Depresia a panicka porucha

Krútička.Tak to máš teda ťažké ked ti vlastná rodina nevie pomôcť ja sa zatial zťažovať neviem lebo moji rodičia my naozaj pomáhajú ako sa dá ked sa neviem postaviť otec vezme dcéru k sebe kím si ja neodýchnem a nieje my kus lepšie nebývame daleko od seba vedla ytovky hned bývajú tak my stačí zodvihnúť telefon.Svokrovci o mojej chorobe nevedia nevedeli by to pochopiť ked prídu na návštevu vždy sa snažím popripravovať si den vopred aby som čo najmenjej chodila a ked prídu tak iba sedxím aby si nič nevšimli manžel zas spraví kávu a saží sa pobsluhovať ale ja si myslím že to tajomstvo nevydržíá dlho ale chorobu si človek určite nevyberá každý znás by bol rád keby bol zdravý aj susedu mám hypochondričku čo tá už prešla doktorov a nemocníc keby to mala všetko platiť tak sa asi nedoplatí.A vonku behá s krompáčom a motykov stará sa o veci okolo bytovky ja to nedokážem zo svojím zdravím robiť to čo ona ale aj takí musia byť ludia.Mám nad sebou mlasdú susedu malá chodí do škôlky z jej synom tak ešte snou sa stýkam ale len tak bežne už vie aj o mojom zdraví vravela my aby som prišla na kávu určite dobehnem ked sa postavím na nohy.Teraz sa musím vela venovať aj malej lebo od septebra my pôjde do školy teraz vo februári ju idem prihlásiť do školy tak uvidíme je šikovná učiť sa chce pozná celú abecedu aj čísla venujem sa jej ako sa dá ved venovať sa dá aj poležiačky.

myška, ja podobne mala som vela kamarátok a zrazu jednu daleko a to len na telefóne tá ostala jedna ostatok si myslí že nepotrebujem pomoc že si vymýšlam a také veci najhoršie je ani rodina vlastná sa mi obrátila chrbtom nepomôže mi s deťmi ani vlastný otec celé leto neprišiel ani razpo moje deti von rad šej ide po deti bratovi ktorým sú rosičia zdravý a tak... ach tak sa drž a napíš môžeme si kludne písať budem rada že mám novú kamarátku.

prosim vas...ked ma niekto skusenosti s betablokatormi..egilok....na mail anri1@azet.sk dakujem velmi pekne...:)

Krútička-No ahoj.Ano chdím aj k neurologovi tak mu to skúsim povedať už som prešla tolko vyšetreí a doktorv ale čo narobím ja len dúfam že my raz bude lepšie a od tohto štátu nebudem potrebovať pomoc ja len to chcem aby som sa zamestnala ako normálny človek ale čo stoho ked sa plazím a ledva chodím postaviť sa my vúbec nedá ale zdravý človek takéto veci vôbec nevie tolerovať anžela mám velmi dobrého pomáha my ako sa dá a to je neatom dobre netreba odpisovať chorých ludí lebo ten zdraví nikdy nevie na čo vínde a bude potrebovať pomoc ale každý sa mu obráti chrbtom.Ja preto ani priatelov nemám ked som bola zdravá tak som ich mala ale ako náhle som ochorela a potrebovala pomoc každý sa obrátil chrbtom tk mám iba dcéru a manžela o koho sa môžem oprieť to my dodáva silu.Niekedy som si myslela že potrebujem aj vozík aby som sa aspon mohla niekde pohnúť ale to by bolo asi to nalposlednejšie snažím sa stím bojovať možno že vyhrám možno že nie čas ukáže.

Mas panicky strach a so.,fobiu myska1D na toto by ani nemali davat invalidny dochodok,potom sa ten stav iba zhorsuje.
Mala si uz davno abolvovat psychiatricke liecenie,a trebars denne sanatorium kde su skupinove sedenia.Ak ta ani to nepripravi do zivota a nezvladas to tak ta supnu do nemocnice a stale dokola az kym sa z toho nedostanes.
Snad by si nechcela poberat uplny invalidny dochodok?Su ludia este horsie na tom co maju tazke depresie,ledva sa sami najedia a podobne a nechcu im priznat ani ten ciastocny invalidny ktory je par korun.
Na Slovensku je to tak!

