Depresia a panicka porucha

Obe máte pravdu aj Zuzka aj Ketsut,ale každá pozerá na vec inak...Zuzka ako človek,ktorému sa podarilo vyliečiť a žiť bez liekov úplne a Ketsut ako človek,ktorý napriek naozaj všetkej snahe to šťastie nemal!!!Bohužiaľ,ale tých ľudí ako Zuzka je minimum,pre mňa je jediná o ktorej viem.Už sme to tu omielali veľakrát,že každý je individualita a je jedinečný a jednoducho reaguje na veci oveľa citlivejšie ako iný,tým nechcem tvrdiť,že Zuzka je menej citlivá,ale dokáže sa skrátka lepšie vysporiadať s problémom...väčšina ľudí môže čítať knihy-KBT a ovládať všetku teóriu na 200%,ale jednoducho nevie to dať do praxe...podarí sa im to často na chvíločku a potom sú opäť tam kde boli predtým.

Nesmierne si vážim obe tieto ženy,tak ako Zuzku,tak aj Ketsut!!!Sú to ľudia,ktorí chcú naozaj každému v dobrom pomôcť,majú veľký rozhľad informácií a som vďačná za ich rady!!!

zuzka troška inými slovami si prerozprávala, to čo si myslím aj ja...hoci pokiaľ má človek stav, že nemôže nič, tak som za užívanie liekov, a ked sa mu polepší som za vysadenie a zvládnutie to bez, ak sa to dá a človek to má v svojich silách...to je všetko, jednoducho. mna nikto nepresvedčí konštatovaním neberte lieky je to svinstvo, a za pár mesiacov niekto spácha pri depresii samovraždu...jednoducho viem o tom svoje a stalo sa to v mojom okolí. Práve takými vynikajúcimi radami nebrať lieky od laikov, ktorí nemali ani šajn o zdravotnom stave dotyčného....takže to čo som napísala, ešte takto bližšie vysvetľujem....
inak si povedala, len to čo si myslím aj ja...ale rozhodnutie brať alebo nebrať by som ponechala na samého človeka, jeho schopnosti a možnosti a samozrejme konzultáciu s lekárom.....hoci niekedy si je človek sám najlepším, ale niekedy môže na to doplatiť.

Len toľko zuzka.....
Chcela som si kúpiť tiež nejakú knihu o KBT ale nemala som štastie, neporadíš mi nejakú vhodnú? Ak chceš, je to na tvojej dobre vôli.

Ahojte, chcem sa vratit k tej vcerajsej otazke brania liekov. Nemyslim, Ketsut, ze by som ta nechapala, prave naopak, chcela som ti pripomenut, ze reagujes trochu prehnane a tym zostavas na mieste a nehybes sa dopredu. Otazka nie je ci brat, alebo nebrat lieky, ale ako zvladat tieto nase stavy bez nich. Ja som tiez na zaciatku brala lieky Ad aj xanax a vzdy dodavam, velmi mi pomohli. Teraz pisem a som presvedcena, ze sa da byt aj bez Ad, len to chce iny pristup. Ak sa opytate aky, je to na dlhe rozpravanie a tiez som sa to nenaucila hned, stale sa ucim, citam knihy s tematikou co sa tohto tyka, trva mi to uz tri roky, ale mam vysledky, som bez liekov, nemam ataky a ak sa vyskytne nieco tomu podobne, zvladam to, pretoze dnes sa na mnohe veci pozeram inak. Tiez by som si nedovolila niekomu hovorit, neberte lieky, teda Ad, ja len hovorim, ze sa to da aj bez nich a tym vam chcem dat nadej a mozno poradit, ako na to. Zakladom je zmena starych myslienkovych navykov. Toto je najtazsie, ale nie nemozne. Teraz by to chcelo konkretny priklad, ale na to su psychologovia a psychoterapia KBT. Ivanka vie, o com hovorim, pozna to, len v praxi jej to nefunguje. Mozno je to Ivanka tym, ze uzivas tie lieky pridlho a uz ti nepomahaju, prave naopak, zhorsuju ti stav, a mozno je to tym, ze by si sa mala k KBT vratit. Ja mam jednu knihu o KBT viac ako dva roky. Ked som ju zacala citat hned ako som ju kupila, bola som najprv nadsena a potom sklamana a ani som ju nedocitala do konca. Po jeden a pol roku som sa k nej asi treti krat vratila a konecne som ju aj pochopila. Mam takych knih viac, tato sa mi zdala strasne tazka, ale dnes ju povazujem za najcennejsiu a najviac mi pomohla. Ja nechcem chodit na psychoterapiu, na to som dost casovo vytazena, preto citam. podarilo sa mi pravdepodobne zvladnut zmenu myslenia pomocou takehoto samostudia, nie kazdemu to takto moze vyhovovat. Na zaciatku ochorenia PP by som teda kazdemu odporucala navstevu psychiatra, aby nasadil liecbu, anxiolitika na potlacenie uzkosti a Ad, vhodnu psychotrapiu, najlepsie KBT. Dobre zvladnuta psychoterapia je predpokladom uspesnej liecby panickej poruchy a uzkosti. Ak pochopite a zacnete podla toho aj mysliet a konat, nic vam nebrani uplne sa z uzkosti a paniky dostat a zit bez liekov a ani sa k nim po case vracat aj po vysadeni. Prajem vam vsetkym pekny den.

