Depresia a panicka porucha

Join me, Niko -ja som tu uz o tychto veciach pisala strasne vela, tak si skuste pozriet nasu diskusiu od 30.7.. Na tomto fore som uz asi znama ako odporca liekov a zastanca terapie, pretoze sice stale beriem coaxil, ale z uzkosti som sa dostala az vdaka terapii. Ak budete mat este nejake otazky a budem vediet, rada odpoviem! Drzte sa BOJ S UZKOSTOU SA DA VYHRAT! :-)

ahoj rena23...potreboval by som poradit uz par rokov trpim depresiou..bral som serlift.seroxat a teraz anafranil ale nic nezabera...stale mam depky neviem ist medzy ludi bez toho aby som nemal stavy...neviete mi niekto poradit ako to zvladnut...fakt som stoho hotovy...dakujem

ahojte, prosím vás, potrebovala by som tiež poradiť. Úzkostnými stavmi trpím už pár rokov,resp. začalo to strachom o zdravie staršieho syna, vždy keď bol chorý prežívala som to dramaticky, pritom išlo o bežné detské choroby, ale rokmi sa to zhoršovalo, napr. v obch. centrách som mala strach, že ho stratím, tak som dávala prehnaný pozor (pritom môj rozum vie, že nie je Harry Potter, aby len tak zmizol, a má už 9 rokov). Skrátka moja panika sa týkala výlučne syna. K tomu sa nakopili problémy s mojimi rodičmi, sú už veľmi starí a chorí. Otehotnela som a teraz som na MD so synom, ktorý má 7 mesiacov. Problém je, že ako som zostala doma, ide to s mojou psychikou z kopca. Teraz sú prázdniny, takže som doma s oboma synmi. Ale čochvíľa začne škola a ja zostanem doma sama s malým. Niektoré dni sú celkom faj, ale vždy 1-2 dni v týždni mám také, že mám pocit, že zošaliem. Cítim príšerný vnútorný nekľud, akoby som sa mala rozletieť na tisíc kúskov. Nie je to depresia, ale strašná úzkosť, čo cítim. Na depresiu som sa liečila pred cca 8 rokmi, rok som brala seropram+xanax.Potom som postupne vysadzovala, a bola som v poriadku. Keď pôjdem k psychiatričke určite mi dá lieky. Z mojej skúsenosti viem, že tie prvé týždne na liekoch je človeku dosť blbo, a ja sa skrátka bojím ich brať, lebo som vlastne celý deň až do večera, kým nepríde manžel z práce doma sama, k tomu starostlivosť o domácnosť a mimino, učiť sa so starším synom do školy, neviem, ako to skombinovať s liekmi - bojím sa toho, že mi bude zle a nič nebudem schopná robiť, lenže mne fakt nemá kto pomôcť. Neviem sa odhodlať, keď mi je fajn, je dobre, ale keď to na mňa príde som v prdeli. Tak som sa aspoň vypísala, ak niekto odpíšete - ďakujem.

Mne sa presne takto prejavuje uzkostna porucha - treba navstivit psychiatra.

Dobry den velmi velmi prosim o radu lekara odbornika!!!
Moja mam ma 67 rokov. U nej bola odstranena liekmi nespavost, ale pocas dna ma vnutorne chvenie tela a hrozny nepokoj v tele a to jej nikde nevedia zatial pomoct. Uz bola vo viacerych nemocniciach v levoci i v mikulasi. Osetrujuci lekar u nas v nemocnici jej nevie pomoct nevedia prijst na to co to je. Ma aj nechut do jedla a ten nepokoj to je na nevydrzanie. Este lepsie sa ma doma ako v nemocniciked tam je aj teraz pride v piatok domov lebo jej tam primarka nevie prist na to co to je. urobili jej a CT hlavy tela a nic. Velmi by som bol rad keby niekto vedel pomoct a nasiel by som takeho odbornika ktory by to vedel odtranit dakujem

Ahoj ivana4837. Ako teraz vlastne zijes. Je to lepsie s tou PP? Mala si aj uzkosti? Tvoj prispevok je lny pozitivnej energie. Dakujem ti za nereho!

