som v piatom mesiaci tehotenstva a rodicia o tom nevedia...

bobrik ma pravdu, skus starych rodicov a ostatnych pribuznych..mne velmi pomohla starka-maminina mama(inak ona aj dohovarala mamine, este ked som bola tehotna a sa na mna hnevala) a teta - maminina sestra, to boli moje oporne body, kde som sa mohla vyrozpravat..tak skus aj to, ak mas starku, pekne jej vyrozpravaj vsetko co sa Ti prihodilo, ma uz nieco za sebou, verim, ze Ta pochopi a mozno aj pomoze..v skole si z toho nic nerob, aj na mna kukali vsetci ako na zjavenie, ked som chodila po univerzite s bruskom..bude sice vacsie a vacsie, ale mas tam zazrak!mas tam dietatko, Tvoje dietatko!mas dobrych priatelov, ti Ti tiez urcite pomozu..len drz dalej a nevzdavaj sa!myslim na Teba!

Chuda, no mas to teraz tazke...Drzim ti prsteky, aby vsetko dobre dopadlo, mala som kamosku, ktora mala babo tiez v tvojom veku, v skole na nu brali celkom ohlad, my ako spoluziacky sme sa s nou tesili a podporovali ju.
A predtym si si s rodicmi rozumela dobre?Rozpravali ste sa spolu o vsetkom, ci ani nie?Ak nenajdes podporu v rodicoch,skus ju hladat u inych..krstny rodicia,stari rodicia...:D

Ahojte,ja dakujem pekne za podporu,ale rodicia zatial nic. Ziadna zmena, zacina mi ist na nervy ze so mnou vobec nekomunikuju..viem ze to je asi skoro, ale tak vobec ziadne slovo? Ani mi neodpovedia ked sa nieco opytam,uz som to aj vzdala..a este aj v skole to je hrozne..uz to vedia vsetci:(..mama zavolala triednej a povedala jej, ze som tehotna(inak to viem,tiez len od triednej)..skoro vsetci na mna cudne pozeraju,samozrejme nasli sa aj vynimky napriklad z niektorych profakov,od ktorych som to vobec necakala..tak prave tí ma podporili..ale s ostatnymi je to horsie..hanbim sa chodit do skoly s takym bruchom,vsetci na mna pozeraju,keby ma aspon rodicia podporili :(..aspon ze mam par dobrych priatelov na ktorych sa mozem spolahnut..este aj ten debil,moj expriatel,cize vlastne otec babatka ktore cakam ma dorazil,som ho vcera stretla,siel naproti mne s nejakou cajou,ani nedal najavo,ze ma pozna :(..boze ako som mohla byt taka hlupana,ze prave s nim som sa dala dokopy a verila som mu..ozaj som naivka..ach jaj,asi som sa velmi rozkecala,ale potrebovala som sa "vykecat"..

No pocuj katastrofa...urcite im to povec..nicoho sa neboj...mozno budu kricat,mozno budu sklamany,ale urcite mas natolko rozumnych rodicov ze by ti nijako fyzicky neublizili...na potrat uz nepojdes,lebo to je neskoro..a co sa tyka Tvojho priatela...je to riadny sviniar... podla mna to zvlaadnes sama...a rodicia ti v tom urcite pomozu....prjaem vela stastia

ahoj katastrofa..no, mas to veru konecne za sebou, uz som Ti to tu pisala, moj otec so mnou tiez hadam mesiac ani neprehovoril, aj ked mamina na tom bola lepsie, tiez mi to cele tehotenstvo vycitala..nechaj ich, nech sa s tym zmieria, ono to pride, ak Ta naozaj maju radi a su Tvori Rodicia s velkym R..a verim tomu, ze Ta budu aj podporovat, ako to uz mnohi pisali, aj ja som to uz spominala, otec aj napriek tomu, ze sa tak velmi hneval na mna, ked uvidel malu, plakal!malicke babatko zmeni kazdeho, toho, kto ma srdce na pravom mieste urcite nenecha chladnym a potom ho budu zboznovat..moji rodicia tiez malu maju velmi radi, uplne vidim ako ocinovi ziaria oci, ked sa s nou hra..a mamina?ta je na nu taka pysna, ze az..len vravim, nestresuj sa, snaz sa na to mysliet a trapit sa tym co najmenej, aby si malicke tym nezatazovala, prip. sa s nim vela vela rozpravaj a vrav mu, ze to nie je jeho vina, ze sa nan tesis a lubis ho, ja som to dcerke vzdy v krizovych situaciach hovorila a aj napriek prezitemu stresu je dobra..hlavne nechaj tych rodicov, nech si to zrovnaju sami v sebe..mozno na to este neboli pripraveni..mat vnuca..vysvetluj len ked sa budu pytat..drzim palce a neboj, zvladnes to, ved pre babatko sa to oplati, veru nie je nic krajsie, ako ked sa Tvoje dieta na Teba usmeje, objime Ta, prituli sa k Tebe!vela zdravicka!

