Depresia a panicka porucha

ahoj ivanka,

tak ja si myslím, že mám dobre zmýšlanie, čo sa týka malého bábatka. Zena, ktorá ešte nebola tehotná, neporodila nevie čo je to. Jedna vec je tehotenstvo, ktoré môže byť komplikované aj pri uplne zdravej žene a nehovoriac ked niekto trpí panickou poruchou. Inak som sa informovala, že by som mohla byť opať tehotná, lebo beriem uplne nízku dávku AD, a osobne si myslím, že keby som ostala doma, tak by som si oddychla, učite viac relaxovala, a hlavne moju hlavu by zamestnávala myšlienka na malé a panická by bola v ......
Najviac sa bojím stavu po pôrode, lebo na bábatko musí mať človek silu, energiu- a dobre vieš ako to s bábatkami je.....
Najviac sa však asi obávam toho, aby nebolo nejaké choré, predsa môj organizmus má v sebe ešte AD hoci v nízkej miere....nieviem toho sa bojím možno viac ako by som mala. Ale nehávam to tak, čo príde to príde...ja si nič viac nejako nesľubujem do budúcnosti, žijem si prítomnosť s dcérou a nechávam to všetko na osud ako ja budem dalej žiť a ským a ako....

Mojko môj maj sa pekne....inak ten Pilatest sa pokús informovať v predajniach........

Ahojte.Už som písala ale skoro nik sa my neozval.Mám velkí problém sktorým si neviem sama pomôcť.som normálna baba ked sa na mna pozrieš ale vo vnútri pociťujem slabosť doma neviemskoro nič urobiť oslabujeme my celí organizmus najviac na to trpia nohy nemôžem nikde dlho stáť padám znich a prídu chvíle ked sa pkazím akjo had nedokážem sa nane postaviť tak preto nechodím ani medzi ludí vonku lebo som už na vlaystnej koži zažila trápne situacie že som opitá a neviem ešte čo tak som len doma a ktomu my už pribudla aj depresia a neviem si sama poradiť.Codím aj na psychyatriu už 20rok ale ako keby my nič nepomahalo ´tak sa obraciam na pomoc .beriem aj lieky ale my v§bec nepomahajú neviem sa zaradiť do bežného života že by som vyšla vonku medzi ludí to nepripadá do úvahy.stále my je na nič.

Ahoj Ketsut,

darí sa mi v rámci možností=klasická hojdačka...raz mi je fajn potom na...,ale treba to prijať a žiť ďalej!!!Zuzka(zuzanama)mi pomohla zmeniť môj pohľad na túto chorobu,čím viac som sa chcela rýchlo z nej dostať tým väčší tlak som pociťovala a to je totálna hlúposť.Nevzdávať sa a bojovať je samozrejme veľmi dôležité,ale treba tomu nechať voľný priebeh.Ak sa z toho dostanem bude to super,ale ak budem musieť žiť s touto chorobou celý život-\\\\\\\"no a čo\\\\\\\" som na to pripravená,ale samozrejme žiť s ňou tak,aby mi neriadila celé bytie,existenciu...skrátka mať túto chorobu pod kontrolou!!!

NIKTO MA UŽ NEPRESVEDČÍ,ŽE STAČÍ PAPAŤ VITAMÍNY,ZDRAVO SA STRAVOVAŤ,CVIČIŤ...ÁNO,JE TO VEĽMI DOLEŽITÉ,ALE AK SI TO HLAVNE NEZROVNÁME VŠETKO V HLAVE...NIČ NÁM Z TOHTO NEPOMOŽE!!!

