Depresia a panicka porucha

no, Milos, tak ti drzim palce s tym cvicenim:) Adrinkas, bohvie, co by to spravilo s nami, ake kuluristky by sme boli?...xixi

Adrinkas, s tym cvicenim mas asi pravdu, ked som chodila do posilky a behavala a tak, proste viacej sportovala, vzdy mi bolo ovela lepsie. Asi sa nenadarmo hovori, ze v zdravom tele, zdravy duch...xixixi a Milos, pravda, aj ty mas take pekne telo?..:)

Milos, wau... aj ty uz mas take telo? :-)

Milos, stava sa, aj mne nieco podobne minuly tyzden, len tam bol alkohol... hlavne ze sa z toho poucime a ideme dalej... rita, tiez by som chcela babo, teda ja uz jedno mam, ale to som bola celkom v pohode, nebrala som ziadne lieky.. hold tiez si myslim, ze lieky a tehotenstvo nejde do kopy, i ked citala som pripady, ked v tehu sa brali AD, no neviem...ja sa inspirujem tou knihou a idem cvicit,vraj to dodava energiu a pozitivnu naladu, verim tomu, lebo ja som predtym dost sportovala, ale praca, skola a rodina nebolo casu, tak som to nechala a az potom mi zacali tieto stavy,(ale okrem ineho, nehovorim, ze len preto)

ahojte, jej, dnes je krasne, hned mam z toho dobru naladu. Tak sa tesim na jar, urcite mi potom bude lepsie. Chcem sa Vas spytat k tym liekom. Viem, ze mi doktorka povie, teda ked mi ich da, ale podla mna niet nad osobnu skusenost. Ked ste ich zacali brat, pohorsilo sa vam na zaciatku? Inac, ako idu AD a tehotenstvo dokopy? Ja by som strasne chcela babo a to vazne neviem, ci by som nemala byt radsej "cista". Ale este tehotna nie som, tak uvidime. Pisalo sa tu, ze asi tak dlho ako som mala tieto stavy, asi tak dlho by som sa mala liecit priblizne. No, keby som mala cakat na to, tak po 40-tke deti asi nebudem moct mat...;o( Ale ja pevne verim, ze ked je babo, nema clovek cas mysliet na seba. To bude urcite dobre. Som o tom skalopevne presvedcena. Gratulujem Adrinkas k peknemu vikendu a som na teba hrda za ten piatok.:)

caute moji mili "spolutrpiaci".. aj ja som rada, ze Vas mam.. ja som mala senzacny vikend, az na ten piatok... ale neskolabovala som v kostole, verte ci nie spomenula som si na teba rita a Milosa a zacala som poriadne dychat a zazrakom to preslo... vikend som prezila len s polkou Frontinu, takze dufam, ze to pojde len k lepsiemu... Milos co sa stalo cez Vianoce, mal si atak?boze a dalsia super vec je, ze konecne chudnem, po prvom stadiu brania liekov sa na mna nabalilo cez 10kg a teraz uz je 7 dole... a veru jem vela ryb, zeleniny a rozne morske pochutky.. s tymi omega 3 je to pravda...

Malka a ake lieky berieš?Chodiš aj na psychoterapiu?Rok je myslim sa malo na take lepšie zotavenie aspon v mojom pripade a to najme vtedy ked si sa dlhšie trapila bez AD.Aspon tak mi moja psychiatricka povedala že ako dlho si sa trapila predtym tak aspon tak dlho by mala trvat liečba.Ja som sa s tym trapila 4 roky a teraz bude 3 roky co beriem AD a možem povedat že je to ako tak o.k.Už by som aj chcela ich vysadit ale ako to znesiem bez nich a ako sa to všetko bude vyvijat nato radšej ani nepomyšlam ale mam z toho obavy.Ked niekto ma skusenosti s tym nech napiše.Prajem všetkym krasny tyžden bez zbytočnych nezmyselnych myšlienok.

