Depresia a panicka porucha

Je to psychodynamicka terapia, ktora sa zameriava na analyzu podvedomia a hladanie potlacenych emocii, o systematickej som este ani nepocula. Poznam este kognitivno-behavioralnu, ktora sice pomaha fungovat v beznom zivote, ale podstatu problemu neriesi.

Rena, smiem sa ta este spytat, tu terapiu, ktoru spominas, to je systematicka terapia? ci to je zas iny typ? o tejto si co myslite?

Za malo, dufam, ze pomoze. Drzim Ti palce! :-)

Rena, dakujem ti velmi pekne, si velmi mila

Elissa, viem, ze si sa nepytala mna, ale dufam, ze nebude vadit, ked odpoviem. ;-) Spominala som, ze vdaka terapii som sa naucila atakom predchadzat, tak Ti napisem, ako to robim ja, snad Ti to pomoze. Treba si vsimnut bezprostredne, ked somatizacia zacina, co ju vyvolalo- moze to byt nejaka udalost, ale aj jedna veta, alebo myslienka, ktora Ti prebleskne hlavou. Vtedy sa zastav a skus si uvedomit, co citis a ten pocit poriadne prezi, aj ked nebude prijemny - strach, hnev, bezmocnost... pretoze somatizacie sposobuju potlacene emocie, niekedy aj pozitivne - jednoducho sa treba naucit ich prezivat a nie potlacat. Na to je dobra terapia, ze prides na to, co konkretne u Teba somatizacie spusta, ale mozno to zvladnes aj sama. A este jeden tip, ktory mi pomoze, ked zacina byt zle: (kopirujem ho z inej temy, kde som ho tiez pisala)
Rychla pomoc - donut sa nieco robit, co ako sa Ti nechce - upratuj, chod medzi ludi, cokolvek, pricom sa aspon trochu odreagujes. Alebo si zober papier a pero a pis - cokolvek, trebars to, co citis, alebo hocico ine, je to vyborna ocista duse (pripadne si kresli, alebo spievaj - hocico, pri com sa daju odventilovat emocie...) A najma si stale bud vedoma toho, ze to robi ta choroba, racionalne sa to zvladnut neda a hlavne, ze to URCITE PREJDE, LEN VYDRZAT!!!!

ahoj Tatiana, pises, ze psychoterapia ti akosi nepomohla, tak smiem sa spytat co tebe konkretne pomohlo? ako si vyriesila tu somatizaciu, resp. co konkretne si urobila, ze sa ti ju podarilo zminimalizovat natolko, ze ta zivotne neobmedzuje a dokazes s nou zit? dakujem velmi pekne za odpoved

Tatian, dakujem za povzbudenie! :-) Niekto na inej teme zhanal terapiu, tak som zistovala u mojej terapeutky,na ktoru nedam dopustit ;-), ako sa da dostat k terapeutovi, ktory robi PDT a ona mi dala kontakt, ktory Tu uvadzam. Je to institut, ktory udeluje certifikaty na PDT, takze by mali mat kontakt na ludi pocelom Slovensku, ak budes chciet, vyskusaj. :-)

www.sipp.sk
Česká 7a,
831 03 Bratislava - Nové Mesto
Mobil:0910 517 853
Mobil:0905 103 494
E-mail:sipp@sipp.sk
tomasovych@pnpp.sk

AUSTINA úúúplne ti rozumiem... môj otec má tiež epi a bol to vlastne ten záverečný spúšťač, ktorý naplno roztočil kolotoč mojich úzkostných stavov... jemu totiž začali záchvaty v 50-tich rokoch, čo je dodnes pre lekárov nepochopiteľné, takže sme veľmi dlho nevedeli, o čo sa jedná a bolo to hrozné... tie noci, záchranky, strach, neschopnosť spať, načúvanie, či dýcha atď... uf, najhoršie veci v mojom živote...

ahojte,
Rena23 som naozaj rada, že si tu začala prispievať, veľa dobrých vecí je tu popísaných v poslednom čase... Plus ma teda teší to, že mám rovnakú diagnózu ako ty :-) somatizácia bola na veľmi vysokej úrovni a veľmi dlho mi trvalo, kým som našla niečo, čím som ju zredukovala na také množstvo, s ktorým viem žiť... Ja som chodila na terapiu, aj na individuálna aj na skupinovú, ale vždy to bolo o tom, že sa vŕtali v našom prežívaní a hľadali príčiny v detstve...proste v terapii som sa ja nenašla, ale zase skúsila som len KBT a KIP, lebo psychiatri u nás z istého dôvodu iný druh terapeutického výcviku nemajú :-) tú dynamickú by som rada skúsila, ak takého objavím... Momentálne beriem 75 mg sertralínu - sama si regulujem dávku, moja psychiatrička je fajná osoba, ktorá mi dôveruje a rešpektuje to - a prešla som fázou detoxikácie od amalgánu v nádeji na zlepšenie, ale teda nemôžem povedať, žeby to malo nejaké viditeľné účinky... momentálne v tomto čase som schopná relatívne normálne žiť, s tým, že točenie hlavy sa vyskytuje sporadicky, derealizácia už takmer nie chvalabohu a ak, tak len slabšia, ktorú viem "prekecať", ostala slabosť a v horších dňoch únava...
KRÚT-JANA ja si pamätám jedno obdobie, keĎ si písala, že je ti lepšie... čo to vtedy spôsobila? skús sa tam vrátiť a premýšľať nad tým, čo si vtedy zmenila... mať pekný vzťah je v tomto obrovská devíza, veď koľko je tu dievčat, čo sú na to samé alebo sa stretávajú dokonca s odsudzovaním...? Len to chce kľud a nečakať zázraky ani od liekov ani od terapie ani od ničoho... spoliehať na seba, na svoju hlavu, svoje myslenie, svoje myšlienky... lebo to sú len naše myšlienky, ktorá nás ovládajú... a všetky spôsoby liečby nám len môžu ukázať cestu k tomu, ako tie myšlienky môžeme ovládnuť my, ale sama o sebe nám žiadna konkrétna liečba nepomôže... všetko je v našich hlavách!

Austina, este jedna vec, nestaci sa len tak vyrozpravat, treba patrat po pricine, na to je, podla mojich skusenosti, optimalna psychodynamicka terapia, popytaj sa na nu... Mne zabrala velmi rychlo. :-)