Depresia a panicka porucha

Anna - vysvetlenie c. 2

Lieky: prestudujte si letaciky, ktore su prilozene k tabletam Oxazepam, Lexaurin a Neurol. Pri Oxazepam a Neurol vyrobca uvadza antidepresiva aj pod bodom Interakcia aj Kontraindikacia. Neurol uvadza antidepresiva iba pod bodom Interakcia, ale neuvadza ich pod bodom Kontraindikacia. Ci je to novy nazor, alebo len vyrobca Neurolu nepovazoval za nutne menovat antidepresiva pod bodom Kontraindikacia, to ja skutocne neviem.
Tuna v USA sa v publikovanych clankoch sa neodporuca kombinovat antidepresiva a sedativa z toho dovodu, ze antidepresiva su stimulujuce a sedativa utlmujuce.
Na liekoch je to ako bod Varovanie - na antidepresivach je veta : "Neberte tento liek, ak beriete MIA inhibitors ( to su vsetky benzodiazepiny ) a na benzodiazepinoch je veta ; "Neberte tento liek, ak beriete antidepresiva"
Je mozne, ze tu ide o rozdiel v nazoroch medzi lekarmi. Kto ma pravdu, ja neviem. Mozog zatial nie je preskumany tak rozsiahle, aby sa dalo rozumiet vsetkym procesom.
Narory lekarov, ktore som citala, boli suhrnne nasledovne : antidepresiva zvysuju stav serotoninu v mozgu( znamy ako zdroj pozitivneho citenia sa ). Ten ma stimulujuci ucinok, zvysuje aktivitu mozgu. Benzodiazepiny maju utlmujuci ucinok, blokuju aktivitu mozgu ktora vedie k panickym zachvatom. Podavanie spolu vytvara dva protichodne ucinky a to je prilis velky zasah do cinnosti mozgu. Odporucaju ako lepsiu cestu riesit tieto dva problemy oddelene. Znizit panicku poruchu benzodiazepinmi tieto vysadit a zacat s liecbou depresie antidepresivami, alebo vynechat benzodiazepiny a licit depresiu antidepresivami s predpokladom, ze az sa clovek citi celkovo dobre / stastne, panicka porucha ustupi.
A je tu aj situacia, ze clovek netrpi depresiou, iba zvysenou nervovou aktivitou. V tom pripade antidepresiva su zbytocne. Problem sa riesi iba blokovanim nervovej aktivity, ktora vedie k zachvatom a to je benzodiazepinmi.
Lekari, ktori predpisuju spolu antidepresiva a benzodiazepiny zjavne zastavaju nazor, ze mozno tieto dve liecby kombinovat.
Kto ma pravdu, ukaze cas.

Ja som sa rozhodla zostat pri benzodiazepinoch, lebo mi staci velmi male mnozstvo a iba obcas. Antidepresiva

Anna - vysvetlenie c. 1

Mam 52 roky, zijem v USA a s problemom zapasim 30 roky. Poznamky, ktore som pisala su strucny suhrn faktov z odbornej tlace publikovanej lekarmi, ktori tento problem studuju a liecia.
U mna to zacalo na vysokej skole, potom som ucila na strednej skole a tam sa to podstatne zhorsilo. Casto som mohla chodit iba tak, ze som sa niecoho drzala, par krat som odpadla a na pohotovosti na mna pozerali ako na blazna - a to vsetko z toho dovodu, ze neboli pristupne ziadne vedomosti o podstate stavu.
Ked som mala 35, vydala som sa za obcana USA, a az tu som nasla odbornu literaturu, ktora rozobera podstatu stavu a naucila som sa ho kontrolovat.
Zasadny bod pre mna bol zistenie, ze ide o klesanie mnozstva kyslika v systeme a nie nieco tajomne - ako trebars mozgove alebo srdcove poruchy.
Kontrola stavu je vec rokov, problem zostava navzdy. To nie je optimisticke, ale da sa kontrolovat - a to je velmi pozitivna vec.

Preco pisem : Premrhala som roky zivota, ked som nevedela, o co ide. Dobra znalost problemu je velmi dolezita. Je to utrpenie, ktore sa da zmiernit, ak ho clovek dobre pozna.

Citanie odbornej lekarskej literatury a sledovanie vyskumu je moja velka zaluba a venujem tomu vela casu.

