Depresia a panicka porucha

Ahoj Bucka,

môj príspevok patril samozrejme aj Tebe,lebo ako som si prečítala ten Tvoj a ostatných báb rozhodla som sa reagovať...zabudla som síce napísať tvoje meno,ale zámerne som napísala,že je určený pre všetkých s podobnými problémami...

Ja si nedovolím stanovovať tvoju diagnózu,to nechám na odborníkov,ale podľa príznakov to môže byť PP,general.úzkostná porucha,depresia...ak si prečítaš všetci máme (mali sme) takmer
identické príznaky.

NIKDY SI TU NERADÍME NA ZÁKLADE VEKU!!!

Mňa nezaujíma kto má koľko rokov,komunikujeme tu spolu všetky vekové kategórie,ja sama som mala teraz 39rokov,teda žiadna mladica,ale momentálne sa cítim na 20 a pred 4rokmi som myslela,že mám sto.

Vyhľadaj nového psychiatra a hlavne ho popros,že TRVÁŠ na psychoterapii,lieky tvoj problém nevyriešia a on ti aj tak len podá recept a dovi...psychológ,resp.psychoterapeut bude riešiť terapiu a rozoberať príčiny tvojho terajšieho stavu.

(Daj si pozor,aby si nekombinovala dlhodobo benzáky s AD.)

Držím palce,hlavu hore,uvidíš bude dobre!!!

ahojte všetci,hlavne díky ivane za povzbudenie. to všetko nám vtľkali do hláv aj v nemocnici, odvtedy každý deň cvičím aj keď sa mi koľkokrát ani nechce.Tam sme cvičili aj tri krát za deň,chodili sme na prechádzky a bolo to fajn. Len doma chýba niekto,kto by vás stále poháňal. Ale môžem vás uistiť, že to cvičenie je fakt dobré,doporučujem každému.A mne hlavne chýba kamoška,ktorej sa môžete zo všetkým zdôveriť. A závidím každému,kto má ešte mamu, Ja ju nemám od jedenástich a to ma dosť poznačilo. Ale mám muža,deti ktorí nič nevyčítajú. A fakt,že len lieky nepomôžu,to je len polovica. Už som sa moc rozkecala,mávajte sa všetci dobre!!!! Pa, pa

Bucka diagnozu ti musi určit lekar ale ked si pozrieš staršie prispevky určite najdeš niekoho s podobnym problemom a skus aj psychologa ten ti poradi najlepšie..drž sa

Bucka, moj laicky typ je, ze depresia so somatizaciou, ale to by mal naozaj urcit odbornik. Ak si natrafila na nepodareneho psychiatra (bohuzial, sa to obcas stava), najdi si ineho. Radsej si dopredu zisti, ku komu sa oplati ist, ale urcite sa nevzdavaj. Ak sa k tomu nevies odhodlat sama, skus poprosit niekoho, kto Ta "donuti" tam ist. Samotne lieky nic neriesia, mala by si zacat s terapiou - zo zaciatku velmi intenzivne. Mne terapia velmi pomohla a teraz uz zijem uplne normalne (nadalej beriem AD a este stale chodim na terapiu). Drzim palce!:-)

Ahoj ivana dakujem za tvoj prispevok velmi ma povzbudil a ja len dufam že sa konečne zobudim a začnem na sebe makať drž mi palce ešte raz dik

Ale aka je to choroba, teda diagnoza?

Bucka, asi vacsina nas tu je nad 30... Mozno nikto konkretne nezareagoval na Tvoj problem, pretoze vsetci sme tu s viac - menej podobnymi problemami, a ked sa ozve niekto novy, pise sa stale to iste dookola. Skus si precitat tuto diskusiu dozadu pokial len budes vladat, podobnych problemov a rad tam najdes vela. Drzim palce, da sa to zvladnut! :-)
P.S.- Ivanka sice nereagovala priamo na Tvoj prispevok, ale pisala vpodstate o tom istom...

Ja som dnes napisala post o 12:30, ale nik mi neodpovedal... a napisala som ho preto že neviem čo mi je... Je na to diagnoza? Alebo je to naozaj normalne? Možno ste tu všetci mladi ludia pod 30 rokov... a myslite že starej babe od 45 rokov už nič nepomože... ale skuste si zamysliet že vas žiada o radu vaša mama alebo teta. Velmi by som chcela počut nazor od niekoho kto vie ako sa citim.

Aj mne pomohol Juliusq radami. A tak suhlasim s Ivanou, ze urobol pre nas strasne vela a mozna si to ani neuvedomoval. Svojimi prispevkami mi otvoril oci. Pomali som vysadila antidepresiva ,ale najprv benzo, ktore som znizovala 2 mesiace. Bolo to peklo ale ja som mu verila a oplatilo sa. Teraz uz neberiem 3 mesiace nic a citim sa ovele, ovela lepsie. Tie lieky ma skutocne zabijali.Moja lekarka o tom vobec netusila ze vysadzujem chcela ma drzat na liekoch, darmo som jej hovorila ze sa citim hrozne. Dakujem Juliusovi, ze mi otvoril oci. Dakujem, dakujem a nikdy nezabudnem. Prajem Vam vsetkym vela zdravia.

B E Z antidepresiv nemozem prezit, ale s nimi budem pomaly umierat. Ove Carlson