Caute vsetci!Rozhodla som sa zalozit tuto temu pretoze ma uz dlhsi cas zoziera prave depresia..ja sa proste neviem z nicoho tesit:(mam len 16 rokov ale velmi sa trapim,hocico ma dokaze rozhodit,nikdy nie som stastna a mala som uz aj take myslienky na samovrazdu:(prosim kto ma podobne problemy nech mi napise alebo poradi co s tym mam robit,ku psychologicke som chodila ale nepomohla mi a lieky brat nchcem.
Depresia
nataly..zoznam je prazdny..a dalej?
ahojte ja som trpela depresiou v puberte .. zivot sa mi zdal bezvyznamny vsetko skarede a sede...sebanicenie stresy smutne nalady myslenie na sebevrazdu. a zvitazila som sama!!! Ako vela na mna vplivalo aj pocasie kedze milujem teplo a leto slniecko a prirodu a jesen a zima ma zabijali...ale psycholozka mi jasne ze dala len nejake prirodne tabletky ale ktovie hadam aj zaberali ale nevyliecilo ma to.. sama som si povedala sakra viem je to tazka choroba..pochybovala som ze to dokazem sama kedze vsetci povedali ze nieco chyba z mozgu.. a bez liekov to nejde.. ale asi som nebola na tom az tak vazne. Jedine z coho mam ja v mojom zivote depku je laska lebo ma ovlada bez toho aby som to chcela a to neznasam..a boli to.. a netreba pocuvat smutnu hudbu ale nepomozem si..ale socialnu fobiu mam aj ja sakra az po vasich prispevkoch viem co to je..myslim ze sme depresivny chudaci co nemali stastie a mame ztazeni zivot o jeden dalsi boj. Ale netreba to vzdavat ved na co sme tu mame svoj zivot !!! Sme tu s nejakeho dovodu! Spiste si zoznam veci ktore chcete dosiahnut po ktorych tuzite a do toho ! Zivot je moc kratky tak rychlo ! Hnusna depresia nenehajte sa nou znicit ! STE SILNEJSIIII tak vela stastia ! nataly
elessar..bojovat nebudem..som sa rozhodla..ako mam niecomu verit ked som to nezazila?? ty si si len tak povedal vo svojej depke ze a odteraz budem mysliet pozitivne? tomu ti neverim, pokial si mal naozaj depku..a aerobne veci..na to zabudni..aby som si zvysovala adrenalinom svoju zlost? preco je tak jednduche sa narodit a clovek nema na vyber, nikto sa ho nepyta ci chce alebo nechce zit. preco nam zivot je nanuteny..? neustale za mna niekto riadi moj zivot..v mladosti rodicia, teraz zivot, urady, zamestnavatel..nie je to chore tento svet. v poslednej dobre sa stavaju desne veci, ludia okolo mna zomieraju..zena ktora ma dve male deti a muza ktori sa nevie postarat o rodinu zomrela, z nicoho nic..vobec si to nezasluzila..a za takychto ludi by som rada zomrela..ostali po nej ludia ktori su bezradni..mala ostat zit..a co ja? nie som prinosom pre nikoho..a ani pre nic..ani spolocnost zo mna nic nema..nic..
s tým cvičením to je pravda... pred rokom som chodievala pravidelne 2-krát do týždňa do posilovne, a poriadne som tam cvičila 2 hodiny.. síce som sa na to netešila veľmi, nikdy sa mi nechcelo, ale povedala som si že musím a chodila som tam. A pamätám si že som vtedy nemala žiadne depresie.. boli to krásne časy, stále keď som docvičila a išla domov, s tým pocitom že som si skvele zacvičila, bol to úžasný pocit a stálo to za to.. Fakt za ten rok čo som tam chodievala som nemala žiadne depresie.. Ale potom tú posilovňu zatvorili, a ja som bola zvyknutá chodiť tam, a nikde inde, tak som úplne prestala s cvičením.. A prišli depresie.. strašné depresie ktorých sa neviem zbaviť, už s nimi bojujem od septembra, a je to čoraz horšie.. najmä preto že trpím ešte aj sebapoškodzovaním a skoro stále keď mám depresiu tak to nevydržím a porežem sa.. aj včera som to znovu urobila.. a dnes som na to mala opäť chuť.. už takto ďalej nemôžem.. to sa nedá, toto nie je život. Neviem čo sa to so mnou stalo. Viem že by som mala znovu chodiť niekde cvičiť, ale ja proste to už nedokážem, nemám chuť, nič sa mi nechce, som znechutená z celého života, už neviem čo mám robiť, som z toho zúfalá. Možno by som fakt mala pozbierať posledné sily čo mi ešte ostali a prinútiť sa niečo s tým robiť.. ale neviem či to dokážem, mňa už proste nič nebaví, neviem či by mi pomohlo keby som znova začala chodiť niekde cvičiť.. možno áno, myslím že to vyskúšam, nechcem sa ešte vzdávať, ale už som z toho fakt zúfalá, už neviem ako ďalej a neviem ako dlho to ešte vydržím..
