Depresia a panicka porucha

Ahoj nešťastná!
Prvé príznaky choroby sa u mňa objavili krátko po tom,čo som otehotnela,bolo to pred cca 7 rokmi.Najprv som mala záchvat paniky(zrýchlené dýchanie, pocit na odpadnutie, búšenie srdca,slabosť).Neskôr,keďže som nevedela presne, čo sa so mnou deje, sa pridružili silné depky.Bola som stále unavená, nevedela som spávať, nadránom som sa budila s pocitom úzkosti,mala som tie najčernejšie myšlienky na svete,nič ma nebavilo,bola som plačlivá...V tehotenstve som síce navštívila psychiatričku,ale ako som už spomínala,vôbec mi nepomohla,tak som skúšala piť nejaké čaje a prírodný liek deprim(ale veľmi mi to nepomohlo).Keďže po pôrode sa môj stav nezlepšil,ale skôr zhoršil(všetko som robila akoby z posledných síl,nebavilo ma nič,bála som sa už všetkého),tak som vyhľadala ďalšiu psychiatričku a to už bolo o niečom inom ako pri prvej psychiatričke.Predpísala mi seroxat a frontin. Frontin som veľmi ani nepoužívala(mala som ho tuším užívať iba vtedy,ak príde na mňa tá úzkosť).Ja som užívala pravidelne seroxat a časom som cítila účinok a cítila som sa lepšie.Na začiatku užívania seroxatu som pociťovala aj vedľajšie účinky(treba to vydržať),ale časom tie vedľajšie účinky ustúpia.Je pravda,že keď som ho brala,bola som unavenejšia,aj viac som spávala,ale keďže som mala malé dieťa, tak neviem posúdiť,či to bolo spôsobené nočným vstávaním k dieťaťu alebo liekom.Ja som sa veľmi obávala brať lieky,ale dnes hovorím, že keby som mala ešte niekedy takéto problémy,neváhala by som toľko ako prvýkrát.Brala som antidep. asi 2 roky.Raz, keď som sa už cítila lepšie,tak som sa sama rozhodla,že vysadím lieky-nemala som to robiť,lebo onedlho som dostala záchvaty úzkosti a musela som začať ďalej užívať lieky.Každý, kto už bral antidepr. vie, že sa majú vysadiť postupne.Pri vysadení liekov som zase pociťovala podobné príznaky ako keď som ich začala užívať,ale aj to odoznie.Pamätám si,že lieky ma samozrejme utlmovali,ale vtedy som ten útlm potrebovala,ale časom som cítila,že potrebujem zase cítiť tú príchuť života(tak intenzívnejšie všetko prežívať)a vedela som, že je čas lieky vysadiť a zrejme to videla aj psychiatrička,keďže mi to odporučila tiež.Ešte po vysadení liekov som niekoľkokrát pocítila paniku,ale naučila som sa ako správne dýchať,čo robiť,keď to príde.A ako som už písala nižšie,prečítala som aj zopár kníh,ako žiť s touto chorobou a tak som to zvládla.Keď prišla panika,už som nebola akokeby na úteku,lebo pred ničím človek neutečie,to som zistila na vlastnej koži,ale začala som trebárs upratovať takú dobrú hodinku,potom som sa venovala niečomu inému a tak som aj svoje myslenie zamestnala, unavila som sa a prišla som na to,že mi to robí dobre...Všetko,čo som popísala tu a aj nižšie nebolo zo dňa na deň,chce to aj čas...Veď u mňa sa tieto stavy objavili pred 7 rokmi.Pomohli mi lieky a potom neskôr som aj ja pre vyliečenie niečo spravila(cvičenie, zdravšie stravovanie, relax, tekvicové a sezamové semiačka užívam stále- obsahujú látku ako je serotonín...Je to prvýkrát,čo o tom píšem,ešte som o tom cudzím nehovorila,ale chcem pomôcť a povzbudiť ostatných.Viem,ako mne pomohli povzbudivé slová,pochopila som,že tí, čo chodia ku psychiatrovi sú normálni ľudia, len majú bolesť,ktorá sa nedá nahmatať,lebo je v duši.Vždy som mala tendenciu veľa robiť,všetko stíhať,všetko mať v poriadku-dnes viem,že nemusím všetko stíhať, a keď cítim,že už je toho veľa, hneď začínam na sebe pracovať-idem na prechádzku, oddýchnem si-veď aj zajtra je deň,neprepínam svoje sily,lebo pamätám si,že telo mi dávalo signál, že mám spomaliť, ale ja som nepočúvala a tak duša ochorela....Prajem ti nešťastná, aby si bola už len šťastná...A ešte chcem toľko dodať, že aj to nešťastná sa mi ťažko píše, pretože som sa naučila rokmi myslieť pozitívne a aj tak rozprávať(aj keď to išlo veľmi ťažko,nasilu som sa nútila nepripúšťať tie negatívne myšlienky...

Ahoj Natuľa!

Ako sa ti tvojich ťažkostí podarilo zbaviť.
Aké si mala konkrétne príznaky ? Po návšteve druhej psychiatričky si brala aj lieky, ak áno aké a v akej dávke. Ja som už taká zúfalá, že hľadám pomoc takouto formou. Za odpoveď ďakujem.

fúú fakt gratulujem pekne si to zvládla. Aj ja sa idem činiť!!!!!! Naozajjjj

GRATULUJEM!!!

