Depresia a panicka porucha

krút.-jana, u mna je trpnutie najcastejsi somatizacny priznak...

Ahojte pozdravujem vás všetkých..
Chcem sa opýtať stalo sa mi to prvý krát minulí týždeň vo štvrtok a pokračovalo to ešte aj cez víkend: začala mi tŕpnuť brada a niekedy aj lícne kosti, zazu mi bije aj hrozne srdce, bože čo to zase je?? Máte to aj vy?? Viem že sa toho tu popísalo veľa ale som už bez liekov asi5 mesiacov pomaly a zrazu toto! Hlava sa toršku s tréningom prechádzok prestáva krútiť a zájdem čím dalej tým dlkšiu trasu už aj tesco ale to tŕpnutie??
Popri tom tetániu nemám nepotvrdila sa mi na testoch dr mi nerobí ani neurologička ani obvodná až od zajtra tak mám skočiť k nej zase?! ďakujem za akékoľvek rady držte sa všetci.

Ahojte, objavila som super knihu: Albert Ellis - Trénink emocí, Portál, Praha 2010. Myslím, že je pre nás všetkých ako stvorená - píše sa v nej, ako zmeniť negatívne postoje a emócie, a tak s nadhľadom zvládať každodenné problémy. Jednoznačne odporúčam! :-)

Ahoj 11mike11,

tento článok z netu som tu už raz skopírovala,teraz ho skopírujem špeciálne pre Teba,podľa mňa vystihuje to čím ľudia prechádzajú v rôznych fázach depresie,držím ti veľmi palce.

VER TOMU VŠETKO SA NA DOBRÉ OBRÁTI,AK NA SEBE ZAMAKÁŠ!!!

(článok,ktorý stojí za prečítanie...)

---------------------------------------

komentár: Hľadať zmysel v pozadí depresie

Cez víkend preletela médiami správa o tom, že počet psychických ochorení sa znepokojivo zvyšuje. Osobitným problémom sú depresie. Vraj nimi trpí čoraz viac mladých ľudí. Keďže ide o chorobu, ktorá pri neliečení môže byť smrteľná (riziko samovraždy), verejnosť by jej mala venovať zvýšenú pozornosť.

ilustračné foto

včera 20:58 – BRATISLAVA

Zúfalstvo je utrpenie pozbavené zmyslu

Je to pocit, akoby telesnú i duševnú stránku človeka ochromili pochmúrne olovené reťaze smútku, úzkosti, prázdnoty a beznádeje. Nálady kolíšu medzi ľutovaním a obviňovaním samého seba. Veci, ktoré dovtedy napĺňali život človeka sa zrazu posunú do roviny čírej márnosti. Okolie vás povzbudzuje, aby ste sa vzchopili a čelili temnote pevnou vôľou, lenže zrazu vám aj jednoduchšie činnosti padnú zaťažko. Vôľa akoby bola rozlomená na polovicu. Pri zložitejších rozhodnutiach človeka premkne nerozhodnosť, neschopnosť sústrediť sa, pričom sloboda je pociťovaná ako neznesiteľné bremeno voľby. Aj malé mrzutosti začínajú znervózňovať, či spôsobovať neodôvodnené starosti. Možno sa prejedáte, aby ste zahnali melanchóliu a možno naopak, zažívate stratu chuti do jedla. Možno spíte aj cez deň alebo naopak, nedokážete zaspať ani v noci. Vaše myšlienky celý čas bezcieľne krúžia, zdá sa vám, že vás už v živote nič dobré nečaká, až sa začnete pohrávať s myšlienkou na ukončenie všetkého toho trápenia...

Toto všetko je depresia. Za najúčinnejší spôsob ako ju zničiť sa považuje kombinácia medikamentóznej liečby a psychoterapie. Najmä pri ťažšej forme tohto ochorenia zrejme nie je možné obísť lieky. Keďže sa však z depresie stáva v 21. storočí významný spoločenský problém, možno je zaujímavé nezostať len pri nerovnováhe neurotransmiterov v mozgu, ale začať načúvať autorom, ktorí sa vydali hľadať hlbší duchovný i filozofický zmysel depresie. – Autorom ako Anselm Grün, Viktor Frankl alebo Elisabeth Lucasová.