Ivana, hovoris mi z duse! :-)Presne tak to beriem aj ja. Ale ja som naopak, ked mi bolo najhorsie, mala s tymto forom velmi zlu skusenost (o tom som pisala skor), tak som si povedala, ze ked sa z toho dostanem, budem sa snazit ludom, ktori su na tom momentalne zle, poradit a podporit ich. Zelam Ti, aj vsetkym ostatnym, vela peknych dni bez uzkosti a depresie! :-)

Ahoj Rena,
mne pomoc,rady,celková podpora,ktorú som dostala na tomto disk.fóre zachránila a totálne zmenila život.

Nemôžem povedať,že keď som ochorela na PP a generalalizovanú úzkost.poruchu,že by som pomýšľala na samovraždu(lebo som mala pre koho žiť),ale bola som na úplnom,úplnom DNE!!!
Neviem to presne definovať,ale nevládala som už ďalej žiť,to naozaj nebol život to bolo každodenné trápenie sa,lebo mi bolo fakt zle skoro v jednom kuse,mala som strach,že či zvládnem takto ďalej fungovať...

Je veľmi dôležité,aby si ľudia navzájom vymenili svoje skúsenosti,veď kto nás pochopí lepšie ako človek trpiaci rovnakým problémom???

Keby som objavila túto stránku na začiatku mojej choroby som presvedčená,že by som nemusela zbytočne trpieť a stratiť toľko rokov!!!

Netreba sa však nikdy vzdávať a chcem byť príkladom aj pre ľudí,ktorí sú viac rokov chorí a neveria,že by sa ich stav mohol zlepšiť.Určite sa to dá,ale treba NAOZAJ CHCIEŤ!!!

Chce to veľa trpezlivosti,získavania čo najviac vedomostí o tejto chorobe a hlavne nesnažiť sa to riešiť iba zvyšovaním dávok liekov (to je KONEČNÁ),ale práve naopak.
Samozrejme nikto nemôže zo dňa na deň hodiť lieky do koša a čím dlhšie ich užíval,tým bude ich postupné znižovanie ťažšie a dlhšie.Lieky pomôžu veľmi hlavne na začiatku liečby,ale treba si uvedomiť,že naša choroba potrebuje ako soľ psychoterapiu a pochopiť,že všetko je hlavne v našej HLAVE...v našom myslení!!!

Maj sa pekne Rena a pozdravujem aj všetkých "starých známych" Ketsut,Zuzku,Tatianu,Miu,Zsofu...

Ivana, som rada, ze si napisala, treba sirit osvetu! :-) Je super, ze sa takto dokazes dostat zo zavislosti a ZNOVA ZACAT ZIT, drzim palceky! ;-)

Ahojte baby,

to čo tu píšete o Xanaxe je úplná pravda...je to naozaj poriadne svinstvo,ak by bol predpisovaný iba pri vážnych stavoch,resp.pri nasadení AD pokiaľ zaberú (na 2-3 týždne)bolo by to OK,ale nie napchávať s ním ľudí celé roky a ak náhodou poviete,že Vám je na prd ešte aj zvýšia jeho dávku..to naozaj zodpovedný psychiater neurobí!!!

Rena to napísala presne,hlavne nech pacient neotravuje,trošku ho utlmíme,oblbneme...ja by som o závislosti na Xanaxe a jeho vedľajších účinkoch mohla napísať asi aj diplomovku.Beriem ho 9rokov,ale pred rokom som mala to šťastie a objavila som toto diskusné fórum a ľudia mi tu konečne "otvorili oči".

Nebolo mi dovtedy jasné prečo sa cítim stále horšie,neustále unavená,otupená,bez chute na bežné veci súvisiace s normálnym životom ako je obyčajná skutočná radosť,spoločenský život,sex...bola som fakt ľudská troska.Xanax SR som brala celé tie roky ráno 1mg a večer 0,5mg.Začala som ho vysadzovať naozaj po omrvinkách,lebo môj organizmus si za tie roky poriadne navykol.
Beriem ho ešte,ale neustálym pomalým znižovaním dávky sa dostavili aj poriadne zmeny...začala som spať oveľa menej,necítim únavu,chodím rada von,teším sa s rodinou,lebo aj oni vidia,že som to opäť JA tá urehotaná,občas poriadne bláznivá bytosť,nie iba stroj čo všetko urobí,aby bolo postarané o rodinu,navarené,upratané a potom sa uzavrieť do seba a hlavne nech ma len neotravujú s výletmi,nákupmi,návštevami...

JEDNODUCHO TERAZ UŽ KONEČNE OPAŤ ŽIJEM AKO ČLOVEK!!!