Baby ako príklad chcem uviesť napr.hormonálnu antikoncepciu,tieto lieky užíva veľké množstvo žien a mne osobne z nich bolo horšie ako z AD a to mi vyskúšali veľa druhov HAK.

HAK je poriadne svinstvo a predsa sa predpisuje ako na bežiacom páse a ak niekto povie,že nemá vedľ.nežiad.účinky, tak KLAME!!!

Do certa, som vam tu napisala krasny dlhy prispevok a zmazal sa mi.

ketsut, to je jedine stastie ze ataky vacsinou po par minutach odozneju. lenze depresivne stavy sa vlecu dlhsie :( asi nam nepomoze ine len sa s tym zmierit ak sa to vobec da, je to casto choroba na cely zivot /s vacsimi alebo mensimi prestavkami/...teda aspon ja nepoznam nikoho kto by sa z toho uplne dostal. tym vam ale samozrejme nechcem brat nadej, treba si stale verit.
babo by sa malo narodit o mesiac, este nevieme co to bude lebo sa chceme nechat prekvapit. mame vybranych par mien z kazdeho variantu, rozhodne sa asi az na mieste :)

zdieľam názory so sunnie, uplne, toto som chcela aj ja povedať.....

sunnie ako bábatko? v koľkom si mesiaci? čo budeš mať? meno už máš vybraté?

inak ja riešim úzkosť ako ty, vždy ked mi je zle si vybehnem na wc, alebo po niečo, ukľudním sa trošku...a idem...hoci mi tento týžden prišlo tak zle, vyšla som von a musela som sa vrátiť, tak mi bolo na nič, srdce mi bilo, ale vrátila som sa a vydržalo, to bolo ale, ale za pať minuť mi bolo ok, ale tých pať minút no hrôza.