Čo nám chce depresia o nás povedať?

Prvý z menovaných, benediktínsky mních a svetoznámy autor bestsellerov v knižke „Depresia ako šanca“ nabáda svojich čitateľov, aby s touto bolesťou duše nadviazali dialóg. Teda spýtať sa depresie, čo nám vlastne chce o nás povedať, načo nás chce upozorniť. Stojí za tým myšlienka, že nielen telesná, ale aj duševná bolesť má signálnu funkciu. Fyzická bolesť človeka upozorňuje, že niečo nie je v poriadku s telesnou stránkou jeho organizmu a mal by s tým niečo spraviť. Duševná bolesť možno upozorňuje, že niečo nie je v poriadku s naším životom, duševným rozpoložením, medziľudskými vzťahmi, životným štýlom, prioritami, či hodnotovým rebríčkom a že by sme ich mali prehodnotiť.

Anselm Grün píše, že depresia má v sebe hlbší zmysel a preto by sme jej mali pozorne načúvať. Jej cieľom totiž nie je nás zabiť, ale práveže priviesť k pravej radosti. Chce, aby sme sa zbavili nesprávnych návykov, lží a ilúzií, na ktorých stojí náš kolísavý život a naopak, aby sme ho postavili na nových, zdravých a stabilných základoch. Ak sú napríklad narušené naše medziľudské vzťahy, trpíme neodpustením alebo neschopnosťou dosiahnuť dokonalý sebaobraz, ktorý v hlave nosíme, antidepresíva len stlmia výstražnú sirénu, no nevyriešia vnútorný konflikt. Na rozviazanie gordického uzla obáv, starostí a pesimistických vzorcov myslenia je dobrá práve psychoterapia.

Niektoré zdroje depresívnych pocitov

Že naša epocha so sebou prináša nápor na ľudskú psychiku si všimol aj rakúsky psychiater Viktor Frankl. Základnú príčinu videl v strate zmyslu života, s čím súvisí aj (ne)schopnosť niesť za seba zodpovednosť a odpovedať na otázky, ktoré nám život kladie. Svet sa nezrýchľuje sám od seba. Zrýchľujú ho ľudia, ktorí sa v snahe uniknúť tichu vlastného prázdna vo chvíľach pokoja vrhajú do horúčkovitej činnosti, čím vytvárajú nápor aj na všetkých ostatných. Práca, či kariéra pre nich nie sú ani tak formou sebarealizácie, ale skôr úniku. Vonkajší svet sa mení ťažko, no každý jednotlivec si aspoň môže vybrať aký postoj k zrýchľujúcej sa dobe zaujme. Podľa Frankla je výzvou psychiatrov i psychológov ako „duševne otužiť“ ľudí, aby boli voči týmto tlakom odolnejší.

Keď sa zamýšľa nad depresiou, Frankl tvrdí, že melancholický strach je vlastne strachom pred smrťou a strachom zo svedomia. Ľudia, trpiaci depresiou, často prežívajú napätie (a priepasť) medzi tým, čo je a tým, čo by podľa nich malo byť. Možno vo svojom vnútri nosia nejaký dokonalý obraz seba samého, ktorý sa im však nedarí v realite napĺňať. Z toho vyplýva menejcennosť, pocit, že človek je úplne nemožný a následne samovražednosť. Koncept odpustenia, ktorý tematizovalo kresťanstvo po celú dobu svojej existencie, tu má veľký význam. Odpustenie je vlastne obnova lásky. Nie je to len o postave Ježiša Krista, ktorý nám osobne odpúšťa naše minulé hriechy a uzmieruje nás s Nebeským Otcom. Aj my potrebujeme odpúšťať našim vinníkom a nezriedka musíme odpustiť najviac sami sebe, že nie sme dokonalí. Proste sa zmieriť s tým, že ako ľudia máme nárok byť omylní a občas i nemožní.