Priznaky - dodatok
Okrem priznakov popisanych v prispevku c 1 je mnoho dalsich. Vsetky su dosledok nedostatku kyslika v mozgu : zmatok v hlave, nesurode az podivne myslienky, neschopnost jasne uvazovat, pocit, ze clovek pada, poruchy rovnovahy, nejasny strach, ze sa nieco stane, nezretelne videnie, pocit, ze hlava je tazka, roztrasenost, podrazdenost, uzasna unava - pritom neschopnost zaspat.
Urcite su aj ine, niekto moze zoznam doplnit.

Vzdy treba pamatat : problem je v tom, ze rapidne klesa mnozstvo kyslika v systeme. A zacina to v mozgu a mozog je aj najviac postihnuty nedostatkom kyslika.

Lieky
Znovu sa vraciam k bodu lieky, lebo to je zasadne dolezite :
V ziadnom pripade nekombinujte antidepresiva s utlmujucimi liekmi ako su diazepam, oxazepam, neurol a lexaurin. V takej kombinacii vznika velmi zavazny konflikt. Tie dve skupiny posobia proti sebe.
Taktiez nekombinujte 2 a viac lieky aj ked su z tej istej skupiny. Napriklad : neurol + diazepam. Berte len jeden liek a ak mate zaujem menit, je nutne urobit niekolko dni pauzu uplne bez liekov, aby system odstranil metabolity prislusneho lieku.

Ine zdroje panickej poruchy
Panicky zachvat moze vzniknut z problemu s travenim. Ak zaludok netravi, vznika nadmerne mnozstvo plynov, tie tlacia smerom hore a stlacaju hrudnik a tym srdce. Mozog to registruje ako nebezpecenstvo a vznika situacia popisana v prispevku c. 1. Okrem dychania a ukludnovania je tu nutne riesit situaciu s travenim.
Panicka porucha byva aj ako nasledok uzivania roznych stimulujucich latok ( hlavne drogy ).
Panicka porucha ktora vznika ako odvykaci sok pri drogach je zlozitejsej podstaty. V takej situacii je dobre navstivit lekara

Lieky : benzodiazepiny priamo blokuju mozgove signaly, ktore stimuluju zvysovanie adrenalinu co vedie k rapidnemu buseniu srdca.
Antidepresiva : lekari casto volia cestu liecenia depresie, lebo problemy, ktore sposobuju panicku poruchu, zvycajne tiez sposobuju depresiu. Je nazor, ze ak sa clovek citi optimisticky, nebude mat sklon robit si nadmerne starosti a tym sa odstrani zdroj panickej poruchy.
Benzodiazepiny a antidepresiva sa nesmu kombinovat. Benzodiazepiny su utlmujuce, antidepresiva su stimulujuce, teda bol by tu zavazny konflikt

Panicka porucha nie je problem so srdcom a nema vyznam chodit do kardiologa. Je velmi bezne, ze clovek so zachvatom je presvedceny, ze ma infarkt. Nie je chyba volat zachranku, alebo ist na pohotovost, lebo ak clovek nevie o co ide, je lepsie ak lekar stanovi diagnozu.
Prva pomoc je pomaly zhlboka dychat a maximalne sa ukludnovat. Opakovat si, ze je to len naval nervozity, vsetko bude dobre, zachvat prejde. Je dobre ospliechat tvar trochu studenou vodou, pomaly chodit hore-dole, nieco rukami stlacat, masirovat svaly ruk a noh.
Lieky : najucinnejsie su bezodiazepiny, z nich uplne najlepsi je oxazepam, lebo ho mozno uzivat aj cez den, nevyvolava ospalost. Diazepam ma uspavajuci ucinok. Lorazepam a medazepam su velmi tazke na pecen.
Oxazepam : ak je stav tazky, podava sa 10 ( aj 20 ) mg denne, ale ak clovek dosiahne urcitu kontrolu stavu, staci 1/4 tablety = 2,5 mg zobrat 2-3 dni po sebe a potom mozno viac dni vynechat. Az clovek citi, ze napatie narasta, zase nejake mnozstvo zobrat.
Panicka porucha zostava na cely zivot. A je to dedicna tendencia. V niektorych rodinach je viac pritomna. Da sa vsak kontrolovat.
V prvom rade je treba uvedomit si, co cloveka tazi a situaciu riesit. Zmenit zivotne okolnosti, ktore k stavu prispievaju. Ak sa to neda, je treba akceptovat svoju situaciu - inymi slovami, zmierit sa, netrapit sa nad vecami, ktore nemozno zmenit.
Pri tomto stave clovek na sebe musi sustavne pracovat. Na svojich nazoroch, na tom, co ho trapi, co rozculuje, co sposobuje stres a napatie. Najviac sledovat z coho ma clovek strach a riesit to

