Rodičia a anorexia, bulimia

Eli, to je nádhera čítať, aký máte pekný vzťah. Opatrujte sa, obidve! A ďakujem.

ahoj Misulka, ako sa mas? Dakujem aj tebe za prispevok.A som rada, ze som ta citala.Nemyslim si, ze cvici "len pre radost" i ked urcite % tej radosti tam je.Ale zdielam tvoj nazor na vec a za tym cvicenim vidim z vacsej strany PPP. Neboj,aj ked ju uz nevediem za rucicku, podvedome som stale v pohotovosti a nasa komunikacia je na dennom poriadku.Vlastne teraz je to tak, ze ona sama vyhladava chvilky,ked sa mozeme niekde v byte "zasit" a kecame a kecame.Rozoberame takmer vsetko, co sa rozobrat da a co ma potrebu rozobrat.A nemyslim tym len PPP.Bavili sme sa aj o tom nestastnom cviceni, ale mam pocit, ze je teraz vo faze, kedy aj samu seba klame, ze to robi pre radost, podvedome tomu veri a to je ten krok spät.
Misinka,myslim casto na teba. drz sa a dakujem.Pomohla si mi.paa

Ela,
zase Ti napisem len moj laicky nazor: denne cvicenie a pravidelne, zdrave jedenie je urcite lepsie, ako nejedenie, hoci aj bez cvicenia. Vies, je to tvrde, ale je to o zivote. Drzim palce, ahoj

ahoj Alti, ved prave.Tiez si myslim, ze kazdodenne cvicenie nie je OK. V ziadnom pripade nechcem nic zakazovat, prikazovat,saliet, kricat.To sa u nas nepraktizuje.Kazducky pokrok a uspech je vysledkom jej prace a nasej podpory.Po precitani tychto prispevkov som sa ale utvrdila, ze moje podozrenie je s najvacsou pravdepodobnostou opodstatnene .Dnes cvicit nebola a na zajtra uz mame plany na nedelne popoludnie.Spolocna navsteva fitka to ale rozhodne nie je.Dobru noc Alti a diky.

timka, tvoj prispevok mi postavil vsetky chlpy na tele.Ale v kazdom pripade ti dakujem. Vobec som netusila, ze to moze prist az takto daleko.Bozinko, kam az siahaju hranice PPP?
Drz sa timka.Ako si na tom teraz? Zelam ti vela zdravia a radosti zo zivota.

ela. :dovoľ mi pripsieť mojim názorom...veľa ľudí cvičí každý deň naozaj veľa..robia to pre dobrý pocit,pre postavu proste je to ich záľuba tak ako niekto hrá na gitare celý deň tak niekto cvičí..ale keďže tvoja dcera mala a asi ešte ma ppp treba aj trošku kontroli...nemyslim to tak že budeš pozorovať všetko čo robi ale všmini si či poriadne papa,či nezanedbava kamaratov na ukor cvičenia,kedy cviči,ako dlho či napadne nechudne...ja neviem ja som tiež cvičievala každý deň a ver mi nebolo to pre radosť..bolo to trápenie..ale teraz keĎ to nerobim každý deň mám pohyb radšej
nebola to rada nad zlato len moj názor a prosím nič jej nezakazuj bolo by to horšie,skús sa s dcérou porozprávať či znova chce byť v pekle akom bola..proste všetko s láskou aj keď je to ťažké

Alti, a súhlasím s Tebou, že pohyb je dôležitý, ale každý deň makať v posilovni- to nie je "normálne":-(
Elinka,
ty si myslíš, že ona má chuť cvičiť každý deň, makať? Naozaj si to myslíš? Toto jej never:-( Veď aj bežní ľudia majú niekedy "svoje" dni a vtedy odpočívajú, lebo sa im proste nechce nič robiť atď...A Tvoja dcérka ma tieto dni tiež, lenže PPP ju stále núti, aj cez mrtvoly ísť na to cvičenie! Podľa mňa by si to mala prekonzultovať ešte raz s odborníčkou...Držkaj sa a zvýš teraz viac pozornosť- ako tomu boli predtým, aby si zistili dôvod toho cvičenia.

Ajoj, Elinka. Viem, že Ti nemôžem radiť, keďže som stále chorá, ale chcem Ti len povedať, že na 100% necvičí pre radosť, ale kvôli PPP, kvôli žiadnemu nepribratiu, možno má chuť znova chudnúť, ale "zdravou" cestou:-( Ja osobne to tak cítim. Poznáš nejakého človeka, ktorý by cvičil každý deň vo fitku? (teraz nemyslím vrcholových športovcov)..Cvičenie jej dáva dobrú náladu, ALE! Vlastná skúsenosť- tú dobrú náladu mám vtedy, lebo viem, že som pre seba niečo urobila, že "teraz" z dnešného jedla nepriberiem, neviem, či ma chápeš. Boli obdobia, keď som tiež cvičila každý deň- niekoľkokrát za deň. A snáď raz za týždeň som to robila s radosťou, vždy to bolo z donutenia zo strany PPP...Eli, nechcem Ťa vôbec strašiť, ale mám pocit, že sa začína niečo zlé diať. Možno je to takto len u mňa- bodaj by to bola pravda:-(

teraz som si spomenule, že keď som mala 29 kg a bola som v nemocnici na zakladných vyšetreniach pred nastupom na psychiatriu, bola som v noci na WC. Keďže som nemala uz silu v nohách, nevlada som sa postaviť z hajzla, sila nebola ani v rukách (však ani pohar vody som neudržala) a kričať som nevladala, (veď aj pri rozpravani som sa zadýchala od námahy). Tak som ti tam v decembri sedela celú noc na hajzli a mrzla, až kým po mne ráno o 6 sestričky nevyhlasili patranie.

Ahoj Ela,
viem, ze odbornici radia az celkom zlikvidovat cvicenie. No, ale predsa pohyb je jednou z podmienok nasho zdravia. kazdy den sa aj mne zda privela. neviem, ako dcere odporucit 3x tyzdenne tu telocvicnu. To podla mna je OK. lebo rychle pribratie sice potrebuje telo, ale hlavka neprijme, aspon v zaciatku liecby nie. Ja by som asi na to nepotrebne kazdodenne cvicenie upozornila, ale prilis netlacila. Ved to si urobila aj Ty. Spolupraca s odbornikmi je dolezita, oni dcere budu urcite nevhodnost denneho cvicenia v jej pripade vysvetlovat. Aspon vikendy nech je doma, chodte sa radsej spolu prejst, ved teraz je rychla chodza velmi propagovana. Drz sa, ahoj