Depresia a panicka porucha

Ahojte všetci..
Ked nepíšete tak dúfam,že sa sa máte všetci o čosi lepšie aj mne je už lepšie prestalo aj t´pnutie samé od seba a to mám ísť zajtra k neurologičke už asi aj zbytočne...
Aj mňa čaká dnes vianočný koncert môjho synčeka v škole je 3tiak to si nemôžem nechať ujsť aj ked mám strach ako tam medzi tolkými luďmi vydržím- ale musím a hlavne chcem!!!
Prajem Vám všetkým šťastné a veselé vianoce- hlavne aby sme ich všetci po zdravotnej a inej stránke zvládli a panovala u všetkým také pekná rodinná , veselá a príjemná pohodička páá držte sa všetci. s pozdravom Jana.

Starcrossed, urcite chod, tak ako si mala zo seba dobry pocit, ked si dokazala prekonat strach predtym, tak to bude urcite aj teraz! :-) Ja sa tiez dopredu vzdy bojim takychto "mimoriadnych udalosti", vytvaram si katastroficke scenare a nakoniec vsetko zvladnem. Uz som prisla na to, ze dolezite je strach prekonat, lebo ma to vzdy posuva dopredu - k vylieceniu. A naopak zase naopak. ;-) Takze drzim palce, urcite to zvladnes! :-)

Starcrossed - jednoznacne chod, mas tam kamosov a miesto poznas a nieje to daleko. neboj urobit prvy krok.

Ahojte.Dnes som narazila na túto diskusiu.Ja tak isto trpím na PP.Prvýkrát som mala atak vo februári 2008,nevedela som ešte o čo ide,mama dokonca musela volať sanitku.Tŕpli mi ruky,nohy,nemohla som dýchať,točila sa mi hlava-samozrejme som hneď myslela na najhoršie.Potom som asi mesiac chodila na rôzne vyšetrenia-všetky výsledky som mala OK.Bolo to hrozné obdobie,sama som sa nepohla ani na krok,dokonca by som nevydržala ani sama doma,stále som sa sledovala,meranie tlaku a pulz,každé pichnutie pre mňa hneď znamenalo rakovinu.V tom čase som bola prváčka na VŠ,odišla som z nej,nebola som schopná v tom čase fungovať sama v cudzom meste,hoci som bývala s najlepšou kamarátkou-tá ale netušila čo mi je.Obvodná lekárka,keď už nevedela čo mi môže byť,tak ma poslala k psychologičke,tá určila diagnózu,potom psychiater,lieky-predpísal mi Citalopram.Brala som 1 tabletku denne,zlepšenie prišlo asi po mesiaci,po 4 mesiacoch som ani nevedela,že mi vôbec niečo bolo.Lieky som ale aj naďalej brala,cca.1 rok.Potom som postupne znižovala dávku.Bez liekov som bola vyše roka,cítila som sa úplne v pohode, opäť chodím do školy,som druháčka.Až pred mesiacom,z ničoho nič pred spaním to na mňa zase prišlo,točenie hlavy,tŕpnutie končatín,návaly tepla,potom zimnica,pulz 120,srdce mi išlo z hrude vyskočiť.Už som ale vedela o čo ide,takže to nebolo až také hrozné ako 1krát.Ráno ma ale mama pre istotu zobrala na EKG,všetko OK,srdce mi vraj bije ako zvon :).Doktorka mi opäť nasadila Citalopram,ale len 1/2 denne.Beriem ich už mesiac,zatiaľ mierne zlepšenie,dúfam,že to bude zase v poriadku.Pred dvoma rokmi som po ataku asi 2 týždne len ležala v posteli,teraz idem normálne sama aj psa vyvenčiť,na druhý deň som išla aj do NR do školy.Bola som tam 3 dni,vždy ráno keď som mala ísť z intráku do školy,tak hrozný stres,myslela som si že odpadnem,ale nakoniec som tam vždy došla :D :D.Som bola na seba normálne pyšná,že som sa prekonala.Len mám teraz taký problém,že po Vianociach mám ísť na chatu so spolužiakmi zo strednej školy,len na 1 noc,ale ja mám z toho strašný strach a stále neviem,či mám ísť.Tá chata je blízko,už som tam bola veľakrát,spolužiakov mám veľmi rada,boli sme super partia.Strašne by som ich chcela vidieť,ale ten sp*ostý strach,to je niečo hrozné,bojím sa,že ma to tam chytí.Keď tam ale nepôjdem bude ma to mrzieť,vôbec neviem,čo mám urobiť.V tom roku 2008 keď som bola v ich spoločnosti,tak ma ani nenapadlo,že mi niečo je..Myslím,že aj teraz by to tak bolo,ale stále mám v podvedomí hrozný strach z toho,aj keď sa snažím na to nemyslieť,nedá sa.Čo by ste mi poradili??Mám ísť?:)

Ahojte všetci! trpnutie tela mám vcelej pravej strane, od hlavy cez pery ,ruku a nohu. Citim to pri zväčšenej psych.záťaži. Hlavu mám ako u susedov ,niekedy sa mi zdá ,že nezvládnem zaliať ani čaj. Teraz som si naplánovala na sviatky čo všetko urobím a už som dostala z toho také záchvaty paniky,že som v totálnej depke. Nohy ma ledva nesú a už tri dni sa neviem pozviechať z postele. Dúfam,že vy také somariny nerobíte. Prajem vám veľa trpezlivosti. pa,pa

krút.-jana
Ozvy sa mi na moj mail efina@inMail.sk mne tiez pred par dnami zacalo trpnutie,najprv v ruke a potom ako keby aj polka tvare

ahoj díblíci! moja depka je uz v tak rozbehnutom stadiu, ze snad uz nik a nic ma nezastavi pred tym najhoršim, pisem to len vam, lebo sa musim aspon anonymne vypovidat, zle som sa vydala, mam sice krasne deti, ale moj muz je kus dreva bez citov, neda sa zit bez lasky, aj ked vam ju deti dennodenne davaju, ale ja som este mlada a potrebujem vediet, ze ma má niekto skutočne rad, ze niekomu na mne zalezi, ved ostat sama /aj ked s detmi/ v 40 rokoch je hrozne!potrebujem aspon nejake antidepresiva, ktoré by zmiernili moje pocity, ktoré ubijaju vo mne aj to posladne JA!!!

Ďakujem rena za odpoved.... určite je v tom pravda, mám už druhý týždeň viacej starostí a hlavne trápenia starší syn nechce jesť a robí mi napriek zobrala som ho na sedenie k psychologičke na jej odporúčanie jeduje sa že má taký vek tak nám radila ako na neho a ako si pomôcť nerozčúlovať sa nad tým a podobne lebo tým si ubližujem len sebe..jemu je to jednoa že od hladu nezomrie...

Ahoj, na tvari to nemoze byt z krcnej chrbtice - aspon tak mi povedala neurologicka. Mne vzdy pomoze to, co som sa naucila v terapii - zistujem, ake emocie som zase potlacila a ked na to pridem a dam ich von, trpnutie vzdy prejde.

ahojte..
rena a ako si pomáhaš aby ti to ustúpilo?
Mne zatial len psychologička povedala(lebo len u nej som bola na terapii tak som sa jej opýtala) že s toho nezomriem nemám sa báť ved sa snažíme poraziť ten zlý strach tréningami a že to bude s kŕčnej chrbtice a aj zo stresu všetko spolu. vdaka držte sa