Depresia a panicka porucha

Tanicka, prave som si precitala tvoj dnesny clanok na tvojom blogu. Pises mi z duse, upne suhlasim s tebou vo vsetkom, co pises na adresu obmedzenych a mozno neschopnych ucitelov, hoci viem, ze su aj ini, lem my sme mali smolu a ja riesim podobne problemy a je to smutne, nedokazem s tym velmi pohnut, aj ked sa jedna o moje vlastne dieta. Klobuk dolu pred tebou, ze toto vsetko robis, pis, pis, prosim ta, nech ludia vedia...
Aj preto som sem dost dlho nepisala, lebo som riesila "skolske problemy" a dost ma to vycerpavalo, tak som si tu len precitala, co nove a az teraz, ked sa to trochu ukludnilo, znovu mam chut pisat sem a snad niekoho povzbudit, alebo pomoct. Napriek tomu, ze nemam uz ziadne panicke ataky, tieto stresy, co som zazila v poslednom obdobi, mi tiez nerobia dobre, ale ja viem, ze to vzdy aj prejde, poriesime ak sa da, vzdy je nejaka cesta z toho von. Ak sa problem tyka mna a nedari sa mi ho riesit, kaslem na to, ale ak niekto ublizuje dietatu, to ma vie rozhodit priam neuveritelne. Pri poslednom rozhovore s ucitelkou mojej dcery som sa az triasla, normalne som jej povedala, ze to je moja diagnoza a ja tak reagujem, nech si z toho nic nerobi, to prejde. A aj preslo. Zatial nechcem dceru preradovat do inej triedy, hoci by som to urobila zo vsetkeho najradsej. Nateraz je pokoj, pani triedna navyse isla na PN, tak uvidime, ako bude dalej. Takze asi tak, dakujem ti za tvoj clanok, prepac, ze ti pisem sem, zatial som nikdy nepisala do diskusie k blogom, ale nabuduce vyskusam. Maj sa krasne.

Myska, to je normalne, ze si tiez potrebujes oddychnut, ale zajtra chod znovu s malou do skolky. Vidis, hoci ta to vycerpalo, zvladla si toa nic sa ti nestalo, hoci to bolo neprojemne, je dolezite, aby si to nevzdala a chodila von, mozes si cestou opakovat, ze sa ti nic nestane, je to len velmi neprijemny pocit a nanestastie sa to prejavuje na fyzickej urovni, ale je to len v hlave, spravnymi myslienkami sa toho da zbavit. A ty si uz bola v pohode, takze vies, aky je to pocit a tiez vies, naucili ta to zrejme v nemocnici, ako na to, ako sa z toho dostat. Neviem preco ti to vydrzalo len tri mesiace, porozmyslaj, co ta vratilo spat, mozno sama na to prides. Je to jednoducho tak, ze obcas sa to vracia, aj ja mam obcas horsie dni, alebo obdobie, sme skratka ludia aj so svojimi chybami a obcas sa vraciame ku starym navykom, ktore nam nie su vobec prospesne, ale akosi su nam vlastne , ale dolezite je vediet, ze je to normalne, nie sme predsa stroje, ktore jednoducho preprogramujes a vsetko bude uz len krasne, ruzove a radostne. Aj zdravi ludia mavaju smutnejsie a tazsie odbobia, nie to este my, ale hlavne sa tomu netreba poddat a treba ist dalej. Tak sa drz, a zapametaj si, kazdy den minimalne s malou sama do skolky...

Ahoj Tanicka, necudujem sa, ze ti nie je prave dobre, mas toho ozaj vela, sledujem tvoj blog a drzim ti palce. Mozno by to chcelo venovat sa viac sama sebe, relaxovat, hoci si neviem sama dobre predstavit, ako by si to v tvojej terajsej situacii mohla robit. Mozno by pomohli masaze, predtym si pisal, ze si chodila pravidelne. Skus si najst chvilku len pre seba, vypnut od starosti a len sa tak normalne tesit zo zivota.S tou jogou mas pravdu je super, ale nenut sa do nicoho, mohlo by to mat opacny ucinok. A hlavne pokoj, viem aka si zanietena a ako ta vedia niektore veci vytocit, to ti sposobuje nadmerny stres a to vobec nepotrebujes. Mozno na teba dolieha aj toto rocne obdobie a organizmus sa teraz asi nadmerne vycerpava, asi vies co myslim, nedostatok svetla, slnka, chybaju vitaminy, to prejde, bude lepsie, uvidis. Drz sa a prajem ti uspesne zavrsenie tvojho boja a vela radosti vo tvojom terajsom zivote.