katastrofa/ babätko je ten najvacsi dar v zivote lebo nie je nič krajsie ako ked sa na teba tvoje dieťa usmeje obijme a každy kto babatko mal to velmi dobre vie, rodičia sa dlho hnevať nebudu a aj keby sa s tym nezmierili hned určite im bude stačiť jeden jediny pohlad... nabuduce jak pojdes na ultrazvuk vezmi so sebou maminu... drž sa

katastrofa, rodicou urcite hneva viacej to, ze si im taku dlhu dobu klamala a prides im zato mozno aj nezodpovedna, ale take veci doma rychlo prehrmia a budu ta podporovat v tehotenstve a miminko len usmevy vycari :)

ahoj katastrofa, no, mas to za sebou, aj ked to bolo dost emotivne, ale myslim, ze sa to dalo cakat, vzhladom na tvoje pokrocilejsie tehotenstvo. Neboj sa, oni sa s tym o par dni zmieria a ked este zvladnes usmesne zmaturovat, tak budu na teba urcite hrdi. Musis mat velmi vela sil, aby si to zvladla, ale neboj sa, podari sa to. Cakas ich vnucika, nie si uz dieta, hoci nie si financne zabezpecena,ale neverim, ze ti nepomozu. Uvidis, prehrmi to a casom budete vsetci stastni, hlavne ked sa malicke narodi, uvidis, to ich otoci o 180 stupnov:-)

ja som tiez slobodnou matkou atak ti z vlastnej skusenosti vravim ze to bude o.k. vsetko sa spravi ja mam dost prisneho otca tak to trvalo dlhsie ale urovna sa to teda dlhsie mu trvalo kym sa zmieril s myslienkou ze s ana mna nemoze hnevat cely zivot a to som nasim ublizila teda poriadne ale co sa maleho tyka no maleho ma 7tak ho zboznoval od prvaho dna tomu ver netlac na nich mamu to prejde skor teda myslim ze velmi rychlo bude to akoby jej dieta teda ak je aspon trochu podobna mojej ak ti mozem poradit nechaj ich vychladnut a uz ich viac nicim nedrazdi daj vediet ako sa to vyvija

katastrofa
Neboj rodicia sa pomaly zacnu s tym zmierovat ,daj im cas, zacnu si uvedomovat svoje chyby, ze sa ti mozno malo venovali, rozpravali sa s tebou a tak..ved je to pravda, pri dnesnych moznostiach.kazda matka ak si vsimne ze dcera asi spava s chlapcom, alebo ak ma matka s dcerou pekny vztach mozno jej to aj povie, navstivi lekara, da antikonc., alebo ju aspon nejak vystriha, co sa moze stat...vies ja nemam rada rodicou, ktori su rodicmi az ked sa nieco stane, kde boli pred tym? Aj ja som matka, mam dvoch pubertakov, nie je to lahke..ale viem o tom ci s niekym chodia, alebo spia....viem ze je to hnusne, ale ak mi to nepovedia decka raz za cas sa im tajne dostanem do telef,alebo otvorim nejaku tu postu, mail, a viem ako ziju...ked sa rodic zaujima, su sposoby, ako sa dozvediet, a to sa dennodenne s detmi bavim, otravujem ich co nove?, az su z toho nervozni, ale ked sa neopytam sami mi povedia.....tymto ti len chcem povedat ze nie si na vine len ty, a preto tvoji rodicia by nemali zvalovat vsetko na teba...uz je len na nich ako im to potrva ako sa s tym zmieria, ukaze sa ich rodicovska sila a velkost.....ty sa nestrachuj, vsettko prejde, a raz budes stastna ze mas dietatko, ktore ti dalo takuto silu, a zvladas toto vsetko....a este nieco, ja som urobila to iste mala som sice 18 ked som otehotnela, bola som po skole, ale tie soky doma...zvladla som to ,dnes mam 17 rocneho syna, ja mam 36, a ked ideme spolu niekam, pytaju sa ho kamosi, ci som mama, a zavidia mu taku mladu mamu, ktora ho chape lepsie ako nejaka 45 rocna..prajem ti to aby si to zazila, vtedy si povies stalo to za to..drz sa, myslim na teba