Veľmi ma zaujal aj príspevok zúfalej1969 a je na ňom veľa pravdy a vecí na zamyslenie.Ak si predstavím,že by som nemala prácu v ktorej,ak sa necítim dobre môžem si všetko dorobiť doma a množstvo iných výhod,že nemusím v robote \\\\\\\"cvakať kartu\\\\\\\",nikto ma \\\\\\\"nebuzeruje\\\\\\\",sama som zodpovedná za výsledky,lebo moja práca je zameraná hlavne na výkon a nie tak na pracovný čas,ide o moju šikovnosť ako si dokážem zorganizovať prácu,ale vo väčšine firiem musíš odsedieť prac.dobu aj ak máš prácu hotovú.Ak by som pracovala takýmto spôsobom bola by som v podstate v rovnakej situácii ako ona a teda neviem či by som bola schopná nejakého prac.výkonu,keď príde na mňa tá naša panická chvíľka,musela by som rozmýšlať určite aj nad výpoveďou a to by ma odrovnalo ešte viac.

Ak môžeš napíš mi prosím ako sa volá to DVD s cvičením Pilates,lebo iste je ich na trhu viac a chcem si to už kúpiť,lebo ma bolieva v poslednej dobe chrbtica,tak treba začať cvičiť,síce cvičím kalanetiku,ale chcem už vyskúšať aj toto.Dúfam,že tebe aj Tvojej malej bambulke sa darí dobre,čítala som v inej téme Tvoj príspevok a pochopila som z neho,že sa vážne zamýšľaš nad tehotenstvom a bábätkom...takže už musí byť asi aj nejaký pán úžasný,čo??? :-)

Zaslúžiš si to a prajem ti veľa šťastia,aby to dobre dopadlo.Suhlasím úplne s Tebou,že tých 9 mesiacov sa ešte dá vydržať bez liekov,ale aj ja by som sa ako ty oveľa viac obávala obdobia po pôrode,lebo vtedy som bola zdravá o PP sa mi ani nesnívalo,ale obdobie po pôrodoch som mala po psychickej stránke dosť náročné.Veď samé dobre vieme,že ak sa necítime dobre máme čo robiť so sebou a také malé bábo vyžaduje neustálu pozornosť,vstávanie...a pre nás panikárov nedostatok spánku je zabijakom,jednoducho reagujeme na veci oveľa citlivejšie.Treba si to poriadne zvážiť!!!Ženy,ktoré dieťa vôbec nemajú úplne chápem,že idú do tohto rizika,lebo veľmi túžia stať sa matkami.Viem,že ty sa toho tak veľmi obávaš,lebo už vieš čo je to mať dieťa a to si ho vynosila a porodila tiež ako celkom zdravá žena.Tvoje obavy sú prejavom toho,že si zodpovedný človek a vieš,že treba dieťa nielen porodiť,ale byť schopná sa o neho aj potom na 100% postarať.

Maj sa krásne a ozvi sa mojko!!!pa

POZDRAVUJEM AJ MIU,ZUZKU,TATIANU,EMILIANU,JULIUSA...skrátka všetkých dobrých ľudí čo chodia na túto diskusnú stránku!!!

Ak máte chuť a zaujíma Vás to, prečítajte si môj blog o PP:
LINK:

panickaporucha.blogy.atlas.sk

Cakanka, uz skoro dva roky som "cista", presnejsie okolo 20. novembra som dva roky bez seroxatu.
Ketsut, zdravim ta, ako sa mas?(zuzanama)

Zuzanka a beres este dajake AD alebo nieco?

ahojte ivanka, mia ako sa vám darí?

Mila cakanka, z PP sa urcite DA vyliecit, len nie kazdemu sa to podari. Hlavny problem ludi s PP, co sa z nej chcu vyliecit vidim aj v tom, ze chcu zit ako pred prvym atakom, podobne ako ty. Lenze ten zivot pred..., nas k tomu ataku priviedol. Ja som vdacna, za PP a nechela by som mat inu chorobu, som rada, ze som nedostala nieco horsie. A tiez by som uz nechcela zit, ako predtym. Aj ja som dnes mala dvakrat velmi neprijemny pocit, nieco blizke panike. Ved nie vseky dni su slnecne. Ziadny atak sa nekonal, lebo som to nepripustila, ziadne pozorovanie sa, ani co ak... Vzdy mame moznost rozhodnut sa a zmenit svoje myslienky. Zvazit ake mame moznosti a vybrat si to pozitivne a dobre. K tomu pozorovaniu sa, strachu o seba a strachu z buducnosti mozem poradit jeden citat, ktory mi pomaha:
" Nasou hlavnou ulohou nie je vidiet to, co sa matne rysuje v dialke, ale pracovat na tom, co lezi priamo pred nami."

