Depresia a panicka porucha

Ahoj chiko.Ak by si chcela,moj email je kamoska6@azet.sk ,alebo kto by chcel,lebo sa bojim takto verejne pisat az celkom podrobne aby nahodou to necital niekto kto by ma spoznal,pre istotu,neurobilo by mi to dobre.Ja presne viem co a kedy sa mi to spustilo,tiez som sa trapila,mala som problemy.Len som nevedela,co mi je.Tusila som ze je to depresia,ale vedela som ze to je este nieco ine.Som velmi rada ze som zistila presne co mi je,to mi fakt pomohlo,snazim sa co najviac uvazovat aj ked to niekedy boli,rozdelit co je realita a co PP.To mi pomaha.A zachvat paniky mam v urcitej situacii,obcas som v pohode.
Zo zaciatku ked sa to so mnou zacalo,bola som uplne sama,nemala som nikoho,komu by som sa zverila,takze som bola stale sama,sama som trpela.
Nehovorila som vtedy o svojich problemoch,ale teraz sa to zmenilo,myslim ze to je riesenim ked ma nieco trapi,tak sa o tom s niekim snazim porozpravat.
Mozno si nieco ostatni ludia vsimli,ale nevedeli ako strasne som trpela.Niektori ludia mi chcu pomoct,ked vidia na mne ze som smutna,ale nemam presne nikoho az tak blizkeho komu by som sa mohla vzdy vyrozpravat,kto by ma podporoval.
Takze mozem povedat ze sa to zlepsuje,aj ked neviem,ci budem 100% v poriadku...

Este ti chcem na pobavenie napisat ze som si este nahovarala ze coked mam epilepsiu coked mam schyzofreniu.Proste psychologia ma niekedy bavila ,pozorovat ludi a vcitit sa do nich ako sa asi citia az to ze vidis dopadla som ako hypochonder.Boze len si tak predstav ked nas to chyti ake je to smiesne ked si uvedomys ze ti nic nie je a my sa tam tak trepeme a sme presvedcene ze umierame.Ak ekzistuje pan boh alebo anieli tak sa asi narehocu.Skus porozmyslat co ti to asi spustilo.Tak dojdes na pricinu a musi sa vyriesit a casom to urcite prejde.

kamoska6 inak mam aj manzela a syna a keby som ich nemala tak tu uz asi niesom .Fakt neviem preco zit ked sa musim takto trapit.Ja si myslim ze my to asi spustilo to ze som mala problemi s pracou ,peniaze,manzel,a strach a smutok za niekym koho som mala moc rada.A nakoniec zomreli moje dve velmi dobre zname /jedna na porazku a druha na infarkt .jasne ze som sa vypytovala na podrobnosti a asi som si to vsugerovala do mojej hlavycky ze aha tak na toto si mam davat pozor!ked ma pichne u srdca ked ma pichne v hlave myslela som si ze viem zachranit samu seba ale pravda je taka ze nikdy nevies co sa stane a stale nemoze s byt v pozore lebo ti fakt s toho hrabne.Pochopila som ze je to autosugescia fakt.Aspon nieco dokazem haha.

