Depresia a panicka porucha

Ahoj Rita, Adrinkas, dakujem. Rita musis mysliet pozitivne a nepoddat sa tomu, ked to na teba pride, dychat pravidelne a nespanikarit. Pretoze ked atak pride, spanikarime a prestavame dychat, alebo dychame velmi rychlo a stav sa zhorsuje. Ale ja viem, ze mne sa to lahko hovori. Chapem vsak co prezivas. Ja som mala strach ist do prace. Musim vsak povedat, ze som mala vynikajuce psychiatra MUDr. Velickeho s ktorym som viedla plno osobnych rozhovorov. Naucila som sa hovorit o svojich pocitoch. Teraz je mojim najlepsim priatelom a psychologom moj manzel. Akonahle zacnem mat nejaky problem, diskutujem s nim, hovorim mu ako sa citim, co mi je, co ma trapi. Najhorsie to je, ked slniecko nesvieti a je zamracene. To ma potom chyti riadna depka. Este ti dam jednu radu, ziadna kava, ziadny alkohol. V tej dobe som uplne vysadila kavu a alkohol. Posobia depresivne. Nemohla som jest ani dezert s alkoholom. Bola to velmi dobra rada od mojho lekara. Drzim ti palce. Zvladnes to, ja ti verim.

ahoj adrinkas..:) aj Liz...:) Uz som si myslela, ze ste ma vsetci opustili a uz nepanikarite. To by som vam ale vsetkym priala. Lieky sa mi podarilo zohnat az v pondelok, takze dnes som si dala druhykrat polku Parolexu. Vraj si mam dat dni polku a potom cely. Citim sa ale zle. Je to na zaciatku liecby normalne? Prehnalo ma, striedaju sa mi stavy uzkosti a pokoja, zaludok ma boli velmi a tie emocie co mi chodia a myslienky....pan doktor mi dal aj Neurol na prve dni. Este som nezhltla ani jeden, myslite si, zeby som mala? Kedy toto prejde? Adrinkas, len pekne chod s kolegynami, urcite si super oddychnes a Liz, tebe sakra zavidim. Ja som s tym bojovala bez liekov 8 rokov, ale uz proste nevladzem. Skusam to teraz s tymi farmakami, snad pomozu. Pevne sa tomu snazim verit. Bojim sa ist do prace kocky. V pondelok by som mala ist, ale neviem, ci este tyzden nepockam, nech sa mi tie lieky dako ustalia, lebo sa citim vazne dost zle. A Liz, nato ani nemysli, ze sa ti to moze vratit, ja to tanto rok porazim a hotovo. Aj adrinkas sa toho tento rok zbavi, uvidite kocky a aj Milos. Ten sa uz ma asi fajn, ked nepise...;o)

caute vsetci... vidim ze uz skoro nikto nepanikari:-) to je super.rita ako sa mas? ako zaberaju lieky, citis zlepsenie? u mna je to ako taka sinusoida, raz tak, raz tak. dnes idem na steper a v piatok ideme aj s kolegynami na spinning, dufam, ze to zvladnem.. liz gratulujem! inak aj mne magnezko pomaha, aspon na chvilu... a kde je Milos? :-)

Ahojte vsetci,u mna sa to vsetko zacalo pred 15timi rokmi, tri roky som trpela bez liekov, az kym somm si nepovedala dost a nevyhladala odbornu pomoc. Bolo to najhorsie obdobie v mojom zivote. Prvy krat sa mi to stalo v autobuse, busenie srdca, na zvracanie, pocit, ze odpadnem, tocenie hlavy, bolesti brucha, zimnica. Neviete si predstavit, ako mi bolo. Cestu spat som zvladla pomocou manzela. Potom sa to spustilo, nemohla som cestovat, nemohla som sama do obchodu, medzi ludi, nikde. Nebola som ani schopna sama existovat v byte. Uplne som zostala naviazana na manzelovi. Do prace som chodila pol hodinu peso, pretoze ked som videla autobus, uplne som sa rozklepala. Po troch rokoch nasledovala liecba magneziom, xanaxom a AD. K tomu sedenia s terapeutom kazdy tyzden jedna hodina. Trvalo to dva roky, kym som neotehotnela,musela som vysadit vsetky lieky a zacat existovat. Momentalne som bez liekov uz desat rokov, ked to na mna pride, vezmem si iba magnezium. Poriadne sa vyspim, urobim si nieco pekne pre seba, pre svoje potesenie. Mam vsak ale obavu, ze sa to vrati. Moj lekar mi to aj povedal. Moze to spat roky a potom sa zrazu vrati v plnej sile. Ale gratulujem si, pretoze som zvladla cestu lietadlom sama, s mojimi tromi detmi. Bolo to uzasne, i ked prvy pocit, ked som tam sadla a dvere lietadla sa zavreli, bol strasny. Bola som v stave vystupit a hotovo. Ale zabojovala som a zostala, predychala. Vstkym vam drzim palce na zvladnutie tych spatnych dni.

