Depresia a panicka porucha

Austin, tesim sa s Tebou! Drz sa! :-)

Ahojte!Dakujem krasne,aj ja som sa dnes odhodlala ist za doktorkou a povedala mi,ze to nie je psychologicky,ale psychiatricky problem,tak ze sice psycholog mi pomoze v tom,ze sa vyrozpravam,ale musim aj lieky brat,tak sa tam chystam zavolat,sice mam z toho zmiesane pocity,ale snad to pomoze.Drzte mi palce,aj ja Vam velmi fandim.Vdaka za povzbudenie.Navyse som ostala pozitivne prekvapena,pretoze mi sestricka,o ktorej som vobec nevedela,ze sa tiez venuje ezoterike a pozitivnemu mysleniu poradila,vraj nech jej kedykolvek zavolam,ma krasne knizky.Uz sa normalne tesim:D A zacala vetu?Asi Vam to bude pripadat divne..a bola v rozpakoch,To bol teda gol,Tak som ju ubezpecila,ze mne uz ozaj nic divne nepripada:D Tak som strasne rada,ze som konecne nasla ludi na mojej vlnovej dlzke,fakt som to necakala.Je to super.Prajem krasny dnicek a vela sily!:D

Ahojte.
Dakujem za podporu rena 23, velmi mi pomáha prečítať si tu niečo dnes idem na sedenie k psychologičke, už som to manželovi povedala, najskôr bol ticho potom to strávil a bolo dobre, asi to pochopil lebo povedal že musím ja chcieť a on mi bude pomáhať.
Austina aj tebe držím palce, nech sa nám to skončí a vyhráme..
Ďakujem ešte raz a píšte ešte pomáha to díkes majte sa zatial pekne aj ke je škaredé počasie a pršíííí aspoň tu u nás..

Austina, asi sme na tom podobne - tiez som normalne vesela, spontanna, blazniva... ale ked pride uzkost, je to mimo racionalnej kontroly. Ked som na tom bola najhorsie, mala som ataky, ktore trvali aj niekolko tyzdnov. Za posledne 4 mesiace som mala len jeden a aj ten trval len par hodin, a kedze bol takyto izolovany, rozhodla som sa ho "pozorovat", kedze som uz mala odstup a bolo mi inak fajn. A prave vtedy som definitivne pochopila, ze je to mimo akejkolvek racionalnej kontroly a treba vydrzat, lebo je to "len" psychika a ono to prejde. prisla som na to, ze pocas ataku sa neda robit naozaj nic a preto im treba predchadzat. To som sa, chvalabohu, naucila pocas terapie. Takze uz niekolkokrat, ked to na mna "islo", dokazala som to odvratit a velmi ma to povzbudilo. Takze urcite sa to da! Tiez mam dve deti, a ked bolo zle a ja som sa nedokazala ovladnut, bolo vidiet, ako sa o mna boja a to mi davalo velku silu, aby som sa snazila vyliecit, lebo mame velmi pekny vztah a pre ne mam chut zit! :-) A pokial ide o toho manzela, je uzasne, ze mas jeho podporu, len pozor- nesmie Ta lutovat, ale dvihat a tahat ;-) , inak by Ta mohol brzdit v lieceni. Drzim palce! :-)

Ahojte,dakujem,velmi ste mi pomohli.Mna nastastie manzel velmi podporuje,ale citim to iste,mam dve male deticky a ked im povie mamke je zle,tak sa rozrevem ako decko a hovorim mu,nech im nic nehovori,kym som este nevedela co mi je strasne sa bal o mna.A ja zas o neho,pretoze je epileptik a zrejme jeho zachvaty mi este viac dopomohli k tomu "strachu"v noci sa budim,bojim sa o neho,proste je to strasne,mam pocity ze umieram.Stale som si nechcela pripustit,ze to je psychicky problem,ale zrejme to tak bude.Navyse som citala nejake knizky o pozitivnom mysleni,zo zaciatku mi to velmi pomahalo,ale v poslednej dobe sa mi v tom akosi nedari,mam pocit zbytocnosti ,rozum mi hovori nieco uplne ine,som stale vesela povaha,snazim sa aj s deckami blaznit a tak,ale ked to zrazu pride na mna,jednoducho rozum ide bokom a neviem co so sebou.

krút.-jana, myslim, ze ak mate pekny vztah, mala by si mu to povedat, jeho podpora by Ti mohla velmi pomoct, ale to musis vediet posudit Ty. Hlavne si nic nevycitaj, lebo si stav len zhorsis - Ty za to nemozes rovnako, ako by si nemohla napr. za to, ze dostanes chripku. Pokial ide o terapiu, naozaj necakaj zazraky na pockanie, moze to trvat aj niekolko mesiacov. Cim viac sa budes snazit a spolupracovat s terapeutkou, tym skor to bude! Ale jedno Ti viem povedat urcite - ak sa budes naozaj snazit, skor alebo neskor sa z toho dostanes! Drzim palce! :-)

rena 23- dakujem za príspevky, aspoň niekto...
o mne to vie len mama a jedna kamarátka a asi ešte dvaja s rodiny čo tiež dakedy vyhladali pomoc psychológa, ale manžel to nevie. A psychologička mi to kázala mu povedať, lenže ja som mu to za to nepovedala že som ho chcela presvedčiť že ked on už rezignoval a berie ma aká som aj s tým krútením(už ho ako keby netrápilo ako prvé roky)že to dokážem sama preto som sa odhodlala bojovať a zrazu mu povedať všimol si si ja už chodím aj sama von nekrútim sa...ale nejde to. Podla psychologičky je jeho postoj zrazu taký lebo nechce ma zraniť a tak to v sebe ukríva a tvári sa že nič lebo ma lúbi a rezignoval na moje""je mi zlééé" preto že -" ved som nikdy neodpadla žeby ma sanitka odviezla"! Tak ja neviem inak sa lúbime máme 2detičky ale ja to krútenie nechcem stále mi je horšie , stále viacej revem, neviem deťom dať pekné prázdniny..a všetko...som blbá asi som si to zaslúžila ale za čo neviem za lásku?! k deťom k mužovi???neviem.. jaj tak ma nikto nepočúva moje pocity nič..deti to ešte nechápu stále sa cítim ako slúžka doma..ale neviem budem bojovať a hádam vyhrám, lebo píšete tu že ste aj vyhrali...tak budem sa trepať všetkými silami k tomu cielu víťaznému aj ja držte mi palce...

ja som išla po dlhom váhaní sama, neviem ako iný, neviem prečo som sa bála nič na tom nieje len mne to zatial dáko nejde...alebo chcem hned výsledok, neviem...ked ťa niečo trápy a obťažuje už 3roky a nevieš si rady ako ja s tým krútením skúšam všetko a dočítala som sa to tu že aj psychologici sú na to, tak skús sám nečakaj ako ja...

Isli ste sami od seba k psychologovi alebo ako ste sa tam k nemu dostali?

rena prestne tak neprejdem mám asi to čo píšeš zo všetkým...