ivana: dakujem. ano vela ludi na poziciach kde sa vyzaduje zodpovednost a vysoke pracovne nasadenie je vystavenych stresu a trpia touto chorobou. je to vlastne uplne prirodzene lebo v dnesnej dobe sa zvykne nalozit viac ako clovek moze uniest no a kazdy mame tu svoju hranicu odkial sa to uz neda zvladat inde. presne ako si napisala, je hekticka uponahlana doba a toto je dan za nu. ako som spomenula, dost zalezi aj na tom ako vies spracovat stres a si veci pripustas, pokial si citlivejsia povaha tak to mas este tazsie. u mna prepukla choroba tiez vdaka nadmernej zatazi - chodila som na VS, popri tom mala narocnu pracu, doma tiez musis podat nejaky vykon a ked sa k tomu pridruzia rodinne problemy tak to je uz dost na jedneho.
samozrejme ze nikto sa tym nechvali lebo stale sa beru psych.ochorenia inak ako ked mas nieco "bezne", jednoducho to NEPOCHOPIA pokial si tym sami neprejdu. to by bolo fajn povedat vo firme: mam takuto chorobu, sem-tam ma chyti atak alebo depky, ale to si nevsimajte, za chvilu to prejde a ja som stale taky isty clovek ako predtym, fakt mi nesibe a svoju pracu zvladam uplne v pohode :) len ti garantujem ze keby to vedeli zacali by sa k tebe spravat zrazu inak lebo ludia maju stale PREDSUDKY.
mna ked to chyti v praci /vacsinou pred sluzobkou, rokovanim, prac.obedom/ tak sa snazim rychlo atak predychat a povedat si ze to bude trvat len chvilocku a bude dobre, pripadne si vybehnem na wcko, pre nejake papiere a tak, sa snazim hlavne ukludnit. vacsinou to zaberie a pomaly zo mna uzkost opadne. horsie su tie depresie ked rano vstanes ledva z postele, si ako udreta po hlave a musis sa prinutit zmobilizovat a podat vykon aky sa od teba ocakava, ved nikoho nezaujima ako ti je. zatial som sa ale vzdy ani neviem akym usilim pozbierala a ten vykon podala. uz som uvazovala aj nad kludnejsou robotou, lenze kde budem v dnesnej dobe spekulovat a tiez nemam zaruku ze inde to bude lepsie.

presne tak, kazdy sme iny, pozname svoj organizmus a vieme co nam /ne/vyhovuje. samozrejme nie je ziadna vyhra brat lieky, ale niekedy to inak nejde a asi nikto z nas by ich len tak nebral keby nemusel. netyka sa to len AD ale aj inych liekov ktore ludia musia brat cely zivot /diabetici,kardio atd./ okrem toho co uz dnes nie je skodlive....
ja si preto myslim ze je stale lepsie AD uzivat a dostat sa pomalicky do normalneho zivota ako nebrat, trapit sa a skoncit mozno uplne na dne - toto ale samozrejme za predpokladu ze lieky zaberu a pomozu.

zuzka takze ty ked to zvladas bez liekov a dokonca sa tak lepsie citis ako s AD to je potom fajn, len nie kazdy ma to stastie.

tiez je pravda ze kazdy vieme stres, trapenia atd. spracovat po svojom - niekomu sa stane tragedia a ani to s nim nepohne a nikomu na pohlad banalna vec a skonci u psychiatra. preto tiez netreba nic podcenovat, sme ludia rozni.

zuzka nepochopila si, čo som chcela povedať, ja neberiem nikomu názor to veru nie...ale ked tu niekto napíše neberte lieky a príde tu človek, ktorý ma akútnu fázu nevie čo so sebou a podobne, tak chudák nevie čo so sebou a panický záchvať jeden, dva,....svoje robí a človek sa dostáva do bludného kruhu....
každý má právo brať alebo nebrať lieky, ja to tu nikomu nebudem podsúvať a ani ho odhovárať, to je na jeho rozhodnutí...a jeho slobodná vôla.
Len to ma vytáča, ked tu niekto napíše ako mu je hrozne zle...a podobne...a teraz niekto iný neber tie lieky....atd. ako to niekto môže povedať, nevidí v akom stave je, nevie o jeho diagnoze nič...no ja by som si na to netrúfla a ani by som nikomu neradila vysadiť lieky skrátka nič....už dávno sme tu hovorili, že každý je individualita v inej fáze choroby, každý mám inú dobu liečby, prípadne sústavne bratie liekov....len sám človek, ktorí je na tom dobre môže skúsiť prestať brať lieky a snažiť sa to zvládnuť...ale dobre vieme všetci, že sú jednoducho ľudia, ktorí musia celý život brať lieky...