pekny nedelny vecer vsetkym prajem:o) Milos, ta Monada vyzera dobre, neskor si toho skusim viac preluskat a musim povedat, ze aj ta Joga je vazne vyborna. Zacvicila som si a velmi dobre ma uvolnila. Mozno aj preto, ze som tomu verila. To je vsak jedno. Neviem ako vy, ale vikend bol uplne nadherny. Presla som pol Slovenska (nie sama) a dobre som sa zabavila. Asi som to potrebovala. Nemam uz taku hrozu ako v piatok, mala som blbe myslienky cez vikend, ale podarilo sa mi ich zahnat. Citala som vase nove prispevky. Prajem kazdemu z nas, nech sa toho zbavime uplne do bodky.Idem si ja este pozriet svoj oblubeny serial. Skoda, ze vonku tak hnusne fuci a cez den prsalo. Chcela som sa ist dnes korculovat. No nevadi, nabuduce...:) Uz som vam hovorila, ze ste vsetci uzasni?..:o)

Ahojte. Ja sa s panickou poruchou trápim už skoro rok. Beriem antidepresíva, tabletky na ukľudnenie, ale akosi nezaberajú. Vôbec nepociťujem účinky liekov. Bojím sa byť sama, ísť niekde sama, a preto sa takýmto situáciám vyhýbam. Neviem ako mám nájsť tú vnútornú silu proti tejto chorobe, lebo to máme len v hlave, len na to myslím a myslíme na to tak intenzívne, že je nám potom možno aj naozaj špatne. Je to hrozne zlý pocit, kto to neprežil, tak nevie, o čom tu teraz píšem. Ten pocit neistoty, slabosť, strach, úzkosť, strach, že sa niečo stane že odpadnem že zomriem a tak. Prosím, ak sa nájde niekto, kto by mi vedel poradiť ako s touto chorobou sa dá ešte bojovať, nech mi napíše na moju mailovú adresu : maya.p@post.sk. Veľmi sa budem tešiť každej odpovedi a každému odpíšem. Dúfam že si budeme vedieť navzájom pomôcť. Všetci, čo to máte, držte sa, nedajte sa, bojujte! Ahoj. Maya.

Penu nedelu vam vsetkym chcem popriat.Precitala som si vase prispevky a vzdy ked to citam tak vzdy si v duchu poviem boze to som presne prezivala a viem ake to bolo strasne obdobie nicoty a trapenia sa.V tom case som este nemala pc a vobec som netusila ze to mozu mat aj ini ludia.Ono naozaj pomaha aj to ked clovek vie, ze v tom neni sam a nepripada si ako totalny blazon.Kiez by som v tom case vas poznala urcite by mi to tak dlho netrvalo sa s tym popasovat.Len som sedela doma a plakala a lutovala sa a samozrejme moja rodina si myslela ze si to len nahovaram a dokonca krutili nado mnou hlavou.Boze ako som ich za to nenavidela.Tolko dobrych zamestnani som musela odmietnut,tolko sympatickych muzov som musela tiez odmietnut a vyhovarat sa pretoze som sa bala o tom hovorit.Bola to dlha hnusna a bolestiva pre mna cesta ale chvalabohu dnes je situacia omnoho lepsia.Viem uz co mi bolo a obcas je ,mam skveleho priatela,ktory vie co mi bolo a ked som este tieto ataky mavala ,zhanal mi psychoterapeutku,cital o pp a nikdy som si nemyslela ze mi tak pomoze.Vobec som sa nehambila a nehambim sa o tom s nim rozpravat.Je sucastou mojho zivota a ma pravo vediet o mne vsetko tak ako ja o nom.A velmi mi to pomohlo,pretoze pri nom sa citim uplne super a dostal ma z toho.Laska je mocna carodejka a plati to v mojom pripade uz 4 roky a dufam ze aj ostatne roky.Viete vsetkym co tu pisete a mate momentalne nie celkom dobre obdobie vam naozaj mozem povedat ze netreba sa vzdavat ale treba bojovat aj ked to nejaky cas bude trvat,ale cloveka to posunie niekde dopredu a treba verit ze to zle raz skonci..