A keď nič z toho nepomáha? Podľa Frankla by pacient mal objektivizovať depresiu a prijať ju ako chorobu, ktorá ho proste postihla. Nie vzchopiť sa a premáhať ju silou vôle (ktorá je ňou sama napadnutá), ale naopak podrobiť sa chorobe – akceptovať ju ako fakt, vydať sa s dôverou do opatery lekára a mať po dobu liečby so sebou trpezlivosť.

ahojte, s tymi homeopatikami to asi nebude az take zle ako sa moze zdat z prispevkov na www.redemptoristi.sk
Precitajte si aj toto - tiez je to krestanskeho razenia ale diametralne odlisne nazory :
www.hkap.cz

11mike11, skus si precitat toto:
www.martinus.sk

11mike11, skus si precitat toto:
www.martinus.sk

11Mike11...drzim ti palce,aby si to zvladol, lebo mas toho za sebou dost. Z dna sa mozes dostat uz len na hladinu!

Ahojte vsetci...
Dnes nad ranom som sa rozhodol ze si popozeram na nete nejake diskusie ohladom toho co prezivam lebo som si bol isty ze nemozem byt na tomto svete sam ktory preziva to co prezivam. Som velmi rad, samozrejme to myslim v tom zmysle ze som rad ze si tu mozem precitat vase problemy a aj riesenia a to mi pomaha. Mam 30 rokov a zivot sa so mnou nejaku tu dobu ne..re, prezil som nestastne manzelstvo z ktoreho mam smaozrejme krasneho syna,ale ex mi robi strasne problemy a nedava mi ho aj napriek rozhodutiu sudu. Vie velmi dobre ze ho milujem, ma 4 roky a ze by som pre neho urobil cokolvek a tym ze to vie tak sa mi chce asi nejak pomstit. Stava sa ze mi ho neda aj mesiac ani k telefonu ani ho nevidim. K tomuto sa pridali problemy v robote, konretne sa prestalo darit vo firme tak musim premyslat nad inymi variantami ako zarobit peniaze no a aby to nebolo malo tak pred mesiacom odo mna odisla moja partnerka, osoba ktora bola a je pre mna vsetkym ale spraval som sa tak ako som sa spraval a prichadzal som o nu. A vtedy sa to stalo, odkedy odisla sa nieco vo mne stalo, mam pocit ze som sa zlomil ako zapalka. Nejem, nespim, desim sa vecera lebo je zrazu moc ticho a steny na mna padaju, nestretavam sa ani moc s kamaratmi lebo vsetci maju partnerky a ako nahle zacnu hovorit o planoch tak to na mna dojde zase. Teraz som sam v byte kde sme byvali, ale odidem odtialto lebo je to strasny pocit tu existovat, pokusil som sa vratit k nasim domov aby som si apson tam oddychol, ale ani to nepomaha. Moze sa to zdat ze nestastna laska, ale je to vlastne vsetko, ked sa vypne svetlo, myslim nad tym ako sa mi nedari, myslim na to ako nemozem mat alebo vidiet maleho, myslim nad tym ze som prisiel o partnerku ktora pre mna znamenala vsetko. Mozog mi ide na plne obratky ako nahle si lahnem alebo sa len na par minut zastavim. Nebudem klamat ak ma vela krat nenapadla ta ´´ina´´ moznost ako ukoncit moje trapenie. Som chlap ktory v zivote nereval, ale za posledne dni a tyzdne sa zo spanku zobudim a placem ako male dieta. Sam som si povedal ze vyhladam odbornu pomoc, hadam mi pomoze, lebo pocity ktore mam sa niekedy nedaju ani vydrzat.Najhorise na tom je to ze ked som si precital ako sa prejavuju urcite stupne depresie tak to vyzera ze sa to u mna tahalo uz dlhsiu dobu a preto som vlastne stracal kamaratov ako aj priatelku a vsetkych okolo mna. Prestal som chodit medzi ludi, robil som si stale vacsi odstup od ludi, uzatvaral som sa do seba, citil som sa menejcenny, nevedel som sa uz ani tesit z veci ktore ma predtym tesili. Stratil som uz vsetky iluzie, vsetko na co som nejak veril sa mi zda ze je to nemozne a preto viem ze je najvyssi cas vyhladat pomoc. A pomohli ste mi v tom aj vy s tym ze som si tu precital ze sa vsetko da riesit aj ked som si myslel ze toto nema riesenie. Dufam ze som to tu moc nezaplnil, ale mal som strasnu potrebu dat aspon par veci von. Dakujem vam a som rad ze nie som sam. MIchal

