On-line psychológ, psychiater

pre kika 2500 viem ta pochopit.to iste prezila moja dcera.v 3.roc.sa rozhodla odist z mediciny.bola na tej skole nestastna.prisla na to,ze to nechca studovat hned na zac.studia,ale ostavala tam len kvoli nam(rodicom)minuleho roku to nechala,tazko sme to znasali,trapili sme sa.nechapali sme ju.teraz studuje subezne dve ine skoly a je konecne stastna

psychologicke sluzby su spoplatnene, preto budes darmo hladat poradnu. nanajvys fungovala linka dovery, ale tusim uz aj ta je zrusena. ale tam si nemohla volat na dlho, len take kratke telefonaty. za tieto sluzby sa plati. vo vyhladavaci si najdes psychologicke sluzby, ale priprav sa na to, ze to nebude lacne.

pre Janka,dakujem za tvoj prispevok,konecne niekto kto prezil to co prezivam teraz ja,a ak sa mozem spytat aku vysku si nakoniec vystudovala?

pre kika2500: ja som prezila presne to, co prezivas ty. Po gympli ma prijali na medinu, bola som z toho hotova, moji rodicia a okolie tiez. Som z dediny, z ktorej nikdy nevystudoval doktor, takze to vedeli vsetci od farara az po predavacky v obchodoch. Na konci prvaku ma to uz prestavalo bavit, ale predsa som sla este do druhaku. Po tretom semestri som uz nevladala. Neboli sme na tom financne prave najlepsie a rodicia davali do mojej skoly vela penazi, co bol dalsi tlak. Proste som nasim povedala, ze tam uz nebudem chodit. Hnevali sa, prosili, ale nepomahalo. Preplakala som mozno aj tyzden. Citila som sa hrozne. Dala som si prihlasku na inu skolu, vzali ma a vystudovala som tam. Teraz som stastna, ze som to nevzdala a stala si za svojim. Mienka okolia naozaj nie je dolezita v zivote, aj ked sa to mozno v takychto situaciach nezda. Je to len na tebe ako sa rozhodnes. Drzim palce.

je to v prvom rade tvoj zivot, nepozeraj len na to co chce tvoje okolie, je to asi dost velky tlak, ale mysli hlavne na to co ty chces. Bude to mozno neprijemne, ale asi lepsie teraz sa vzopriet okoliu ako potom cely zvysok zivota robit to co ta nebavi. Tazko takto radit, asi je to na dlhsie, na podrobnejsi rozhovor.

ahojte, mám problém, a neviem ako ho vyriešiť. som druháčka na medicíne, no zistila som, že ma tá škola nebaví a nenapĺňa. neviem čo mám robiť, lebo celé moje okolie očakáva, že budem lekárka. poraďte prosím, lebo už kvôli tomu nemôžem poriadne jesť ani spať. dakujem za vaše rady.

taketo obdobia mavame vsetci, zavisi ale od toho ako moc ta to obmedzuje, ak to trva uz dlhsie ako par tyzdnov, ak ti to zasahuje uplne do kazdej oblasti zivota (aj do tych zakladnych veci ako je napr. chut do jedla...) tak je to asi problem s ktorym potrebujes pomoct, mozno aj depresia
a mozno je to len prechodne, skus najst nejaky novy zmysel zivota, nejak vyplnit volny cas, konicky, novi priatelia...

Ahojte, mozno sa aj mne ulavi,ked sem napisem..neviem uz kolko to trva,mozno mesiac a zacalo sa to tak postupne, nastupila som na vysku,kde som nechcela,zostala som byvat doma,na co som sa celu strednu najviac tesila,ze vypadnem..a stale viac a viac mma pocit,ze ma nic nebavi,neviem sa z nicoho tesit a neustale si kladiem otazku, aky ma moj zivot zmysel..a to som byvala velmi vesela,optimisticka,nakupy,krasu,podujatia,modelin g,spolocnost(ktora mi teraz chyba,kedze vsetci kamarati su prec) a navyse aj bez chlapa..

bojim sa,ze je to depresia

Majka prechadzas tazkym obdobim,kazdy z
nas mava obdobie,kedy sa nanho vsetko vali a nic sa mu nedari. Po burke vsak vzdy znovu zasvieti slniecko a zrazu je vsetko inak. Nemusis mat vycitky,ze tu
niekoho otravujes svojimi riadkami. Toto
forum je predsa o pomoci a niekedy staci
aby o svojich tazkostiach ,pocitoch clovek porozpraval /napisal/ niekomu nezainteresovanemu aj ked neznamemu cloveku. Zo sefovej si nerob nic ved aj ona je len obycajny clovek.Predstav si ju napr.ako sedi na wc.Napis jej meno na papierik a zahod za seba. Hlavne nedaj na sebe znat,ze sa jej bojis a nedaj sa zneistit.Zacni si viac verit a uvidis ,ze aj ostatne veci sa daju do poriadku. Drzim palce!

Dobrý večer.
Ťažko sa mi sem píše, ale možno sa mi aspoň trochu uľaví.
Ja už neviem ako ďalej. Všetko sa na mňa valí.Mnohý asi poznáte ten kolotoč. Ráno len čo zazvonia hodiny treba zobudiť deti,vychystať ichdo školy, ísť za rovno nich do roboty, domov prídem o 17- tej, treba skontrolovať úlohy, navarť, upratať, nachystať desiatu s zrazu je večer aj 9 hodín. Sem tam pomôže staršia dcéra, ale teraz má dosť učenia. Manžel je alebo na poobednej, alebo sa hrá na PC, lebo treba si oddýchnuť.Ale je pravda, že v sobotu mi skoro vždy pomôže s upratovaním a s nákupom. K tomu sa pridajú problémy s rodinou /svokra, strýko, možno súd/ a človek je v keli. Začala som byť roztržitá tak, že minule som nemohla nájsť nôž do krájača na chlieb / skovávam ho zvlášť kvôli deťom/ a to som prehladala celý dom. Tak dobre som ho schovala. Včera som si chcela vytiahnuť peniaze z bankomatu, ale bohužial som si nespomenula na kód.A dnes som pre istotu zabudla dať nachystaný kvások do cesta.A to sa ešte v robote na mne vyvŕšila šéfová a tom som sa už aj rozplakala a akosi mi je stále do plaču. Tvrdila, že som neurobila robotu o ktorej viem, že som ju robila, /mám aj svedkov ktorý ma videli ako tie smeti vynášam /, a mám pocit, že sa snaží na mne vyvŕšiť, lebo sa bojí, že ju odvolajú. A to som len upratovačka, ale ako hromozvod super.Doma sa na mňa valia problémy amám pocit, že každému prinášam len smolu a probléma a ja už neviem ako ďalej. Ja viem treba si oddýchnuť, ale už asi ani to neviem a ako vyzerá taký spontánny smiech aj to som zabudla. A keď mi povie manžel že ma ľúbi, tak si pomyslím, že trepe a ani trochu ma to nepoteší.
Prepáčte, že som otravovala, ale aspoň niekde som sa mohla vyžalovať, aj keď to moc nepomohlo.Dúfam, že sa z toho nezasekne server.
Majte sa krásne