Ahojte, zdoverte sa, alebo sa len tak vyzalujte

ja pracujem u môjho ocina, vlastní spolu s jeho bratom mlyn, a ja robím v kancelárii, ale nie účtovníctvo, aj keď som skončila obchodnú, ja som jeho pravá ruka :D robím čo si zmyslí, ale väčšinou sa to reklamy týka, ako vyrábam a tlačím visačky na múky, vizitky, rôzne letáky a brožúrky o našich výrobkoch, intern.stránku, vybavujem aj objednávky cez internet, toho je strašne veľa, toto je hlavná náplň :D ale ak je treba spravím mu aj kávu, alebo aj idem vážiť, pokiaľ je zamestnankyňa chorá :D som dievča pre všetko :D
a k tým Mišom, je to sranda, manžel Miško, priateľ za ktorého sa trápim Miško, ten vyfasoval synčeka Miška a ďalší kamoš, super kamoš, tiež Miško :D u nás v dedine ich je hojne, ja som z Prašíc, okres Topoľčany :D a manžel teraz pracuje v Lamači, sa mi zdá :D a mám sestru Zuzku, má manžela Martina z Bratislavy z Devínskej, bývajú u nás, je o rok mladšia a brata Palka, má 17 rokov, je to výrastok a má priateľku Lenku :D

o tebe viem, že pracuješ, ale čo také robíš?

jancecka: som z BA, z Petržalky. mám priateľa rok a pol a má veľmi pekné meno, Miško. sranda, čo? obidve máme Miškov. Ty budeš zrejme Janka, ja som Barbara, ale sestru, aj maminku mám Janku. s priateľom nebývame zatiaľ spolu, ale za to sme každý deň spolu. on ešte študuje ( chodí na jednu z najťažších VŠ), no a ja som už skončila VŠ, takže pracujem, no veľmi ťažko sa mi na to zvyká, mala som úplne iný život ( myslím ten študentský).

tak ona sa nemohla vycikať, nehovorila že ju niečo bolí a do správy jej bez akéhokoľvek vyšetrenia napísali že jej zlyhali ladviny, bez liekov sa ich činnosť napravila, ale nič ju nebolelo,len jej nožičky napúchali.
Môj manžel (miško) chodí pracovať kde sa naskytne, má živnosť, v partii sú štyria a robia sadrokartón, tak tak :D
a o tebe? si zadaná? bývaš s priateľom? odkadiaľ si?

a s tým bábätkom veľmi ti držím palčeky nech vám to víde. aj ja by som raz chcela, ale ešte sa na to necítim. ja mám strašne rada detičky. a tvoj manžel chodí pracovať do BA? alebo to je len na služobke? a neviem, čo by si o mne chcela vedieť také.

jancecka: no však to. tiež neviem, či by som sa dokázala postarať o také dieťa, ale do ústavu by som ho nedala.no o týchto daonoch som počula, že dokážu ti lepšie prejaviť lásku, ako normálni ľudia. u nás v BA máme jednu kaviareň, kde obsluhujú downi a je to inak celkom milé. sú strašne zlatí. ja som skôr myslela, že či sa netrápi, keď má problémy s ladvinami a tak, nemyslela som to, že má downa ( s tým trápením sa).

áno, býva s nami, mama sa o ňu stará a aj ja keby som mala mať choré dieťa, venujem mu celý svoj život a nedala by som ho do ústavu, ale veľa záleží aj od stavu dieťaťa, niekedy je domáca opatera nedostačujúca

nemyslím si že sa trápi, veď keď ťa bolí hlava tak sa trápiš a treba zomrieť? vie sa tešiť zo života, vždy je ešte pomoc, ona prejde aj na vecko, aj sa ľúbi napapať, má rada hudbu, celý deň počúva magič :D má svoju obľúbenú, pred nedávnom to bol kazík teraz ju už dlho neopúšťajú koledy :D má rada návštevy, teší sa každému malému darčeku, a ona nechápe veľa vecí, že sa nás pýta prečo plačeme, keď jej bolo zle, ona nechápe. Sme manželia už dva roky, bývame u svokrovcov, dostali sme jednu izbičku,zatiaľ je všetko ostatné spoločné. Ale nastavujeme si podkrovie,kde budem mať aj kuchynku aj kúpelku, ako vlastný byt,len tá stavba dosť dlho trvá a veľa peniažkov zožerie. Už asi dva mesiace aj viac, sa pokúšame o bábo,no zatiaľ sa nepodarilo D: ale chceli by sme, naozaj, teraz je manžel na týždňovke v Bratislave, tak nemôžeme na bábe pracovať :D a teraz mi povedz niečo o sebe :D

jancecka: tak je to super, že sa toľko dožila. len podľa mňa ona sa už určite len trápi. alebo ty myslíš, že nie? a ona býva s vami? a inak keďže máš už manžela, prečo nemáte deti? ešte nechcete?

ty nevieš ešte :D Silvička je moja švagrina, manželova sestra, v lete bude mať 35 rokov, je ťažko zdravotne aj telesne postihnutá, má downov syndróm a pred veľkou nocou bola na tom zdravotne veľmi, veľmi zle. Už pred 5 rokmi lekári vraveli že neni nádej a poslali ju domov zomrieť. No ona sa zotavila. Tak sa to stalo aj teraz, že načo otravujeme už neni šanca, tak ako máme sa na ňu pozerať ako je jej ťažko. Ale pomaly sa zotavuje, zohnala som jej kyslíkový koncentrátor, za pomoci tohto fóra, a je jej lepšie o moc lepšie. Už je aj veselá. No občas to tak nevyzerá, bojíme sa keď povie že ju bolia ladviny, lebo práve tie jej zlýhavali, alebo že ju bolí srdiečko, lebo má vrodenú vadu a lekári vravia že nič sa s tým nedá len čakať na smrť. Keď sa narodila mala do roka zomreť. A má 35, no nie je to super?