tatiana ako dlho sa liečiš ak sa smiem spytat? Nemavaš pri tom panickom ataku aj zvyšeny tlak?Ako často sa ti tie ataky vracaju.Možeš mi dat email chcem sa vas niečo spytat. Dik

Čaute, ja dnes po dlhej dobe atak...točenie hlavy, kríženie očí, strach, že zošaliem, slabosť, zimnica, no komplet...fakt som zabudla, aké je to peklo... Mala som posledné obdobie dosť náročné, čiže ma to v podstate neprekvapilo (doktorka ma na to pripravovala dávnejšie)...ale aj tak to nie je najlepšie...som stále dosť mimo a ten strach, že sa to vráti a zopakuje, fuj, fuj...ja sa nedám, to je jasné, ale zrazilo ma to k zemi teda...musím si vstúpiť do svedomia...jóga nič, relaxácia nič, lieky neberiem poriadne, starostí vyše hlavy, stresujem sa zbytočne atď atď...

krutička- este som zabudol doplnit...B12 sa zle vstrebáva žalúdočnou sliznicou a preto je nevyhnutné aby jeho príjem bol kombinovaný s vápnikom.

Denz, Ďakujem za vysvetlenie , lebo ja som ho teraz nebrala asi mesiac, lebo som sa bála že jem veľa pirúl, tak asi ich znovu pridám dík maj sa aj ty pekne

krutička-

Vitamín B12 ovplyvňuje úspech liečby depresií!!

Liečba depresie môže byť ovplyvnené aj takým faktorom, ako je množstvo vitamínu v tele liečenej osoby. Vo Fínsku pri liečbe niekoľkých pacientov nedávno zistili, že úspech liečby antidepresívami je závislý na výške hladiny vitamínu B12 v tele depresiami trpiaceho pacienta.

Ahojte všetci aj nový aaj starý s ktorými si píšeme.Včera som znovu spadla dole chcela som ísť ďalej a sama ale.... zase to hnusné točenie a veliký strach presť cez tú jednu ulicu do tesca taká panika ma chytila ale domov som vládala do obchodu nie prečo???? Ved som už prešla von aj s malým pred vchod a zrazu spaäť a nejde to!!

Inak ja vitamíny beriem všetky b-čka teda B-komplex už asi polroka a magnézium s b6, okrem iných liekov čo mám, ale sa mi zdá že sa sních viacej papá ale to neva ved ked som ochorela schudla som15kg teraz mám späť iba asi 5 tak nevadí.

Včera som si poplakala a potom som išla do toho prekliateho obchodu s manželom a deťmi a predstavte išla naschval za nimi aby išli predo mnou a prešlo chodník sa zrazu nekrútil prečo samemej sa mi krúti a bojím sa och ...
Držte sa a Vďaka za nové písacie kamarátky a kamarátov, držím aj ja všetkým palce nech sa vyliečia.

Zuzanna.Máš čistú prvdu že sa určite stoho dostať dá bola som 3razy v nemocnici pomohli my ale trvalo to len 3mesiace cítila som sa super nedá sa to ani opísať ked som to dostasla tak som si myslela že je to ako chrípka vyležím to a preje to dajú my lieki a môýem fungovať dalej ale som sa zmýlila je tp na dlho.Zo začiatku som vôbec nebrala na to ohlad nevedela som sama čo sa so mnou deje prešla som strašne vela vyšetrení a na koniec my povedali že je to psychyckého rázu a začal sa my rapidne stav zhoršovať sama sa chcem stoho dostať ale určite potrbujem niekoho skím s amôžem o svojich poocitoch a problémoch porozpôrávať je to strašné ked si len doma.Bola som dnes zmalou v škôlke a ledva som prošla domov všetko sa my točilo nohy sa podlamovali musela som si lahnúť a nahať telo odýchnuť.Zatial sa maj pekne papa