miška, ja som doma spolu 8rokov s prestávkov asi pol roka čo som bola brigádovať potom druhá materská. Takže 4steny jeden kolotoč a ten starší syn čo má teraz 8rokov neuveritelne nepočúva , vlastne som si to asi nervovaním s ním vybudovala a postupne sa mi niečo zlomylov neurvoch teda tak mám napísané u neurol´ga : prekonaný zápal neurvu vertigo, na ľavej strane čo je v uchu a súvysí s chrbticou s krčnou a s rovnováhov a neviem čím všetkým,a k tomu neustály stres,nervy atd. Tem mladší je v pohode má už 3roky,do práce nechodím ,ved aj ako z úradu práce nič nedostávam,v dnešnej dobe ti nedajú nič!Aj ja som chodila do obchodu , len s manželom ,alebo sme s deťmi celé leto presedeli doma za oknom pokukali ako praží slnko a poobede sme išli ked manžel prišiel z roboty, ten straší syn mi to patrične dával na java že kôli mne nemôže nikde ísť , ked som ho posielala samého von že ho budem vidieť s okna tak nie, tak nie a nie vyliečiť sa a nakoniec to je teda pp a deprsia zo 4stien doma povedal neurológ ale lieči ma dalej aj na krčnú chrbticu... tak skús ak chodíš aj k neurológovi povedať že neprejdeš bojíš sa chodiť von stále je niekto s tebou ja som mu to povedala, aj videl že je stále niekto so mnou v čakárni, do konca raz ma až do ordinácie odprevadila svokra, a dal mi on antidepresíva xanax 2x denne 1tabletku a mne sa zdá že pomohlo,ked starší reve že nechce sa učiť alebo akovždy má výbuchy zlosti idem s tým menším von aspoň pred dom a on sa jeduje s ockom,tomu to nevadí tak ako mne, a prestane nemá komu reveňať na silu, najlepšie je že aj jeho som prihlásila k psychologičke a bude asi pokoj aj sním.. Tak držím palce aj tebe s kús uvidíš najskôr neurológa sa opýtať aj ja som sa hambila psychiatričky ale som si povedala dvaroky neísť poriadne nikde už stačilo aj revanie a ležanie stačilo, ale je ta aj tak ťažke ešte mám aj ja zlé dni neboj dúfam,že len čím skôr odídu....

Krútička-Tak to ti aozaj závidím ja by som chcela tiež ísť sama vonku idem von ale vždy sa musím niekoho držať bud manžela alebo otca ale v tom mám problém že väčšinou času som sama doma manžel chodí po montážach a tak sa väčšinou času spolieham na otca autobusom som išla na posôedy asi pred 5rokmi ani neviem čo stojí cestovné je to niečo staršné do obchodu chodím z otcom na aute sama by som určite nikde nezašla.dali my len polovičnú invalidnú šla by som niekde robiť ked len na 4 hodiny ae kde ked nikde nezájdem niekedy mám aj doma problémy ale viem že mám na blízku postel a môžem si odýchnuť v robote by my to asi netolerovali už som mala stímto skúsenosti že majster vystupoval do mna ale ked príde slabosť an teba tak ti je úpne jedno čo robím vtedy hladám len postel aby som si mohla odýchnuť.tak sa zatial maj pekne papa

Ahoj miška ja som mala niečo podobné, ale som sa neplazila len som radšej ležala a tiež som nechodila von sama potom som si tu popísala s ludmi aj ina iné temy poradili navštívala som pri kontróle neurológa aj psychiatričku -jeho ženu dala xanax a teraz pohoda bola som vonkúúúúúú aj sama síce ho beriem len týždeň , ale mne sa zdá že pomohol strach nejako pomynul krútenie sem tam je ale už neležím odvážila som sa isť aj von s malým aj ked len poometať na parkovisko auto a okolo domu ale bola som sama, nečakala som na nikoho kto príde s nami von ,alebo na manžela ked príde z roboty, skúsila a neboj búšilo mi srdce krútila sa hlava od strachu tak som najskôr stála , len pri dverách vchodových no za chvílku prešlo tak sme išli aj ďalej, a potom.. no na tretí deň som ani nepostála pred vchodovými dverami a hned som išla a došla som aj k svokrovcom sama s malým cez pol mesta... dúfam,len ked sa mi zakrúti hlava ked budem sama že sa mi ten strach znovu nevráti!!! Tak sa drž , prajem aj tebe zlepšenie.

Ahojte.Chcela by som sa poradiť či má niekto skúsenosti z tabletkami WELBUTRIN a Alventa LEBO SA MY ZDá žE MY VúBEC NEPOMAHAJú:Mám roblémy sktorích sa neviem dostať už 20rokov nevychádzam vôbec zdomu vonku všetko sa my krúti od žalú§dka my je zle zvraciam.Príde na mna slabosť že sa plazím neviem sa vôbec postaviť aj ked to skúšak že sa opriem o niečo aj tak to nejde tá slabosť sa nedá ani opísať.Doma veci porobím ale ako náhle mám ísť niekam tak my je zle keby som aspion išla medzi ludí trochu medzi tento svet ale som izolovaná medzi štyrmi stenami chcela by som ísť vonku ale nejde to.Zatial sa majte pekne papa

ahojte všetci,čitam vaše prispevky a všetkym držim palce,že sa vaše stavy zlepšia.vždy je to len o tom,že naše telo riadi mozog a naša mysel.je to o sile vole,ked budete všetci chciet určite sa vaš stav zlepši,treba verit...ja som verila a teraz som uplne zdrava.