AMELIA...ked som to dokazal ja, neverim, ze to nemozes dokazat aj ty. na lyze sa vykasli, cvicenie musi byt aerobne...musis sa prekonat a vyskusat to, prvych par razy ti to nepomoze, to je beton, ale potom to pride. + bojuj, skusaj, po com je lepsie, po com nie a hlavne VER!!! tomu, ze sa to zlepsi a ty zas budes v ppohode. rad by som ti to natlacil do hlavy, keby sa dalo, lebo takto cez pismenka asi necitis, co presne ti chcem povedat. VER!!! BOJUJ!!! ZAKAZ SI vzdavat sa a mysli pozitivnejsie. je viem, je to tazke, velmi tazke, ked mi predtym toto niekto radil, tak som ho posielal do... a hovoril, ze mysliet pozitivne, ked je clovek v depresii jednoducho nejde...ale ide to, len musis VERIT, ze sa to zmeni a ze svet bude zasa krasny...
a este..ja mam pocit ze som tu na tomto svete iba trpela, su pekne dni a okamihy ale naozaj nestoja za to aby som na ne cakala, a ako tazko a po tuzbe pridu rychlo vyprchaju, odidu a ostane este vascia jama.. smutok, a depka je to preco sa naozaj neoplati zit..
Elessar, dakujem. ale ja naozaj nemam chut a ani dovod ist dalej, uz nie..nevidim pred sebou nic..ziadnu buducnost nic..za mnou nic.. autogenny trening som skusala mam ho doma na CD ale neviem, vzdy pri tom zaspim. aj ten sport som skusala, ale nenavidim slapat na bike alebo behat alebo podobne, jedine lyze tie milujem, ale som na mizine takze lyzovacka nehrozi. tak som sa 30 min drzala na bike zisla dole a vtedy som bola zuriva ako pes..a este viac ma chytil rapel..neda sa mi samej bojovat. sorryy..
AMELIA...hlavne sa neopustaj, to nesmies nikdy dopustit, viem, ze je to tazke, bol som v rovnakej situacii, dokonca ma to aj nejak uchylne tesilo, ze sa mozem vyhovorit z prace a podobne, ale potom som zistil, ze sa len lutujem, ze to vobec nie som ja...vzdy som bojoval, nech to bolo akokolvek zle a zrazu som uplne iny...tak som sa tomu vzoprel, zacal sa viac motivovat, urobil som si vlastny autogenny trening, jednoducho som si povedal, ze budem bojovat, nech to stoji co chce...zaciatky boli tazke, stale som pocitoval uzkost a depresiu, ale casom sa to zlepsilo a dnes uzivam tie iste AD, rovnaku davku, vsetko objektivne je rovnake ako ked som bol na dne, ale moje subjektivne pocity su ako keby som bol zdravy.
Vies lekari (hlavne psychiatri) ta liekmi mozu dostat z najhorsieho, ale neda sa spoliehat iba na lieky, treba k tomu aj tvoje vlastne pricinenie a dostanes sa z toho, nech to znie akokolvek neuveritelne...este raz...ja som tym presiel
+ fyzicka aktivita, minimalne 30 minut sa riadne vypotit aspon 3 kreat denne – ucinky sa nedostavia hned, ale dostavia sa....drzim palec, ty to zvladnes.
LAYLA...plati to iste, co som napisal vyssie + premyslanie o tom, preco prave ty, to ti v nicom nepomoze, iba sa ti moze pohorsit. A na tom rotopede musis byt fakt aktivna, t.j. az ked sa zacnes potit, vtedy si odstopuj miniumalne 20 minut, ktore este vydrz, nekonci skorej. Cim viac a cim intenzivnejsie budes cvicit, tym skor sa dostavi zlepsenie. A hlavne opat...tak ako budes makat na stroji, tak „makaj“ aj psychicky...ziadna sebalutost nie je dovolena + myslienky na smrt su absolutnym tabu a su zakazane!!!...zvladnes to, vsetko bude o.k. my na svete predsa nie sme preto, aby sme trpeli, ale aby sme boli stastni...a aj ked pridu prekazky, jednoducho nase stastie nam nesmu prekazit...
Ach tak ja som normalne cvicila na rotopede,po dlheeej dobe...no viem ze to nezaucinkuje hned ale az po case,inak dnes som sa rozplakala v meste!!!!!Proste som isla so spoluziackami po meste a ony ma uplne ignorovali a uz som ani nevladala ist,pozerat na tych ludi a normalne mi zacali tiect slzy :((nejak som to zamaskovala ze mi nieco spadlo do oka ale aj tak si vsimli ze mi nieco je..a uz v skole ma tak strasne rozbolela hlava zo vsetkeho..cely den som unavena lebo do 1 v noci som plakala :((ja uz vazne neviem ako dalej..nechcem zit..vazne NECHCEM!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!je take nespravodlive ze niekto je stastny,zdravy,normalny..a na mna sa vsetko sype...a uz fakt nevladzem...asi zajtra nepojdem do skoly...nemam sil...nenavidim ludi...