Len to kopirujem a zda sa mi to velmi dobre.Panicka porucha, ktora v zhorsenej forme moze prerast do panickeho zachvatu je fyziologicka porucha, ktora ma povod v podvedomi cloveka. Vznika z nahromadeneho strachu, ktory preziva v podvedomi. Clovek si vacsinou tento strach ani plne neuvedomuje. Moze ist o obavy, ze sa nieco stane, napatie v rodinnej situacii, strach, ci urobi skusky na skole, strach, ze pride o zamestnanie a podobne.
Nahromadene napatie mozog registruje ako hrozbu a dava do pochodu obranny mechanizmus: stupa vylucovanie adrenalinu, ten vyvija napor na srdce, aby sa zvysila uroven kyslika, stupa metabolizmus a telo je zaplavene laktozou a v tejto situacii v urcitom bode spalovanie latok na energiu nestaci drzat krok s ich uvolnovanim a zacne sa hromadit volny uhlik. Ten blokuje vstup kyslika do mozgovych buniek a taktiez viaze kyslik a tym vznika nedostatok okyslicenia mozgu a svalov. Preto vznikaju zavrate, pocit "lahkej hlavy", slabost vo svaloch a niekedy nedostatok kyslika v mozgu sa prejavuje az pocitom, ze clovek zomiera, ze je blizko smrti.
Mozog nasledne stimuluje vylucovanie adrenalinu, aby srdce zvysilo prisun kyslika - a vznika zacarovany kruh. Srdce busi stale viac, metabolizmus sa stupnuje, stupa mnozstvo uhlika, ktory pohlcuje kyslik a ak sa proces neprerusi, clovek moze az upadnut do bezvedomia.

Zaujimave pre panikarov !!!!
V prvom rade riesit okolnosti, ktore cloveka zatazuju. Najvaznejsi zdroj panickej poruchy je strach.
Prestat uzivat, alebo obmedzit stimulujuce latky ako kofein, nikotin, alkohol, drogy.
Nekonzumovat koreniste a tazko stravitelne jedla. Kto ma sklon k panickej poruche, dostane pri poruche travenia zachvat.
Vylucit mlieko a mliecne vyrobky - ak nie natrvalo, aspon v case zhorsenia stavu. Ako som popisala v prispevku c. 1, laktoza ( jej nedostatocne spracovanie v systeme ) je zdroj volneho (aktivneho) uhlika, ktory odcerpava kyslik zo systemu co vedie k zachvatu. Tato aktivita bola labolatorne testovana a potvrdena tuna v USA - tuna sa tomu venuje v poslednych rokoch velka pozornost, lebo mnozstvo ludi s tymto problemom rapidne narasta.
Je dobre mat stale po ruke balicek Oxazepamu. Pri doslednej kontrole, ked sa clovek nauci pozorovat, kedy sa stav zacina zhorsovat, staci 1/4 tablety ( 2,5 mg ) zastavit proces.
Oxazepam - znovu pripominam - uzivat len vtedy, ak clovek neuziva antidepresivum.
Casto prvy signal je mierna zavrat, trpnutie ruk, zle sa prehlta - akoby svaly na krku nefungovali, slabost v nohach. Je to rozne, treba sa naucit pozorovat svoj stav.
Clovek trpiaci panickou poruchou potrebuje kludny zivot. Je treba obmedzit ucast na podujatiach, navstevy, spolocenske udalosti, stresovu aktivitu, cestovanie na dovolenky ( aj ked je to prijemna aktivita, je vysoko stresova ), konflikty - radsej nechat vec nez bojovat a podobne.
Je potrebny oddych a spanok - hladat kazdu moznost aj ked je to zivotnymi okolnostami stazene.
Co sa stane, ked clovek neukontroluje situaciu : stav sa moze vyvinut tak, ze je stale zle a clovek obcas az upada do bezvedomia. Upadnutie do bezvedomia, ale, je zvycajne aj koniec zachvatu, lebo mysel prestane stimulovat system a ked sa clovek preberie, zachvat nie je pritomny.
Ak niekto trpi az tak tazkym stavom, nutne musi riesit, lebo system moze pretazit srdce az do stavu zlyhania.

ketsut vykasli sa na to...takychto ludi treba ignorovat