Požadovaná funkcia je prístupná iba pre administrátorov

moj koniec

Príspevok v téme: moj koniec
lencok1

Uz nevladzem, preto sa so vsetkymi lucim...uz nechcem byt na tomto svete a trpiet, uz som toho porobila akurat dost a znicila som aj svoje telo, nehovoriac o svojej dusi, tazko sa zije so psychickou chorobou, nicim svoju rodinu, praitela, nikto ma nechape, vsetko stracam...keby sa mi skor pomohlo nemuselo to takto dopadnut, uz sa mi to nechce tahat...uz mi vazne stacilo, co som mohla to som pokaslala...taky clovek si nezasluzi druhu sancu, teda tisicu v mojom pripade...ja sa zo svojich problemov neviem vymotat...uz je neskoro na zachranu mojej duse, ta je uplne na dne

panika

lencok,
minulost k nam patri. Ver mi zlatko, ze velakrat som si myslela, ze to dalej nepojde..a islo. Mam toho vela za sebou, ale po kazdom dazdi vzdy vyslo slniecko. Zlatko, neopustaj sa, vsetko bude fajn

damaxy

Lencok,tak zajtra bude lepsie a sprav si nejaku radost.Ja som si dnes dala dala kino a potom ma manzel pozval na dzus a tak si vyrabame male radosti.Ak chces mozes mi aj napisat a len tak sa vyrozpravat to tiez pomaha.Ale ja myslim ze zajtra si len pekne rano daj na nos ruzove okuliare aspon na 5 minut,dobre?

veronika

Minulosť nezmeníš ale čo môžeš zmeniť je táto prítomnosť.Aj ja musím so svojou minulosťou bojovať-ty vieš čím som si prešla.Nie je to ľahké.
Lenka skús si pohovoriť so psychológom.Ten ťa navedie na iné myšlienky a dodá ti odvahu. Potom budeš triezvejšie uvažovať.Ale predovšetkým s tým nebuď sama.Je dobré keď si napísala aspoň si niečo zo seba uvolnila.

veronika

Ahoj moja Lenčok
Nevedela som že sa takto trápiš. Asi viem čo teraz prežívaš a chápem to.Je toho na teba veľa a už nevládzeš a preto takto reaguješ.
Lenka neviem presne čo sa stalo ale smrťou nič nevyriešiš.Teraz si ako v blúdnom kruhu a nevieš ako ďalej. Ale všetko raz pominie, aj toto. Teraz to možno vidíš na čierno ale neskôr pochopíš prečo sa ti toto a toto stalo. Ty si veľmi silná osoba, veď ťa poznám.Lenka pamätáš ako som ti raz do telefónu plakala a ty si ma povzbudila?To bolo vtedy keď som mala záchvat v práci a už som nevládala.Vtedy som sa cítila neschopná a po tvojom rozhovore som sa cítila lepšie. Tak ťa chcem teraz povzbudiť že všetko zlé raz prejde.Aj teraz toto tvoje trápenie.
Lenka budem rada ak sa mi ozveš.Aj ja to teraz nemám ľahké. S priateľom som sa skoro rozišla lebo sme mali problémy a k tomu si hľadám ubytovanie.Doma nechcem byť lebo by to bolo ešte horšie-nemám dobré domáce zázemie.Vidíš Lenka aj ja mám problémy ale nevzdávam to. S priateľom sme sa udobrili a teraz je to na dobrej ceste. Teraz som v 4.mesiaci a bábo sa zatial dobre vyvýja:-)
Viem čím si si prešla ale o to budeš opäť silnejšia keď toto teraz prekonáš. Mám ťa rada tak to tiež nevzdávaj.Veve

Aria

Lencok minulost nas sice castokrat tazi, ale ovela dolezitejsia je pritomonost a buducnost. Zi pre tento okamih, pre tuto chvilu a snaz sa ju prezit naplno. Mozno sa mi hovori lahko, ale ked som sa ja kedysi utapala v depkach z minulosti, tak som sa nikam nevedela pohnut. Dnes riesim dnesok. Teraz...teraz je vsetko dolezite. Co bolo vcera sa nevrati a zajtrajsok byt nemusi. Hlavu hore, nadych a odvahu!!

depka

lencok:)myslím na teba a dúfam, že to čoskoro prejde a zase sa budeš usmievať...Viem, že to bude znieť divne ale vieš čo pomáha pri takejto "super" nálade? teda aspoň pri mne:) Nakupovanie:)Choď sa vyblázniť trošku do obchodov a aspoň na chvíľku zabudneš na toto naše trápenie... (inak nečítala som túto tvoju tému od začiatku, len dnes som si ju všimla, tak ak náhodou píšem trošku od veci, tak sorry:D)

jaja

lencok pamataj,ze vsetko ma svoj koniec,teda aj to zle a znovu svitne slniecko uvidis=)drzim palceky,dokazes to,kazdy sa parkrat v zivote citi tak,ze nevidi uz zmysel a vtedy treba zastat a zamysliet sa ako sa z toho vsetkeho dostat a zacat novu krajsiu etapu=)hlavu hore cica=)

lencok1

milosko no znicil ma istym sposobom, ale asi mam na tom podiel viny aj ja, vcera som sa citila neunosne, musela som to sem napisat,v poslednej dobe sa citim akoby som ani nebola, neviem o com je moj zivot, potrebujem si usporiadat vela veci, ale nejde mi to, lebo neviem odkial zacat...potom je toho vela a ja som znova na dne, prvy krat v zivote som do seba len tak hadzala xanaxy aby som nic necitila, to by som predtym nikdy neurobila...preto si uvedomujem ze to nie je sranda...
vsetkym dakujem za povzbudenie
a damaxy milu a kamosku depku pozdravujem...
som smutna stale, oci mam plne slz a to preto ze ma tazi moja minulost...
snazim sa snou bojovat ale ta potvora sa drzi a prenasleduje ma