Depresia a panicka porucha

Akoj ketsut,
bola som presvedčená a veľmi som ti držala palce,aby si to zvládla bez AD.Myslela som si,že už si z toho vonku...,ale pozri sa na to aj z druhej strany...radšej celý život užívať AD a cítiť sa dobre ako byť bez nich a nežiť naplno!!!

Ja ich užívam veľa rokov a dala by som čokoľvek zato len,aby som sa popri nich cítila úplne fit,ale nedarí sa mi to.Každý deň mám nejakú tú blbú chvíľku...preto sa snažím zmeniť životný štýl,lebo viem že len užívať AD nestačí.

DRŽ SA,VŠETKO BUDE ZAS DOBRÉ!!!

ja berem polku cipralexu rano a polku vecer uz treti den ... popri tom este xanax a nic mi nie je nemyslim na to ze by mi malo daco byt a je to v boho doberem to pojdem za doktorkou a uvidime ... "človek je to o čom celý deň premýšla" zamysliet sa

ahojte...dnes by bolo tak zle, neviem v čom bola príčina.....som si dala štvrtinu Cipralexu....taký zlý pocit som už dávno nemala...slabosť v nohách, ledva som na nich stála....

ako som tu na fore čítala....asi ak sa raz človek lieči AD, mám v živote ustavičný stres, povinnosti a pri PP je na toto náchylný nedokáže žiť bez AD.

myslela som ti, že to bez AD vydržím...ale nejde mi to....musím sa naučiť s tým žiť...nič iné mi neostáva

Mia rozmýšlala sa niekedy,ked si nájde verejne inú ženskú (lebo inú už má teraz len to tají,inak by sa k tebe takto určite nechoval)a povie,že ťa už nechce...že k tebe nič necíti a dieťa ti nedá,lebo tým ako ti ubližuje a vysmieva sa ti ťa chce pred všetkými vykresliť ako neschopnú a bláznivú!!!Ak nastane táto situácia tak kam pôjdeš???

Ty nemôžeš s niekym žiť a trpieť len preto,že nemáš kam ísť,vždy si musíš v živote nájsť inú variantu,riešenie tzv.zadné dvierka...,chápeš čo myslím???Niektoré ženy to tvrdia, "TRPÍM LEBO NEMÁM KAM ÍSŤ" ,ale v podstate nechcú naozaj zmeniť svoj život...je to iba dobrá výhovorka,aby sa utvrdili v tom,že nemajú iné riešenie,ver mi!!!

MIA VŽDY AK CHCEŠ SA DÁ ŽIVOT ZMENIŤ!!!

Ale to musíš naozaj chcieť!!!Ty nemáš žiadnu tetu,kamarátku,kamaráta čo by ti pomohol???...ak nie,sú tu predsa na Slovensku a určite aj v krajine kde žiješ organizácie čo ti pomôžu,ak sa dokáže a psychológ+psychiater potvrdia,že trpíš PP pri ktorej tvoj zdravotný stav ešte aj zhoršuje Tvoj manžel.Ale ty im musíš povedať ako sa ti manžel vysmieva a ponižuje ťa,to je totiž dôkaz psychického týrania.

Ak im to zatajíš bude to zlé nielen pre Tvoju liečbu,ale aj potom keby si nárokoval ON na syna,alebo ak ty by si sa rozhodla odísť!!!Ak budeš mať v papieroch od lekára napísané čo ti všetko robil inak sa to bude posudzovať na príslušných úradoch,prípadne ak požiadaš nejaké centrum o pomoc máš niečo v rukách!!!

baby,vedeli by ste mi vysvetlit,preco ked zacitim napr.cigaretovy dym,alebo si len dam glg zo "striku" ,ale fakt len maly glg,sa mi zhorsi stav?...

nie ivana nikdy som AD nebrala chodila som len kratky cas psychologovi....a snim zostavam aj preto lebo nemam kde ist a financne by som to nezvladala...a este zijem aj v cudzine...

Mia preboha ak ti toto povedal,tak je to NETVOR!!!To by bolo aj na desať ľudí veľa čo všetko si za tak krátky život prežila.Veď si iba o 3roky staršia ako moja dcéra.

