i posledné myšlienky patria Miške.Niekedy sa prichytím pri tom,že sa mi zdá,že nenávidím túto chorobu,ktorou Miška trpí a desiatky možno i stovky dievčat s ňou.Tak by som bola šťastná,keby som zasa videla úsmev na tvári svojej dcérky a keby bola taká šťastná a bezstarostná ako bola predtým.Nevzdávam to a stále budem s ňou bojovať proti tejto chorobe.Raz určite VYHRÁME!Prajem tebe i Tvojej dcérke veľa a veľa úspechov.
V jednom su vsetci rodicia rovnaki - miluju svoje deti. Niektori mozno len nevedia, ako pri PPP reagovat. A mnohym chyba ta empatia, cit pre pochopenie vlastneho dietata. Ale laska tam urcite je.
ahojte vsetci...velmi dlho som tu nebola-problemy s netom,vela prace a tak...Ale mala som co citat.:))
Janka-mamina Misky, straaasne vam drzim palce.My maminy sme uz take, ze vzdy budeme stat pri nasich detoch, do posledneho dychu,do absolutneho vycerpania.Aj ked si oni niekedy myslia opak.Moja dcerka tiez bojuje s touto pliagou.Ma obrovsku chut a presvedcenie. Mo prisli aj pady a boliestky.Ale riadne odrete kolena sa ofukali a ide sa dalej. Nesmieme sa klamat,ze PPP sa da porazit za mesiac.Je to dlhodoby proces a pravdepodobne vyzaduje velku davku trpezlivosti,oddanosti,pochopenia,nehy a lasky.Pady nasich dievcatiek bolia nas maminy mozno viac,ako ich.Ale dolezite je nevzdavat sa a dodat im silu a presvedcenie, ze aj ten najbolestivejsi pad je vlastne cestou vpred a ze vzdy budeme pri nich, budeme ich oporou, barlickou o ktoru sa mozu kedykolvek opret.Pretoze ich velmi lubime,pretoze mooc tuzime opat vidiet iskricky v ich ockach,bezstarostny smiech a hlavne z nich vyzarujuce stastie...
uuuf :(. Niekedy je tazke byt dietatom, ktore ma viac rozumu ako rodicia, mozno prave ze povzniest sa nad tym= dospiert ? /mna moja mamina vytaca pravidelne :) a niekedy to neni vobec vtipne/
ahoj zuju :), vidim tam jednu pozitivnu vec, rodicia veria ze si vyliecena. Nedalo by sa ich OBOCH zobrat na niake sedenie , alebo zabezpecit im pokec, aby tomu aj oni viac rozumeli a respektovali ta ?. Mozno by to pomohlo keby to poculi s inych ust, ust odbornika. Prajem ti prijemny aj ked "splustovy" dnik.
ahojte len tolko, moji rodicia vedia ze mam problem s jedlom, prezili so mnou aj minulorocny Pezinok. Lenze myslie si ze ked chodim k terapeutovi, ked som bolauz na lieceni, som vyliecena. Darmo im dohovaram, nerob predomnou toto a toto, robia to. Dnes rano som este bola v polospanku, ked otec vstupil do mojej izby s tanierom jedla. Zapol si pocitac ze on si potrebuje tipovat a bude pritom jest lebo nestiha. Pritom vie ze ako bulimicke mi to vadi, a este som ani oci neotvorila a uz vidim jedlo a pocujem krajanie!!! Vobec neberie ohlad na druhych. Vstala som a sla spat do inej postele, lebo som to nemohla zniest.