Ahojte vsetci...
Dnes nad ranom som sa rozhodol ze si popozeram na nete nejake diskusie ohladom toho co prezivam lebo som si bol isty ze nemozem byt na tomto svete sam ktory preziva to co prezivam. Som velmi rad, samozrejme to myslim v tom zmysle ze som rad ze si tu mozem precitat vase problemy a aj riesenia a to mi pomaha. Mam 30 rokov a zivot sa so mnou nejaku tu dobu ne..re, prezil som nestastne manzelstvo z ktoreho mam smaozrejme krasneho syna,ale ex mi robi strasne problemy a nedava mi ho aj napriek rozhodutiu sudu. Vie velmi dobre ze ho milujem, ma 4 roky a ze by som pre neho urobil cokolvek a tym ze to vie tak sa mi chce asi nejak pomstit. Stava sa ze mi ho neda aj mesiac ani k telefonu ani ho nevidim. K tomuto sa pridali problemy v robote, konretne sa prestalo darit vo firme tak musim premyslat nad inymi variantami ako zarobit peniaze no a aby to nebolo malo tak pred mesiacom odo mna odisla moja partnerka, osoba ktora bola a je pre mna vsetkym ale spraval som sa tak ako som sa spraval a prichadzal som o nu. A vtedy sa to stalo, odkedy odisla sa nieco vo mne stalo, mam pocit ze som sa zlomil ako zapalka. Nejem, nespim, desim sa vecera lebo je zrazu moc ticho a steny na mna padaju, nestretavam sa ani moc s kamaratmi lebo vsetci maju partnerky a ako nahle zacnu hovorit o planoch tak to na mna dojde zase. Teraz som sam v byte kde sme byvali, ale odidem odtialto lebo je to strasny pocit tu existovat, pokusil som sa vratit k nasim domov aby som si apson tam oddychol, ale ani to nepomaha. Moze sa to zdat ze nestastna laska, ale je to vlastne vsetko, ked sa vypne svetlo, myslim nad tym ako sa mi nedari, myslim na to ako nemozem mat alebo vidiet maleho, myslim nad tym ze som prisiel o partnerku ktora pre mna znamenala vsetko. Mozog mi ide na plne obratky ako nahle si lahnem alebo sa len na par minut zastavim. Nebudem klamat ak ma vela krat nenapadla ta ´´ina´´ moznost ako ukoncit moje trapenie. Som chlap ktory v zivote nereval, ale za posledne dni a tyzdne sa zo spanku zobudim a placem ako male dieta. Sam som si povedal ze vyhladam odbornu pomoc, hadam mi pomoze, lebo pocity ktore mam sa niekedy nedaju ani vydrzat.Najhorise na tom je to ze ked som si precital ako sa prejavuju urcite stupne depresie tak to vyzera ze sa to u mna tahalo uz dlhsiu dobu a preto som vlastne stracal kamaratov ako aj priatelku a vsetkych okolo mna. Prestal som chodit medzi ludi, robil som si stale vacsi odstup od ludi, uzatvaral som sa do seba, citil som sa menejcenny, nevedel som sa uz ani tesit z veci ktore ma predtym tesili. Stratil som uz vsetky iluzie, vsetko na co som nejak veril sa mi zda ze je to nemozne a preto viem ze je najvyssi cas vyhladat pomoc. A pomohli ste mi v tom aj vy s tym ze som si tu precital ze sa vsetko da riesit aj ked som si myslel ze toto nema riesenie. Dufam ze som to tu moc nezaplnil, ale mal som strasnu potrebu dat aspon par veci von. Dakujem vam a som rad ze nie som sam. MIchal