Keď vidíš,že ťa muž psych.týra a už si to týranie prežila aj v detstve,tak to nesmieš brať ako normálnu súčasť rodinného života!!!Ty si doteraz zažila iba utrpenie a bolesť.Ja som sa ti bála napísať "poraď sa s mamou",lebo si spomenula,že nemáš rodinu...myslela som,že sa nerozprávate,alebo už nežijú...no,že ti zabili maminu to by ma nenapadlo vôbec!!!Je mi to úprimne veľmi ľúto!!!

Ty sa bojíš zostať so synom sama,lebo nemáš kam ísť,alebo sa bojíš finanč.problémov,čo ťa vlastne pri ňom ešte skutočne drží???Od tých 15rokov si nebrala nikdy AD ani nechodila na psychoterapiu???

A KED SOM VRAVELA TOMU MOJMU ZE CO VSETKO SOM SI VYTRPELA A ZE PRE TO SOM NA TOM TAK AKO SOM LEN SA USMIAL A POVEDAL TAK TOMUTO VRAVIS TAZKY ZIVOT???TO NEMOZES MAT KOLI TOMU VED TO SI ESTE NIC NEPREZILA

dakujem ivana za tvoje slova...ano mam 21rokov...aj ja som v detstve velmi trpela moj otec tyral mna a mamu psychycky aj fyzicky do mojich 14 rokov bolo to strasne....moje problemy s pp sa zacali asi v15 ROKOCH...O TRI ROKY NA TO MI ZOMRELA MAMA LEPSIE POVEDANE MI ZABILI MAMU VTEDY SOM UZ CAKALA MOJHO SYNA A PREZIVALA DALSIE UTRPENIE S MOJIM MUZOM....A POSTUPNE SA MI STAV STALE ZHORSOVAL....

Mia,ja ti tieto slová píšem zo skúsenosti psych.týraného dieťaťa,nie týranej ženy.Všetko to ponižovanie som videla na vlastné oči,môj otec sa vyžíval,keď trápil mamu a potom sa ešte aj smial...moja mamina si však uvedomila,že už to musí ukončiť hlavne kvôli nám deťom.Rozviedli sa po 7rokoch,ale mala to urobiť oveľa skôr,ale stále do nej hučali nech zostane kvôli deťom a podobné kraviny,keby boli rozumní,tak jej povedia odíď hlavne nech deti netrpia!!!Ja mám PP a depresie aj vďaka traume,ktorú som prežívala ako dieťa...mne sa to prejavilo až po rokoch a všetky tie situácie sa mi stále vracajú...nemôžem napr.vidieť,keď muž bije ženu,alebo jej odporne nadáva a vysmieva sa jej...hneď mi príde zle.

Mám 37rokov a s manželom sme spolu (vrátane chodenia)23rokov.Keby mu však "preplo" a začal by ma ponižovať,biť a pod.nezostanem s ním a to vravím vážne!!!Naše baby majú 18 a 16rokov,takže o "chvíľu" vyletia z hniezda.

Ja si myslím,že žena v manželovi musí mať nie iba partnera na sex,ale predovšetkým priateľa o ktorého sa môže kedykoľvek oprieť,100% dôverníka...Mne sa páči,keď mi každý deň dá pusu,keď odchádza aj prichádza z práce,keď ide spať...sú to také "hlúpe" maličkosti,ale sú pre mňa veľmi dôležité,aspoň ja vtedy cítim,že ma stále ľúbi a dáva mi aj najavo,že ma potrebuje.

Neviem prečo,ale mám pocit,že máš max.25rokov a ak máš viac,tak si ešte stále veľké dieťa,ktoré si nevybudovalo úctu voči sebe samej,ktoré ešte potrebuje cítiť veľkú lásku,pocit istoty,neviem to vyjadriť...ako by si ešte nebola osobnostne vyzretá,alebo si možno v živote dostávala NAJAVO veľmi málo lásky...nielen od manžela,ale aj od ostatných!!!

SĽÚB DNES SAMA SEBE,ŽE TO VŠETKO ZVLÁDNEŠ!!!