Rodičia a anorexia, bulimia

Jani, som presvedcena o tom, ze Miska uz vie,akeho vzacneho cloveka ma pri sebe.))
Urcite si ani neuvedomujes,kolkym dievcatam si teraz otvorila oci,i ked, samozrejme, to nebol ucel tvojej spovede..))Mas moj obdiv a velku uctu.
Prajem ti pokojnu noc a zajtra napis,ako sa Miske dari.Pa

janka471: si úžasná..

Všetkým Vám veľmi pekne ďakujem,že na Mišku myslíte a držíte jej palce-bude to veľmi potrebovať.

Všetkým Vám dievčatám.Keď som dnes prišla z nemocnice od Mišky domov..bolo mi všelijak...Sadla som si v jej detskej izbe a len tak som sedela a nemohla som nič robiť...nakoniec som sa postupne dotýkala všetkých predmetov,ktoré tu má vo svojej izbe a strašne som si priala aby sme tu boli teraz spolu..keď som ju dnes ráno videla v bolestiach ako sa tu zvíja a prosí aby ju nič nebolelo....cítila som sa strašne,že ja mamička jej nemôžem momentálne nijak pomôcť.Ako veľmi rada by som tú jej anorexiu vzala na svoje bedrá a trpela radšej ja-veď ona neni taká silná..nenávidím túto chorobu,veď z našich krásnych dievčatiek robí niečo čo ani nemôžem a nechcem pomenovať.Som vždy šťastná z každého jedla,ktoré Miška zjedla,alebo sa aspoň snažila zjest.Spomínam na to ako som chodievala tajne za ňou,keď išla vracať na WC a potom som potajomky plakala a ona i tak vedela,že tam stojím a i vtedy som bola s ňou.Ako strašne na mňa zapôsobilo,keď som našla schovanú prázdnu škatulku Fenolaxu a nie jednu..Snažila som sa jej vysvetliť čo to je a čo to ešte urobí s jej organizmom,ale nechcela ma počúvať..I teraz si myslím,že na vine je jej ANOREXIA..Plačem a tak by som jej toho chcela toľko povedať..nedokážem skryť slzy ani,keď idem za ňou do nemocnice..Dievčatá,nemyslite si,že vaším rodičom to je jedno..to neni pravda!každému rodičovi záleží na jeho dietati.Nenechajte túto chorobu nad Vami vyhrať-rodičia Vám vždy pomôžu.Všetkým Vám držím palce..Miškina mamička

janka , pozdravujem misku a drzim je palce aby sa z toho dostala :), ale vraj vsetko zle je na nieco dobre a snad sa jej bude lahsie presviedcat samu seba, ze tekutiny su dolezite

ahoj xenia,vitam ta medzi nami - maminami.Precitala som si tvoj prispevok a suhlasim s Kiky.Pomoc psychiatra a psychologa je skutocne nevyhnutny.Pre nase dcery je prvorade urobit si poriadok v hlavicke, bo vsetko sa odohrava tam.Musia si uvedomit svoju vynimocnost, prehodnotit rebricek hodnot,urcit si priority, zmenit zivotny styl.A toto je praca pre odbornikov.Ale my dokazeme tiez pomoct-svojou blizkostou, empatiou, laskou a dodavanim pocitu istoty, ze sme pri nich.Peknym a laskavym slovom, ziadnymi prikazmi a zakazmi-tym docielime pravy opak,lebo teenageri su uz raz taki...))
Pytala si sa, kedy si tvoja dcera pripusti,ze je chora.Snad az vtedy, ked padne na dno, ked bude mat pocit,ze uz dalej nevladze, i ked to zial, byva casto dost neskoro.Pretoze nikto nevie,kde je vlastne to jeho dno.Bolo by fain, keby tvoja dcerka pristupila na spolupracu psychiater-psycholog.Nenutene jej porozpravaj o tom, co si si tu precitala, naznac jej, ze na zaklade tychto informacii sa domnievas,ze ma velky problem,ktory jej moze sposobit vazne zdravotne problemy a skuste sa dohodnut na navsteve dr.
Drzim vam obom palce a hlavne:vela sil a tebe velku davku trpezlivosti.))
pa

Jani, precitala som si, co ti napisala Kiky- aky mala pocit z Miskinych prispevkov:ze sa o nu moc nezaujimas...))Ty si krasny priklad pre vsetky dievcata, ktore si myslia,ze rodicom na nich vobec nezalezi.Ooo, aky to omyl.Keby vsetky dievcata co i len trosicku tusili,aky mame obrovsky strach a obavy o ich zivot...keby vedeli,kolko slz po nociach vyplaceme, kolko vrasok a sedivych vlasov nam pribudlo..keby toto vedeli...
Janulka,velmi na vas myslim,Miske drzim palce a hlavne tebe prajem v tychto dnoch vela,vela sil.
PS Neboj, vsetko dobre dopadne

Milá Kiky....to čo ja prežívam pri tejto jej chorobe sa nedá ani opísať..I keď sa ona o PPP nechce so mnou rozprávať-ja som vždy a vždy aj budem pri nej.je to také moje krásne slniečko,ktoré keď nemám pri sebe-mi veľmi chýba a je mi smutno.Všetko jej odkážem,neboj sa a ďakujem,že na ňu myslíš.Prajem Ti veľa úspechov...

Ahoj Zuju...Miška má pri sebe mobil,ale ak môžeš tak jej zavolaj až zajtra-má vraj stále bolesti...

janka471:prosím pozdrav Mišku aj odo mňa a odkáž že ja tú jamu sama nezvládnem že budem potrebovať jej pomoc tak nech sa rýchlo uzdraví..ona už bude vedieť o čom:)
A inak vieš čo nechápem?Že ona písala že sa o ňu nezaujímaš vôbec..a pritom ja nemám ten pocit