ahojte moji mili, kde ste vsetci zmizli? ako sa mate?

dakujem...:) zaujimalo by ma, co sa zacne diat, ked ich zacnem brat. Nebude mi zo zaciatku horsie? Na co sa mam pripravit? A nezbada to niekto na mne? Ale mam problemy, co? Bojim sa tych liekov ako certa, ale ked zaberu, tak budem skakat 2m do vzduchu. Neveim, ci ma zostat doma, ci ist do prace potom, vazne neviem. A ty adrinkas? Ako sa mas? Slniecko svieti, inac je mi velmi dobre tento tyzden. Ved som aj rano vstala, ze naco tam chcem ist? Ale viem, ze zasa pridu horsie dni, ale ich odozeniem. Ako sa ma steper? Dufam, ze znova nezapadne prachom...xixi

rita, som fakt stastna, ako si to zvladla,vidis hovorila som ti, ze to bude OK. v dnesnej dobe tam veru chodi velmi vela ludi.. ja som vzdy prekvapena, kolko tam byva ludi. lieky zaberu,pevne tomu verim. drz sa moja.. a jasne ze nekecal, i ked vsetko je na tebe, ale tiez si myslim, ze to more teno rok uz bude... :-)

ahoj adrinkas, prezila som to...:) Bola som velmi prekvapena, ako vela ludi tam bolo. Bola som objednana, ale pockala som si vyse hodiny. Nevadi. Isla som s mamou, lebo sak ako inac by som tam dosla, ze ano....Mama chuda nechapala rano, ked som ju poprosila aby isla so mnou. Asi ma teraz velky strach. Ale to ju prejde. Myslela som si, ze idem k doktorke a nakoniec vysvitlo, ze stvrtky tam je doktor. Taky mlady, zlaty a strasne sympaticky. A tam to na mna prislo. Plakala som ako mala. No mozem zato, ze na mna dolahla taka tazoba? Tak som sa mu vystazovala, ze nemozem ist sama ani do obchodu, ani nikde proste, a ze takto si leziem na nervy, ved nie je dovod, aby som sa takto trapila....a tak. Ved to poznas. Pytal sa ma, ze preco so neprisla skor, tak som mu hovorila ako to zacalo, ze 4x pohotovost a vsetky mozne vysetrenia...a hovorim mu, az som pochopila, ze mi nic nie je ked to vsetci hovoria, ze to je len v mojej hlave. Este ma aj pochvalil, ze to som na tom velmi dobre, ked sa nebojim, ze umieram. Toho som sa bala pred 8 rokmi, teraz sa uz nebojim, viem ze po fyzickej stranke som ok, len ci nie som trafena hus...tak ma ukludnil, ze toto ma strasne vela ludi a je to dobre liecitelne a o 3 mesiace by som mala byt z toho ako tak dobre vonku, lebo mam silnu volu a chut bojovat a netrpim depresiami. A este mi odporucil psychologicku, aby ma naucila, co mam robit, ked to na mna ide. Dal mi Neurol na prve 2 tyzdne a daky Prol...neviem, lebo recept som nechala v lekarni, musia to objednat. Vraj sa z toho nepribera a mozem soferovat. Tak neviem. Ked ja som na tom este dobre, tak neviem ako sa musia citit ini...:( Tak takto dopadla moja prva navsteva. Mam strach brat tie lieky, to som mu aj hovorila, ze ci to budem ja a tak, a on, ze mala by som ich brat tak rok...ed ich nebuem brat cely zivot a nemam sa coho bat. Tak snad mi sadnu na prvykrat a budem to mat za sebou. Pytal sa ma na plany do buducna, kde byvam, co robim, ci mam konicky, priatela, na to som mu povedala, ze by som chcela mat tento rok babo a ist k moru, lebo tam sa proste bojim ist strasne moc a leziem si zato na nervy...tak mi slubil, ze to zvladnem...neviem, ci len kecal, ale snazim sa tomu verit..:)

rita, no ako si pochodila? som zvedava... :-) verim ze je vsetko OK. dnes pracujem, zatial bez Frontinu... vykuklo slniecko, tak hned ma clovek lepsi pocit :-)

boze dnes mi naprd, rano to bolo ok, ale citala som tu nieco o epilepsii a uz si nahovaram, ze co ked... pritom ani raz som neodpadla, ani krce ci podobne priznaky som nemala,ale zase blbe myslienky..
rita more je super, my sme boli v lete a taaak nenormalne som si oddychla, jaj isla by som zase... drz sa zajtra