@Severka> som muz ale pri citani hlavne tej prvej casti o tvojich tuzbach a snoch som si uvedomil, ze som na tom rovnako. U mna je to komplikovanejsie, lebo osoba s ktorou som myslel ze tieto veci zazijem ma slusne odmietla, ze chce byt slobodna a teraz sa nechce viazat :) Dalej sa stretavame samozrejme ako kamarati a mne to trha srdce.
Ked takto zistujem, ze nie som sam s podobnou situaciou, trochu mi to pomoha, ulavuje. Nemyslim tym, ze ak trpia ini, tak je to potom znesitelnejsie, ale pocit, ze sa nemusim citit ako "z inej planety".
A teraz samozrejme k tebe. Dovod preco ti odpovedam, je ze tak ako pomohlo mne citat o tebe, tak verim, ze to potesi teba, ze nie si na to sama aj ked len takto virtualne. A doda silu.
A posledna rada, zial uz asi tusis ... ale je cas zacat odznova a s niekym kto ta oceni. Budes sa trapit alebo skusis? Nechavam na teba, ale verim ze tu silu v sebe najdes.
Pri behu sa hovori, ze ak vybehnem von a po 1 km to neotocis domov :), tak zvysok je uz pohoda.
Vela stastia pri prekonani 1. km!