som v piatom mesiaci tehotenstva a rodicia o tom nevedia...

Príspevok v téme: som v piatom mesiaci tehotenstva a rodicia o tom nevedia...
katastrofa

ahojte mam vazny problem,som v piatom mesiaci tehotenstva a neviem co dalej...ono je to na dlhe rozpravanie ale v skratke priatel ma nechal ked sa dozvedel ze som tehotna a teraz som uz v piatom mesiaci, nezvladam to..rodicia o tom nevedia..neviem co dalej..musim im to povedat lebo uz to zacina byt vidno..ale bojim sa ich reakcie, chcem to malicke ale neviem co robit...

dd

Ahoj katastrofa!takze zacnem :)..tehotenstvo..hmm..ked sme zistili, ze cakame babko, boli to zmiesane pocity, od stastia, cez strach az po paniku, ale casom sa to spravilo, prve mesiace, kym sa to doma akosi neurovnalo, boli dost napate, ako som uz pisala..mamina mi to stale vycitala..potom od 4.mes. som mala zasa v skole skusky a to tiez boli trocha nervy, vtedy este skoro nik nevedel, ze som tehotna. na letny semester som si vybavila individualne studium, ale do skoly som chodila normalne, mala som to v podstate ako relax, aj zdravotne prechadzky, do skoly z privatu som mala pol hodku.a bola som s kamoskami, co mi teho dost ulahcovalo, aj preto, ze v 7.mes. som sa vydavala a okolo svadby bolo tiez vselico(nejdem pisat, to by bolo na roman..), boli moje "spovednicky".no a potom som zas mala skusky letneho semestra..to uz som bola v 8.mes. a takmer vsetci skusajuci boli ku mne omnoho ohladuplnejsi ako k ostatnym.potom uz bol viac-menej klud.skoro po mesiaci po dokonceni skusok sa narodila mala(dakujem za gratulaciu:) ), porodu som sa strasne bala, preto sme si s manzelom povedali, ze pojde k porodu, aj on tam chcel velmi ist.lenze po ceste za mnou do porodnice mal nehodu, prisiel par min.po porode a ja som to vsetko musela zvladnut sama, este aj bez epiduralky..ale dalo sa, nemam nejake strasne spomienky na porod.no a prve tyzdne s babkom boli tiez zaujimave..ja som bola v sestonedeli, plna hormonov, dieta si zvykalo na svet, niekedy v noci bola aj kazdu pol hodku hore na kojenie, uz som mala velakrat nervy..ale vzdy ked som ju videla, ako sladucko spinka, aka je nadherna, dobrucka, zlatucka..proste kladne emocie a city vzdy pretlacili vsetok hnev aj nervy.je to naozaj nadherne, byt mamickou, aj teraz, velakrat, ked sa dcerka nieco nove nauci, uplne som z toho taka stastna, neviem ci sa tomu pocitu nieco vyrovna(mozno len to, ked mi manzel dal najavo, ze si vybral prave mna, vtedy som bola tiez nesmierne stastna!).ale nemozem opomenut ani rodicov, hlavne maminu, velmi mi pomaha, aj teraz, ked som sa ucila, pisala diplomovku, ked potrebujem, vzdy mi malu zoberie, postrazi, postara sa o nu.drzim velmi palce, nech sa najde uz ta chvila, kedy to povies a verim, ze to prejde a bude dobre!ak by si sa chcela este nieco spytat, mozes napisat aj na mail: drobecmb@post.sk.zatial vela sil a nestresu!

katastrofa

cukralka..ked bude doma trosku lepsia nalada a ked sa na to budem citit, predtym som pisala, ze som sa s mamou pohadala kvoli skole..tak musim pockat pokial toto trosku prehrmi a asi potom..

katastrofa

moisha..vies mamina vela robi (aj mimo nasho mesta), niekedy sa snou ani cely tyzden nestretnem..takze sotva postrehne take veci, kedy som mala dostat menstruaciu..a otec sa do toho nestara..cize sa mi to celkom pekne darilo maskovat..doteraz to skoro ani nebolo vidiet, vies volne tricka a mikiny to istili..ale teraz uz aj cez volne tricko zacina vykukovat brusko..

moisha

Stanley1 je mi je jedno či si sa urazil, alebo nie... jednoducho každý ma svoj názor na vec... môj názor je taký aký je a nezmení sa ak sa chlapi nezačnú chovať ako ľudia. On človek nie je, keď ju opustil a hlavne ešte k tomu svoju vlastnú krv, ktorá sa ešte ani nenarodila...s jedným takýmto kktkom som kedysi chodila... ten by bol schopný ma aj donútiť ísť na potrat, kebyže sa niečo stalo, našťastie som si skoro uvedomila, že nestojí ani za môj pohľad. čo už , človek sa učí na cudzích a hlavne na svojich vlastných chybách... Ja síce svojmu terajšiemu neverím... ale to sa týka niečoho celkom iného, lebo mi stále niečo tají a na to vždy dôjdem len ja... A ináč katastrofa... je mi troška divné, že tvoja mamina si to ešte nevšimla a učiteľka hej, šak moja vie presne kedy mám dostať menštruáciu a vždy sa ma na to pýta. Ja nechápem také matky, ktorým to je úplne jedno a nevšímnu si čo sa s ich deťmi deje. Hoc je im 15, alebo 30...

micka-cicka

awoj katastrofa, myslím si, že aj ked to tak vidíš že tvoji rodičia nebudú tým nadšení tak sa mýliš, pretože nie je nič krajšie ako počat bábatko aj ked za takých okolností a že ta priatel nechal svedčí o jeho charaktere,len smelo do toho, povedz to rodičom, moja sestra ked otehotnela, najprv sme si z toho ja s nou robili žarty že je v tom ale ked sa to potvrdilo tiež sa bála ako to vezme skor ocino než mamina, ale nakoniec všetko dobre dopadlo síce sprvu ich to možno hnevalo že sa to stalo že si nedávali pozor ale potom ked jej začalo rást bruško a tá atmosféra ....povedz to čo najskor rodičom, pretože nech si vychutnávajú tu radost z babatka aj ked je ešte len vbrušku s tebou.. a ked sa narodí no nie je nič krajšie, všetci sa on budu trhat, a to keby si videla mojich rodičov, no sú doslova napichaní z toho malinkého.. mam totiž synovca a poviem ti že aj ked sa všeličo zmení podstatné je že si sa nerozhodla zobrat a že ho budeš vychovávat..on ti to neskor odplatí svojou láskou :) TAK držím palčeky a daj potom vediet ako to dopadlo :)

katastrofa

stanley..skor by si ty mohol pochopit mna, viem preco som napisala to co som napisala..a aj napriek tomu si myslim ze su vynimky, to je podla mna dost kladny nazor..a ak som ta niecim nastvala tak prepac, nemala som to v umysle

katastrofa

stanley..ale tu konkretne sa riesili postoje chlapov a nie zien, a podotklo sa, ze nie vsetci su takí..ale samozrejme ze sa to tyka aj niektorych zien