ahoj kamoska6.....ja mam 36rokov a drzi ma to od mojich 30 narodenin.Mala som vselijake problemi a myslim ze pohar pretiekol a tym sa to spustilo.Keby som nebola taka citliva a neprezivala vsetko zrejme by sa to nestalo.Mozem sa ta opytat kedy a ko sa to u teba spustilo?co sa v tedy stalo?mala si nejake problemi v zivote?skola ,priatel ,peniaze mozno rodicia neviem.
Ja som mala prvy zachvat asi takyto.Isla som po ulici a strasne ma pichlo v hlave a ja trupka som si pomyslela ze jezis coked to je poraska coked tu odpadnem a nikto ma nenajde ale bo neskoro.Dak som letela domou a tam ma chytila panyka lebo mi zacalo strasne bit srdce a nevcedela som sa ukludnit.Mala som nastastie doma aj rodicou ale aj tak ma nevedeli ukludnit.Tak som ich uprosila ze ma musia odviest na pohotovost lebo mam urcite infarkt.Moj oco vedel ze nie lebo aj on tymto v mladosti presiel.No a ked sme tam prisli pozerali vsetci na mna ako na blazna lebo zistili ze mi nic nie je len som poriadne vystrasena.lekar zobral otca von bol to jeho znami a opytal sa ho ci som nemala nejake stresujuce obdobie lebo to vyzera ze mam PP.Tak ma poslal k psych.ja som to velmi odmietala ale ako sa to potom opakovalo a opakovalo tak som nakoniec isla k psch.a ona mi dala lieky ktorych sa neviem do teras zbavyt lebo sa bojim ze to bez nich nezvladnem.Chcem ti povedat ze taky mesiac som chodila ako zlomena zduchovka a nic som nemohla zjest ,normalne ako keby som stratila sliny nevedela som poriadne prehltat ako keby som sa to ucila od znovu.Nechcela som sa sprchovat lebo co ked!Stratila som zmysel zivota ako keby som stale cakala len na smrt a uz to chcem mat za sebou.Psychika je fakt silan vec a najhorsie je ze si uvedomys ze to nevies ovladat ako napriklad ruku ci nohu.Je to velmi taske.

Ahoj chiko.Kolko mas rokov? Nepoznam ta,ako sa to u teba prejavuje?Moj najvacsi problem je v tom,ze sa niekedy nedokazem ovladat a ta PP ovlada mna,a este nad niecim coho sa bojim strasne vela premyslam stale dookola,aj ked viem ze to nemam robit,aj tak nemozem na to prestat mysliet.

Ahoj chiko...aj ja som na tomto fore nova.a tak ako pises.je to super,ze je takato stranka,kde si mozme vymenit skusenosti,poradit si.Nie nie si blazon a vlasne nikto tu,len nas navstivila tetaPP,ale my tu tetu poruchu prekoname a ona pojde zase pa.:)))

Cauky tiaa.aj ja si myslim,ze by si mala chodit vonku medzi ludi.prides na ine myslienky a bude ti urcite aspon trosku lepsie.ver mi viem o com rozpravam.ja som na zaciatku liecby nechodila absolutne nikde dva mesiace.nic som nerobila,len lezala,spala a bola som uplne vymenena.potom som pomali zacala chodit na prechadzky,do obchodu a tak.zo zaciatku len po troske a teraz aspon stym nemam problem a v pohode idem sama von s mojim syncekom a je to v pohode.tak nevahaj a chod!tak ako pise chiko neuzatvaraj sa do seba.drzim vsetky palceky.:)))papa

Ahoj Metros.Dakujem ti krasne za tvoje skusenosti nechcem byt sebecka,ale citim sa lepsie,ked viem,ze aj niekto iny ma take skusenosti stetou poruchou.ked som citala tvoj prispevok ako keby sme boli dvojicky.mam presne tie iste priznaky,pocity ako ty a aspon viem ,ze niesom blazon.ja chodim ku psychiatricke a beriem aj tabletky uz pol roka.teraz sa citim aj ja celkom ok,ale tie blbe myslienky mam.jasne nie tak casto ako na zaciatku ,ale su.

tiaaa ....urcite chod medzi ludi lebo prides na ine myslienky nesmies sa uzatvarat do seba lebo ked si sama budes rozmyslat len a len nad sebou a pozorovat svoje telo.Poznam to dobre ver mi.A bud si ista ze sa ti nic nestane a ak ano este lepsie lebo ludia ti pomozu tak sa vlastne nemas coho obavat,ver si.

kamoska6...tak ak ti nevadi moj vek tak by som rada bola tvoja kamoska aj ja sa dost casto citim strasne sama