Ahojte.Píšem vám kvôli tomu, aby som poradila, keďže aj ja som niečím takým prešla pred 7 rokmi, práve vo chvíli, keď som očakávala svoje prvé dieťa.Bolo to hrozné- panika, úzkosť, depka-vôbec som nevedela ,čo sa so mnou deje-myslela som si, že som sa zbláznila.Natrafila som na blbú psychiatričku a tá ďalšia bola ešte blbšia-nevysvetlili mi,čo to vlastne je, ale ešte viac ma zdeptali...Tak som prežila celé tehotenstvo,samé úzkosti a panika. Nikam som nechcela sama chodiť a aj som sa bála ostať sama doma. V pôrodnici to bolo tiež zlé,ale nejako som to prežila.Bála som sa už aj s vlastným dieťaťom ostať...Po pôrode som sa rozhodla navštíviť ďalšiu psychiatričku,dobre som spravila,rozumela všetkému,čo prežívam-nasledovali lieky,ktoré som užívala 2 roky, na druhý pokus som ich vysadila, samozrejme na odporúčanie psychiatričky.Dnes si žijem svoj život som šťastná niekedy aj menej šťastná,ale som aj rada, že som cez to všetko prešla, posilnilo ma to, môj život je už iný, ako predtým.
Chcem poradiť tým, čo prežívajú paniku(búšenie srdca,lapanie po dychu,pocit,že odpadneš)-ja som sa naučila kontrolovať svoje dýchanie- vedome kontrolovať, alebo som dýchala v takých chvíľach do dlaní,môžte vdychovať aj vydychovať do papierového sáčka...Veľmi dobre mi zaberalo aj väčšie fyzické vyčerpanie,napr. 30 min. behu,byciklovanie, upratovanie-čítala som v jednej knihe, že v takýchto chvíľach to zaberá-ja som to tiež robila a pomohlo...Robila som to,čoho som sa najviac bála(bála som sa ísť von-aj tak som išla-s plačom, so strachom,že odpadnem-bola som tvrdohlavá,chcela som to všetko zmeniť kvôli dcérke,povedala som si, že aj keď ma porazí,aj tak pôjdem von...CHcelo to čas.Keď som išla von prišla panika a ten hnusný pocit,ale aj to odznie.Netreba sa tomu brániť,povedzte si, no len nech príde ten pocit-čím viac sa tomu brániš, tým skôr to príde...Niekedy, keď to na mňa prišlo, tak som si čupla a dvoma rukami som si chytila kolená-tiež to zaberá na správne dýchanie,aby neprišiel ten hrozný pocit...
Viete, že ak vám chýbajú niektoré vitamíny,môže to vyústiť do depresie-stravujte sa zdravo.Aj ja som sa začala zdravšie stravovať,nevynechávajte sacharidy,vraj depresívny ľudia potrebujú sacharidy, ale nie čokolády,ale celozrnný chlieb,cestoviny atď. Niektoré potraviny obsahujú látku serotonín,ktorá chýba pri týchto psychických poruchách.Jedzte denodenne tekvicové semiačka,sezamové semiačka,netreba zabúdať aj na ľanové semiačka(omega kyseliny)-(podľa jedného amer. psychiatra-píše o tom v knihe Život bez depresie).Držím vám všetkým palce,nevzdávajte sa, aj ja som si myslela,že už sa z toho nikdy nedostanem, mala som výčitky, že som neprežívala svoje prvé tehotenstvo a narodenie svojho dieťaťa tak,ako som chcela.Dnes už hovorím noačo, hlavne, že som sa z toho dostala a užívam si život.Nikdy nezabudnem na prvé vianoce po vyzdravení a spomeniem si na to aj teraz.Viem si užívať také veci ako je padanie snehu, prechádzky vonku s dcérkou....

nepíše či chodíš na terapie ak nie skús

Ahojte

Ahoj Janka
Aj u mňa bolo obdobie, keď bolo celkom fajn. Ale momentálne sa cítim veľmi zle. Ja som snáď už vyskúšala všetko, zamestnať sa, aby som na tie závrate nemusela myslieť, chodiť von, brať lieky. Ja som už úplne bezradná.

PS.: ešte mňa to doma už nejako prestalo, už nie doma je to v pohode je to moje teritóriu tam je dobre, ale boli časy ked aj doma bolo hrozne závrate strach sama o seba doma a tak teraz už len ked mám byť sama vonku a niekde ísť s deťmi sama a tak ale z toho krútenia inak už nie. Vonku a v spoločnosti kde mám byť sama je to horšie krútim sa bojím sa že odpadnem a tak...

ahojte, Neštastná,
Nie u psychiatra nie, len na neurológii a teraz u psychologičky. Brala som 3roky betaserc 24- 2x1tabl a pred ním niečo podobné ale 16tku tiež 2x1 a potom ešte ten xanax sr 0,5 2x 1 tabletku ale momentálne už nič ako som písala a je my lepšie. Ale vymenila som snád 3 obvodné a troch neurológov doktorov lebo som stále nenatrafila na takého čo mi uveril a nerehotal sa my do očí že čo si vymýšlam a nech sa nenudím doma... až na túto poslednú neurologičku a psychologičku som konečne prišla že my veria a hladajú príčiny môjho krútenia a spol.. Drž sa a napíš aj ty ako postupuješ ty a čo ti pomáha aj ostatný díkes majte sa