Mile trpiace PP hlavne zufala 1969.Určite je to tazke zvitazit na tou PP sama to vidim na sebe .4 roky som brala seroxat bolo mi super 5 mesiace som bola bez liekov ale zasa som sa vyhecovala do 2 atakov tym že som sa zacala pozorovat merat si tlak a tep uz skoro cele dni tak som to nezvladla a uz som zasa na seroxate a lexaurine.už som myslela že so z toho vonku ako tak ale neni to tak.Cim viac na to chce človek zabudnut tym viac to ma.Už niekedy si hovorim že radšej by som prijala inu chorobu ako tuto lebo kto to nezažil tak nevie o čom hovorim.Už som sa s tym zmierila že to bude na cely život a že už nebudem tou čo so bola jedine že by sa stal zazrak.Moja mamka sa z toho dostala mala to tiez v mojom veku ale ona sa tak nepozorovala ako ja tak asi preto sa jej to podarilo.Co si o tom myslite ostatni da sa ta PP vobec vyliecit a žit tak ako pred prvym atakom?

Veľmi pekne Vám obom ("pre zufalu" a "tiez zufala")ďakujem za oporu a povzbudenie!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

Ja nechcem ísť do inval.dôchodku,ale musím aj nad takým koncom rozmýšlať,lebo ak nebudem vládať robiť budem to musieť nejak riešiť a PN-ka sa nedá naťahovať stále.Sú teda dve možnosti dať po ukončení PN výpoveď a ísť na úrad práce,ale o akú prácu sa budem uchádzať,ak nedokážem robiť?Odmietnem nejakú ich ponuku a vyradia ma za nespoluprácu a v mojom prípade poberať invalidný dôchodok je síce po finančnej stránke katastrofa,lebo zarábam cca.tisíc EUR,ale mne ide skôr o riešenie kam sa v spoločnosti zaradiť."Zamestnaná" to už dlho nebude možné,nechcem pre peniaze natiahnuť kopytá a pretvarovať sa,že mi je fajn sa stále jednoducho nedá!"Nezamestnaná" na pracáku,ak som chorá,tiež je asi hlúposť,preto ako posledné som zvažovala invaliditu,lebo mám aj iné zdravotné problémy,ale fyzická bolesť sa dá oproti tej duševnej v pohode vydržať!Som z toho naozaj zúfalá,neviem čo robiť,skúsila som všetko,lieky AD nezaberajú,skúšali mi ich aj zmeniť,ale žiadne zlepšenie,skúsila som terapiu aj ako denný stacionár aj individuálne,beriem vitamíny,stravujem sa zdravo,ovládam perfektne celú teóriu čo treba robiť,aby sa človek "dostal" z PP,ale do praxe to neviem uviesť!

Utešujem sa len tým,že mám aspoň rodinu,ktorá ma podporuje psychicky,lebo veľa ľudí nemá nikoho,alebo má rodinu,ale tá ich nechápe,takže sú na veľa vecí,ak nie na všetko vlastne úplne sami a myslím aj na to,že sú na svete ľudia čo majú oveľa horšie problémy ako ja a musia ísť životom ďalej........

Dala by som všetko za to,keby sa môj stav zlepšil a nemusím sa z PP vyliečiť,lebo to sa podarí veľmi málo ľudom,tých je ako šafránu (možno 1:1000),ale aspoň dokázať s touto chorobou dôstojne žiť a nie živoriť!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!