Strava, Anorexia, Bulímia-boj vyhráš II

avinka, je to všetko veľmi nadlho...Vieš, je rozdiel, keď má niekto PPP rok, dva, a je rozdiel, keď má PPP 9r.

avinka, idem sa osprchovať a ešte pozrieť telku...Tak nech sa Ti pekne potom spinká. A zajtra žiadne hladovanie! Pá..

myslienky na smrt,preco kvoli jedlu,vtedy si "chudla " ci nejedla a nebola si so sebou spokojna?preto myslienky na smrt?aj ja mam niekedy take myslienky..ze som tu naozaj zbytocna,ale nikdy by som to nedokazala..

avinka, to je pravda...musíš byť presvedčená, že to CHCEŠ...Ja som to asi ucítila vtedy, keď som si uvedomila, že som naozaj kvôli jedlu všetko stratila...

miska,mne chyba odhodlanie.. ale skusim si pisat na papier co kedy zjest a naucit sa pravidelnosti.
ja nie som odhodlana 100 percentne,neviem ci som ta spravna osoba vies,nechcem ta potiahnut spat vies.

avinka, v januri 2006 som pojedla 30tbl. antidepresív, nič sa mi nestalo, ráno som sa normálne zobudila...A myšlienky na smrť začali od prváku na strednej. Podrezať si kvôli jedlu žily, užiť lieky atď..A áno, berie to na lahkú váhu, ale nevadí..Nechcem ju zaťažovať..

ake myslienky na smrt? preco?
a teraz si vies predstavit ako som vyzerala vtedy a ako asi teraz..ze je to velky rozdiel:/ ano mali by sme byt uz zdrave..dostala si rozum. a tvoja mama to akoze berie na lahku vahu?:/

Veď si veľmi štíhla, kašli na to chudnutie! Nechceš ísť so mnou do boja?

neviem co je zyprex.. ale aj ja tak nejak,ja som jedla asi tak ze raz za 3 dni jogurt abo tak.ale davala som si sumivy multivitamin,alebo mlieko,dzusy..potom neskor
a vies si predstavit ze ja pri svojej vyske 177 som mala 47? a nebola som v nemocnici,zacala som nejako jest,a dako som to nabrala a vidis mam 57..:/ ale bolo to hrozne ,nevladala som uz ani chodit,podlamovali sa mi nohy.. az tak daleko som zajst nemala,bola som kostra a citila som sa fyzicky velmi zle
aj ja som sa "izolovala" tiez som radsej doma..

avinka, išla som tam dobrovoľne. V 4roč. to začal byť extrém, myšlienky na smrť každý deň, "chcela" som sa z toho dostať..Hovorím "chcela"- ale nič som pre to v nemocnici nerobila, stále som chcela chudnúť. A ostatní? Tiež som to tajila až do 18tich. Nikto o tom nevedel! Rozhodla som sa teda ísť ku psychologičke. Mala som mesiac pred 18 timi narodeninami atď..psychologička to povedala našim, a to mi sľúbila, že to nepovie. Doma si z toho nič nerobila, a ani nerobia! Teraz, na začiatku leta som bola opäť na liečení, zasa som sa "chcela" vyliečiť, ale vydržala som tam týždeň, a potom som podpísala reverz- bola som tam jediná s anorexiou, ostatné bulímia, nechcela som pribrať, stále som chcela chudnúť..tak som odišla domov...Ale teraz sa CHCEM už vyliečiť skutočne!!!! Celé roky som si to nahovárala, ale teraz to cítim!!!